Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stubb: prvý týždeň bojov s Iránom stál 40 miliárd

Vojna na Ukrajine mohla skončiť skôr, keby Kyjev dostal takú podporu protivzdušnej obrany, aká bola nasadená v Perzskom zálive počas prvých siedmich dní vojny na Blízkom východe, vyhlásil fínsky prezident Alexander Stubb.

Prvý týždeň bojových operácií v Iráne stál približne 40 miliárd dolárov, čo je porovnateľné s ročnými výdavkami európskych krajín na pomoc Ukrajine, uviedol v rozhovore pre Bloomberg.

Dodal, že Ukrajina môže teraz získať určité výhody z konfliktu na Blízkom východe, ktorý môže brániť schopnosti Ruska spolupracovať s Iránom v oblasti raketového alebo obranného priemyslu.

Zdôraznil však, že Rusko už má dva závody, ktoré vyrábajú drony šáhid podľa iránskych technológií. Za pravdepodobný negatívny dôsledok vojny na Blízkom východe označil rast cien ropy, „čo v podstate bude napájať ruskú vojenskú mašinériu“, pretože Rusko je veľkým producentom a vývozcom surovej ropy.

(est, unian, bloomberg)

Minúta  |  

Iránski diplomati opúšťajú Libanon, Izrael útočil blízko ambasády

Viac než 150 iránskych občanov vrátane diplomatov a ich rodín opustilo v sobotu Libanon, uviedol pre agentúru Reuters vysokopostavený zdroj z libanonských bezpečnostných zložiek.

Odchod prichádza po tom, čo Izrael pohrozil iránskym predstaviteľom v krajine a podnikol údery v blízkosti iránskeho veľvyslanectva v Bejrúte.

Podľa zdroja Iráncov evakuovali ruským lietadlom do Ruska. Už v piatok Libanon opustilo ďalších približne 20 iránskych občanov, keď sa naplno rozhoril konflikt medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh.

Izraelská armáda zároveň začiatkom týždňa vyzvala iránskych predstaviteľov v Libanone, aby krajinu „okamžite opustili, kým sa nestanú cieľom útokov“.

Napätie zvýšilo aj vyhlásenie libanonského premiéra Nawafa Salama, ktorý požiadal bezpečnostné zložky, aby zadržali a vyhostili prípadných príslušníkov iránskych Revolučných gárd, ak by vykonávali vojenské aktivity na území Libanonu.

Hizballáh však poprel, že by v krajine pôsobili iránske vojenské jednotky.

(reuters, est)

Minúta  |  

Iránski duchovní vyzvali na rýchle zvolenie nového najvyššieho vodcu

Výzvy na nové vedenie krajiny prichádzajú po zabití ajatolláha Alího Chameneího počas americko-izraelských útokov. Časť náboženského establišmentu nie je spokojná s tým, že moc je zatiaľ v rukách trojčlennej dočasnej rady.

Podľa iránskej ústavy má konečné slovo pri výbere nového vodcu Zhromaždenie expertov, 88-členný orgán duchovných.

Ajatolláh Hossein Mozafari, člen zhromaždenia, uviedol, že orgán by sa mohol stretnúť už v najbližších 24 hodinách, aby rozhodol o Chameneího nástupcovi. Nie je zatiaľ jasné, či by sa stretnutie konalo osobne alebo online.

Na urýchlenie výberu vyzvali aj ďalší významní duchovní. Ajatolláh Naser Makarem Širází uviedol, že nový vodca je potrebný čo najskôr, aby pomohol „lepšie organizovať záležitosti krajiny“. Podobnú výzvu adresoval členom zhromaždenia aj duchovný Hossein Núrí Hamedání.

Americký prezident Donald Trump medzitým vyhlásil, že Spojené štáty by mali mať pri výbere nového iránskeho vodcu určitú úlohu, čo Teherán kategoricky odmietol. Podľa ústavy má byť nový najvyšší vodca zvolený do troch mesiacov od uvoľnenia funkcie.

(reuters, est)

Minúta  |  

Ďalšie trojstranné rokovania sa môžu uskutočniť budúci týždeň

Ďalšie rokovanie vyjednávacích tímov Ukrajiny, Spojených štátov a Ruska v trojstrannom formáte by sa mohlo uskutočniť už budúci týždeň, uviedol zdroj blízky ukrajinskej delegácii.

Podľa informácií portálu Ukrajinska pravda sa zatiaľ rozhoduje o mieste stretnutia. Pôvodne sa malo konať 5. marca v Abú Zabí, no rokovania boli odložené pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe po eskalácii americko-izraelského konfliktu s Iránom.

Delegácie teraz zvažujú Ženevu alebo Istanbul ako alternatívne miesta konania.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte 3. marca uviedol, že ďalšie kolo rokovaní s americkou stranou nebolo zrušené ani po útokoch na Irán.

(est)

Minúta  |  

Trump vytvoril s latinskoamerickými lídrami koalíciu proti kartelom

Americký prezident Donald Trump v sobotu na Floride privítal lídrov z Latinskej Ameriky, s ktorými oznámil vznik novej vojenskej koalície proti drogovým kartelom s názvom Štít Amerík.

Na samite sa zúčastnilo najmenej tucet prezidentov a predstaviteľov zo Strednej a Južnej Ameriky či Karibiku. Trump po rokovaniach podpísal vyhlásenie o vytvorení aliancie, ktorá má koordinovať bezpečnostné operácie proti kartelom a organizovanému zločinu v regióne.

„Je to skvelá časť sveta, ale aby sa naplnil jej potenciál, musíme rozbiť moc kartelov, kriminálnych gangov a hrozných organizácií,“ povedal Trump.

Za osobitnú vyslankyňu koalície prezident vymenoval Kristi Noemovú, ktorá donedávna pôsobila ako ministerka vnútornej bezpečnosti.

Administratíva vo Washingtone chce podľa analytikov posilniť bezpečnostnú spoluprácu v regióne a zároveň obmedziť rastúci vplyv Číny v Latinskej Amerike, ktorá v posledných rokoch výrazne rozšírila obchod, investície aj úverové programy v krajinách západnej hemisféry.

(reuters, est)

Minúta  |  

Žilinka: snahy politikov zapájať sa do neskončených trestných konaní sú škodlivé

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje snahy politikov aktívne sa zapájať do neskončených trestných konaní za mimoriadne škodlivé. Uviedol to v reakcii na sobotňajšie vyjadrenie opozičnej poslankyne parlamentu Martiny Bajo Holečkovej (SaS).

Tá avizovala podanie podnetu na Generálnu prokuratúru SR pre akciu policajnej inšpekcie, pri ktorej zadržali i niektorých policajtov zo skupiny tzv. čurillovcov. Označila tiež za nepredstaviteľné, aby Žilinka nekonal po tom, ako sudca spochybnil opodstatnenosť obvinenia a nevidel dôvody na väzbu.

„Aj bez verejných výziev či podnetov od politikov som si plne vedomý zákonných oprávnení a povinností a vždy som ich uplatňoval v záujme ochrany zákonnosti. Nepripustím akékoľvek snahy o zasahovanie do neskončených trestných vecí zo strany politikov vytváraním verejného tlaku. Odmietam vyvolávanie zdania nekonania generálneho prokurátora vyjadreniami ako ‚je nepredstaviteľné, aby generálny prokurátor nekonal...‘, ktoré nezodpovedá realite,“ skonštatoval Žilinka na sociálnej sieti.

Policajtov Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorých Úrad inšpekčnej služby v utorok (3. 3.) zadržal v rámci akcie Kajúcnik, nevzal Mestský súd Bratislava I v piatok (6. 3.) večer do väzby, ale prepustil ich na slobodu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na väzobné stíhanie bol prokurátorom podaný na nepríslušný súd.

Sudca zároveň spochybnil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a deklarovaných dôvodov väzby. Prokurátor podal voči rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd v Bratislave 16. marca.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.