Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tínedžer zomrel na zriedkavú alergiu na mäso vyvolanú kliešťom

Smrť 16-ročného Jeremyho Webba v Austrálii spôsobila zriedkavá alergická reakcia na mäso cicavcov vyvolaná uhryznutím kliešťom. Vyplýva to zo záverov koronárneho vyšetrovania v štáte Nový Južný Wales, informoval denník Guardian.

Tínedžer skolaboval v júni 2022 počas kempovania s priateľmi na centrálnom pobreží severne od Sydney krátko po konzumácii hovädzích klobás. Po problémoch s dýchaním požiadal okoloidúcich o privolanie sanitky, no napriek resuscitácii a následnému prevozu do nemocnice zomrel.

Jeho smrť bola pôvodne pripísaná astmatickému záchvatu. Vyšetrovanie však potvrdilo, že akútnu reakciu vyvolala anafylaxia spôsobená alergiou na mäso cicavcov, ktorá vznikla po predchádzajúcich uhryznutiach kliešťom.

Alergia je spojená s molekulou cukru známou ako alfa-gal, ktorá sa nachádza v slinách kliešťov aj v mäse mnohých cicavcov, vrátane hovädzieho, bravčového či jahňacieho. Reakcia sa zvyčajne objaví tri až šesť hodín po konzumácii mäsa.

Podľa odborníkov ide o mimoriadne zriedkavý prípad. Klinická imunologička Sheryl van Nunenová zdôraznila, že ide o prvý zdokumentovaný smrteľný prípad tejto alergie v Austrálii a jeden z mála na svete.

(max)

Minúta  |  

Irán dosiahol konsenzus o nástupcovi Chameneího

Iránske Zhromaždenie expertov, ktoré rozhoduje o výbere najvyššieho vodcu krajiny, dosiahlo podľa jedného z jeho členov predbežnú dohodu o nástupcovi po zabitom ajatolláhovi Alím Chameneím. Uviedol to ajatolláh Mohammadmehdi Mirbaqeri, ktorého citovala agentúra Mehr.

Podľa Mirbaqeriho už existuje „viac-menej väčšinový konsenzus“ o osobe nového lídra, hoci pred definitívnym rozhodnutím je ešte potrebné vyriešiť niektoré prekážky. Zhromaždenie expertov by sa podľa iránskych médií mohlo stretnúť v priebehu jedného dňa, aby výber formálne potvrdilo.

Niektorí duchovní však naznačili, že osobné zasadnutie nemusí byť za súčasných bezpečnostných podmienok možné.

Výber nového vodcu prichádza po tom, čo izraelské a americké útoky od konca februára zabili desiatky iránskych predstaviteľov vrátane najvyššieho vodcu Chameneího. Útoky zároveň poškodili aj budovy spojené so Zhromaždením expertov v meste Qom.

Podľa iránskych médií bol kandidát vybraný aj na základe odporúčania zosnulého Chameneího, že najvyšší vodca by mal byť osobnosťou, ktorú „nepriatelia nenávidia“.

Medzi najčastejšie spomínanými kandidátmi na nástupcu je aj Chameneího syn Mojtaba Chameneí, ktorý má úzke väzby na Revolučné gardy a dlhodobo patrí medzi vplyvné postavy iránskeho duchovného establišmentu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mandát patrí strane, nie jednotlivcovi, tvrdí vicepremiér

Minister obrany a vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) sa vyjadril aj k možným zmenám vo volebnom systéme pri voľbe zo zahraničia. Podľa neho by mali pripravované úpravy smerovať najmä k zachovaniu ústavných princípov priamych a tajných volieb. Poslanci chcú zrušiť voľbu zo zahraničia poštou, a túto presunúť na ambasády.

V debate sa podľa Kaliňáka objavil aj návrh na zvýšenie volebnej kaucie pre politické strany. Tá by sa podľa jeho informácií mohla pohybovať okolo 35-tisíc eur, čo nepovažuje za likvidačnú sumu.

Koaličná SNS žiada presadiť aj úpravu preferenčných hlasov, napríklad o znížení počtu krúžkov, ktoré môže volič udeliť kandidátom, na tri, ako aj zvýšenie hranice potrebnej na prekrúžkovanie kandidáta na kandidátke.

Za dôležitejšiu tému však Kaliňák považuje otázku odchodov poslancov z politických strán. Podľa jeho názoru by sa mala viesť diskusia o tom, čo znamená odchod poslanca zo straníckeho klubu. „Ak politická strana získa napríklad 20 mandátov, patria jej. Nemalo by sa stávať, že niekto už dopredu vie, že dva dni po voľbách odíde z klubu,“ povedal Kaliňák.

Zároveň však zdôraznil, že voliči majú právo rozhodnúť o zložení parlamentu a ich vôľa by nemala byť nahrádzaná rozhodnutiami už zvolených politikov.

(max)

Minúta  |  

Kaliňák: Európa kedysi dokázala zabrániť konfliktom

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v relácii Politika 24 na Joj 24 upozornil na výraznú zmenu vo fungovaní medzinárodných vzťahov po roku 2020. Podľa jeho slov začali veľké svetové mocnosti čoraz otvorenejšie presadzovať vlastné geopolitické záujmy.

„Vidíme, že veľké štáty ako Čína, Rusko či Spojené štáty jasne hovoria: toto je náš priestor, toto je náš bezpečnostný záujem a budeme ho presadzovať,“ uviedol.

Ako príklad spomenul nedávnu situáciu vo Venezuele, kde podľa neho došlo k porušeniu medzinárodného práva, keď USA uniesli prezidenta a jeho manželku. Podobné črty podľa ministra vidieť aj v prípade Iránu, kde sa podľa neho geopolitické záujmy Spojených štátov a Izraela prejavujú výraznejšie než rešpektovanie medzinárodných pravidiel.

Izrael sa podľa Kaliňáka po teroristickom útoku hnutia Hamas pred viac ako dvoma rokmi rozhodol zlikvidovať všetky teroristické hrozby, ktoré ho ohrozujú. Otázne však podľa neho zostáva, či je možné postupovať takýmto spôsobom.

Kaliňák zároveň kritizoval Európu za nedostatok jednotného postoja v medzinárodnej politike. Podľa jeho slov sa často snaží zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín, no zároveň nedokáže zaujať jednoznačné stanovisko v kľúčových geopolitických otázkach: „Keby bola rešpektovaná, mohla by takémuto konfliktu zabrániť.“

Podľa Kaliňáka Spojené štáty v minulosti svoje kroky viac konzultovali so spojencami. Dnes to podľa neho robia menej, pričom pripomenul napríklad vojenskú intervenciu v Iraku.

(max)

Minúta  |  

Poľský kandidát na premiéra žiada Zelenského o rešpekt

Strana Právo a spravodlivosť (PiS) nominovala na post premiéra Poľska bývalého ministra školstva Przemyslawa Czarnka. Oznámil to líder strany Jaroslaw Kaczyński počas sobotňajšieho zjazdu PiS v Krakove podľa portálu Do Rzeczy.

Czarnek vo svojom prejave zdôraznil, že Poľsko bude naďalej podporovať Ukrajinu vo vojne proti Rusku, zároveň však očakáva od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinských úradov väčší rešpekt voči Poľsku.

„Pomohli sme im v našom záujme, aby sme zabránili tomu, že ruské tanky budú stáť na našich hraniciach. V tomto záujme budeme pomáhať aj naďalej, ale od pána Zelenského a ukrajinských úradov požadujeme rešpekt,“ uviedol Czarnek.

Podľa neho Ukrajina prežíva aj vďaka podpore Poľska. Zároveň zdôraznil, že Poľsko potrebuje Ukrajinu a Bielorusko ako nárazníkovú zónu medzi sebou a Ruskom.

Politik sa vo svojom vystúpení venoval aj spornej historickej otázke masakrov Poliakov na Volyni počas druhej svetovej vojny. Kritizoval ukrajinské úrady za to, že podľa neho blokujú exhumácie pozostatkov obetí zabitých ukrajinskými nacionalistami.

Czarnek pripomenul, že mnohí Poliaci po ruskej invázii prijali utečencov z Ukrajiny do svojich domovov bez ohľadu na historické spory. Podľa jeho slov je však neprijateľné, aby Ukrajina bránila odhaľovaniu a exhumácii obetí volynských masakrov.

(max)

Minúta  |  

Potopenie iránskej fregaty pri Srí Lanke rozšírilo konflikt

Spojené štáty vyzvali Srí Lanku, aby nerepatriovala iránskych námorníkov z dvoch vojenských lodí, ktoré sa ocitli v centre konfliktu medzi Washingtonom a Teheránom. Vyplýva to z interného dokumentu amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý videla agentúra Reuters.

Americká ponorka v stredu potopila iránsku fregatu Dena v Indickom oceáne približne 19 námorných míľ od prístavného mesta Galle na juhu Srí Lanky. Pri útoku zahynuli desiatky iránskych námorníkov. Incident výrazne rozšíril geografický rozsah konfliktu medzi USA a Iránom.

Srí Lanka medzitým začala vykladať 208 členov posádky z druhej iránskej vojenskej lode Booshehr, ktorá uviazla v jej výhradnej ekonomickej zóne. Prezident krajiny Anura Kumara Dissanayake uviedol, že štát má „humanitárnu zodpovednosť“ poskytnúť námorníkom pomoc.

Podľa interného telegramu americkej diplomacie Washington požiadal srílanské úrady, aby nevracali preživších z fregaty Dena ani posádku lode Booshehr do Iránu. Spojené štáty zároveň varovali pred možným využitím zadržaných námorníkov na propagandistické účely.

Americké ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že konečné rozhodnutie je na Srí Lanke a musí byť v súlade s jej vnútroštátnym právom a medzinárodnými záväzkami.

Podľa srílanských úradov bude loď Booshehr počas konfliktu zadržiavaná a jej posádka presunutá do vojenského tábora pri Kolombe.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.