Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA povolili nákup ruskej ropy na mori, chcú zastaviť rast cien

Spojené štáty vydali 30-dňovú výnimku, ktorá umožní krajinám nakupovať sankcionovanú ruskú ropu a ropné produkty, ktoré sú už naložené na lodiach. Washington tým reaguje na silné otrasy na globálnych energetických trhoch po vojne s Iránom a narušení dopravy cez Hormuzský prieliv.

Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta ide o úzko cielené a krátkodobé opatrenie, ktoré by nemalo Rusku priniesť výrazné finančné výhody.

Oznámenie prišlo krátko po tom, ako ceny ropy vyskočili nad sto dolárov za barel. USA sa zároveň snažia zmierniť tlak na domácich spotrebiteľov aj podniky.

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa už skôr uvoľnila časť strategických ropných rezerv a zvažuje aj ďalšie opatrenia na stabilizáciu cien energie.

Krok však vyvoláva rozpaky medzi západnými spojencami. Európska komisia upozornila, že dočasné uvoľnenie sankcií môže oslabiť snahu obmedziť ruské príjmy z vojny na Ukrajine.

Ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitriev vo štvrtok uviedol, že výnimka USA pre krajiny, ktoré nakupujú sankcionovanú ruskú ropu, sa bude týkať 100 miliónov barelov ruskej ropy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Aramco poprelo, že rokuje o nákupe ukrajinských dronov

Saudský ropný gigant Aramco vo štvrtok poprel informácie, že rokuje s ukrajinskými firmami o nákupe záchytných dronov na ochranu svojich ropných polí.

Reagoval tak na mediálne správy, podľa ktorých spoločnosť hľadá nové prostriedky protivzdušnej obrany v súvislosti s rastúcim napätím na Blízkom východe.

Denník The Wall Street Journal predtým informoval, že Aramco vedie rokovania najmenej s dvoma ukrajinskými spoločnosťami o kúpe dronov určených na ničenie nepriateľských bezpilotných lietadiel. Tieto systémy by mali pomôcť chrániť ropné zariadenia pred vzdušnými útokmi.

Bezpečnosť energetickej infraštruktúry v regióne je v poslednom období citlivou témou najmä po tom, čo Irán reagoval na útoky Spojených štátov a Izraela sériou úderov na energetické a ďalšie strategické objekty v regióne. Teherán zároveň prakticky uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy.

(reuters, est)

Minúta  |  

Netanjahu naznačil možný útok na vedenie Iránu a Hizballáhu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok naznačil možnosť útokov na najvyššie vedenie Iránu a Hizballáhu. Povedal to na svojej prvej tlačovej konferencii od začiatku vojny medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom.

Irán podľa neho po takmer dvoch týždňoch americko-izraelských leteckých útokov „už nie je ten istý“ a Teherán utrpel vážne straty v radoch revolučných gárd aj polovojenských síl Basídž.

Na otázku novinárov, či by Izrael mohol podniknúť kroky proti novému iránskemu najvyššiemu vodcovi Modžtabáovi Chameneímu alebo lídrovi libanonského Hizballáhu Naimovi Kásemovi, Netanjahu odpovedal, že by „neuzatváral životné poistky na žiadneho z vodcov teroristickej organizácie“.

Zároveň odmietol konkretizovať ďalšie kroky izraelskej armády: „Nemám v úmysle tu dávať presný odkaz na to, čo plánujeme alebo čo budeme robiť.“ Irán a Hizballáh podľa neho už navyše nepredstavujú takú hrozbu ako pred začiatkom konfliktu.

Netanjahu potvrdil, že je v pravidelnom kontakte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa jeho slov spolu komunikujú denne a ich rozhovory sú otvorené.

(reuters, max)

Minúta  |  

Duplantis posunul hranicu svetového rekordu v žrdi na 631 cm

Švédsky atlét Armand Duplantis zlepšil svoj vlastný svetový rekord v skoku o žrdi na 631 cm. Na domácom mítingu v Uppsale prekonal latku na rekordnej výške hneď na prvý pokus.

Dvadsaťšesťročný Duplantis prekonal historické maximum pätnástykrát v kariére a nadviazal na svoje vystúpenie na MS v Tokiu, kde v posledných pretekoch sezóny ako prvý v histórii zvládol skočiť 630 cm.

V roku 2025 dokázal posunúť úroveň svetového rekordu celkovo štyrikrát. Týždeň pred štartom halových MS v poľskej Toruni sa tak ukázal vo výbornej forme, na podujatí môže získať štvrté zlato v sérii.

(tasr, ap)

Minúta  |  

USA, Rusko a Čína sa v OSN sporili o iránsky jadrový program

Spojené štáty a ich západní spojenci sa vo štvrtok v Bezpečnostnej rade OSN dostali do sporu s Ruskom a Čínou v súvislosti s iránskym jadrovým programom a sankciami voči Teheránu.

Rusko a Čína sa pokúsili zablokovať diskusiu o výbore OSN dohliadajúcom na sankcie proti Iránu, známom ako Výbor 1737. Návrh však neprešiel, keďže ho ostatní členovia prehlasovali pomerom hlasov jedenásť ku dvom, pričom dve krajiny sa zdržali hlasovania.

Americký vyslanec pri OSN Mike Waltz obvinil Moskvu a Peking zo snahy chrániť Irán a blokovať fungovanie sankčného výboru. „Všetky členské štáty OSN by mali zaviesť zbrojné embargo voči Iránu, zakázať transfer a obchod s raketovou technológiou a zmraziť príslušné finančné aktíva,“ dodal.

Waltz tiež uviedol, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu upozornila na zásoby uránu obohateného až na 60 percent, ktoré Irán podľa neho zhromaždil bez toho, aby umožnil agentúre k nim prístup.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja obvinil USA a ich spojencov z vytvárania hystérie okolo údajného iránskeho jadrového programu s cieľom ospravedlniť vojenský útok na Irán.

Čínsky zástupca Fu Cong označil Spojené štáty za podnecovateľa jadrovej krízy a kritizoval použitie sily voči Iránu počas diplomatických rokovaní. Británia a Francúzsko sa zhodli, že obnovenie sankcií voči Iránu je opodstatnené vzhľadom na obavy z jeho jadrového programu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Členské štáty nemôžu brániť „zmene pohlavia“ v dokladoch, tvrdí súd EÚ

Súdny dvor Európskej únie podľa Euractivu rozhodol, že Bulhar po takzvanej zmene pohlavia musí mať možnosť prepísať si biologické pohlavie uvedené v rodnom liste po presťahovaní sa do Talianska.

V súčasnosti biologický muž žije v Taliansku, kde podstúpil hormonálnu terapiu a vystupuje ako žena. Bulharské úrady jeho žiadosť o zmenu údajov v rodnom liste zamietli s odôvodnením, že bulharské právo chápe pohlavie výlučne v biologickom zmysle.

Najvyšší súd Bulharska sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o výklad práva Únie. Luxemburský súd konštatoval, že odmietnutie aktualizovať záznamy o rodinnom stave občana po tom, ako využil právo žiť v inom členskom štáte, môže obmedziť slobodu pohybu v rámci Európskej únie.

Zároveň zdôraznil, že doklady totožnosti a pasy sú nevyhnutné na uplatňovanie práva na voľný pohyb a nesúlad medzi rodovou identitou osoby a úradnými dokumentmi môže spôsobovať vážne praktické problémy.

Richard Köhler, poradca z Transgender Europe, označil rozhodnutie za „dôležitý krok“ k právnemu uznaniu trans ľudí v Európe. „Vnútroštátne zákony ani súdy im nemôžu stáť v ceste.“

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.