Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA na drahej rope zarobia, tvrdí prezident. Kritici hovoria o cynizme

Výrok amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že Spojené štáty pri raste cien ropy „zarobia veľa peňazí“, v USA rozprúdil politický spor.

Prezident to povedal v čase, keď ropa prudko zdražela po eskalácii konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom a keď americkí motoristi už pociťujú rast cien benzínu.

Demokrati ho okamžite obvinili, že myslí viac na zisky veľkých ropných spoločností ako na domácnosti, ktoré riešia rastúce životné náklady. Biely dom jeho slová obhajuje tým, že Trump len poukázal na fakt, že USA sú dnes najväčším producentom ropy a plynu a zároveň čistým exportérom energie.

Administratíva zároveň zvažuje kroky, ktoré by mohli zmierniť tlak na ceny, napríklad dočasné uvoľnenie Jonesovho zákona, aby sa zrýchlila preprava palív medzi americkými prístavmi.

Minister energetiky Chris Wright pripustil, že trh momentálne čelí výraznému narušeniu, no scenár cien ropy na úrovni 200 dolárov za barel označil za nepravdepodobný.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trumpovi poradcovia bojujú o smer vojny s Iránom

V Bielom dome prebieha intenzívny spor o to, ako má prezident Donald Trump pokračovať vo vojne s Iránom a najmä ako z nej politicky vyjsť. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa rôzne frakcie jeho poradcov snažia ovplyvniť prezidentove verejné vyhlásenia aj celkovú stratégiu konfliktu, ktorý sa stal najväčšou vojenskou operáciou USA od vojny v Iraku v roku 2003.

Ekonomickí poradcovia z ministerstva financií a Národnej ekonomickej rady upozorňujú, že narušenie ropného trhu a rast cien benzínu by mohli rýchlo oslabiť domácu podporu vojny.

Politickí stratégovia vrátane šéfky štábu Susie Wilesovej preto prezidentovi radia, aby konflikt prezentoval ako obmedzenú operáciu, ktorej hlavné ciele sú už takmer splnené.

Na opačnej strane stoja jastrabie hlasy z republikánskeho prostredia, napríklad senátori Lindsey Graham alebo Tom Cotton. Tí tvrdia, že USA musia pokračovať v tlaku na Teherán, aby zabránili Iránu získať jadrové zbrane a aby reagovali na útoky proti americkým silám a lodnej doprave.

Situáciu komplikuje aj tlak z Trumpovej populistickej základne, kde osobnosti ako Steve Bannon či Tucker Carlson varujú pred ďalšou dlhotrvajúcou vojnou na Blízkom východe.

Trump tak podľa poradcov vysiela zmiešané signály – trhy chce upokojiť rečami o krátkej operácii, jastrabov tým, že vojna pokračuje a jeho základňu tým, že eskalácia bude obmedzená.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kuba rokuje s Ruskom a Čínou po ostrých slovách Trumpa

Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez telefonoval so svojimi náprotivkami z Ruska a Číny krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Kuba sa nachádza v „hlbokých problémoch“.

Podľa dostupných informácií rozhovor s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom iniciovala Havana.

Moskva zdôraznila, že odmieta ekonomický a politický tlak Spojených štátov na Kubu a podporuje jej právo rozhodovať o vlastnej politickej a hospodárskej ceste.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo solidaritu s kubánskym ľudom pri obrane štátnej suverenity. Napätie medzi Washingtonom a Havanou sa zvyšuje v čase, keď ostrov čelí výpadkom elektriny a nedostatku paliva, ktoré sú spojené s americkým ropným embargom.

Rodríguez telefonoval aj s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom I. Podľa čínskej agentúry Xinhua sa obe krajiny zhodli na pokračovaní rozvoja bilaterálnych vzťahov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA povolili nákup ruskej ropy na mori, chcú zastaviť rast cien

Spojené štáty vydali 30-dňovú výnimku, ktorá umožní krajinám nakupovať sankcionovanú ruskú ropu a ropné produkty, ktoré sú už naložené na lodiach. Washington tým reaguje na silné otrasy na globálnych energetických trhoch po vojne s Iránom a narušení dopravy cez Hormuzský prieliv.

Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta ide o úzko cielené a krátkodobé opatrenie, ktoré by nemalo Rusku priniesť výrazné finančné výhody.

Oznámenie prišlo krátko po tom, ako ceny ropy vyskočili nad sto dolárov za barel. USA sa zároveň snažia zmierniť tlak na domácich spotrebiteľov aj podniky.

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa už skôr uvoľnila časť strategických ropných rezerv a zvažuje aj ďalšie opatrenia na stabilizáciu cien energie.

Krok však vyvoláva rozpaky medzi západnými spojencami. Európska komisia upozornila, že dočasné uvoľnenie sankcií môže oslabiť snahu obmedziť ruské príjmy z vojny na Ukrajine.

Ruský prezidentský vyslanec Kirill Dmitriev vo štvrtok uviedol, že výnimka USA pre krajiny, ktoré nakupujú sankcionovanú ruskú ropu, sa bude týkať 100 miliónov barelov ruskej ropy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Aramco poprelo, že rokuje o nákupe ukrajinských dronov

Saudský ropný gigant Aramco vo štvrtok poprel informácie, že rokuje s ukrajinskými firmami o nákupe záchytných dronov na ochranu svojich ropných polí.

Reagoval tak na mediálne správy, podľa ktorých spoločnosť hľadá nové prostriedky protivzdušnej obrany v súvislosti s rastúcim napätím na Blízkom východe.

Denník The Wall Street Journal predtým informoval, že Aramco vedie rokovania najmenej s dvoma ukrajinskými spoločnosťami o kúpe dronov určených na ničenie nepriateľských bezpilotných lietadiel. Tieto systémy by mali pomôcť chrániť ropné zariadenia pred vzdušnými útokmi.

Bezpečnosť energetickej infraštruktúry v regióne je v poslednom období citlivou témou najmä po tom, čo Irán reagoval na útoky Spojených štátov a Izraela sériou úderov na energetické a ďalšie strategické objekty v regióne. Teherán zároveň prakticky uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy.

(reuters, est)

Minúta  |  

Netanjahu naznačil možný útok na vedenie Iránu a Hizballáhu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok naznačil možnosť útokov na najvyššie vedenie Iránu a Hizballáhu. Povedal to na svojej prvej tlačovej konferencii od začiatku vojny medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom.

Irán podľa neho po takmer dvoch týždňoch americko-izraelských leteckých útokov „už nie je ten istý“ a Teherán utrpel vážne straty v radoch revolučných gárd aj polovojenských síl Basídž.

Na otázku novinárov, či by Izrael mohol podniknúť kroky proti novému iránskemu najvyššiemu vodcovi Modžtabáovi Chameneímu alebo lídrovi libanonského Hizballáhu Naimovi Kásemovi, Netanjahu odpovedal, že by „neuzatváral životné poistky na žiadneho z vodcov teroristickej organizácie“.

Zároveň odmietol konkretizovať ďalšie kroky izraelskej armády: „Nemám v úmysle tu dávať presný odkaz na to, čo plánujeme alebo čo budeme robiť.“ Irán a Hizballáh podľa neho už navyše nepredstavujú takú hrozbu ako pred začiatkom konfliktu.

Netanjahu potvrdil, že je v pravidelnom kontakte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa jeho slov spolu komunikujú denne a ich rozhovory sú otvorené.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.