Preskočiť na obsah
  |  

Gazprom neuspel na švajčiarskom súde v spore s Naftogazom

Ukrajinský Naftogaz oznámil ďalší právny úspech v spore s ruským Gazpromom. Podľa spoločnosti švajčiarsky najvyšší súd zamietol návrh ruskej strany, ktorá sa snažila zvrátiť rozhodnutie z júna 2025 o zaplatení 1,4 miliardy dolárov.

Spor sa týka dlhu za služby prepravy plynu, pričom arbitráž už vlani nariadila Gazpromu uhradiť nielen samotnú sumu, ale aj úroky a náklady konania.

Verdikt podľa Naftogazu potvrdzuje platnosť arbitrážneho rozhodnutia a zároveň odmieta argumenty ruskej spoločnosti.

Generálny riaditeľ Serhij Koreckyj uviedol, že ide o dôležitý krok v dlhodobom spore medzi oboma energetickými firmami. Zároveň však naznačil, že samotné rozhodnutie ešte neznamená koniec procesu.

Naftogaz chce pokračovať v krokoch smerujúcich k reálnemu vymoženiu priznanej sumy.

(reuters, pir)

  |  

Inflácia vo februári spomalila, bývanie a energie tlačia ceny

Februárová inflácia na Slovensku sa podľa Štatistického úradu SR spomalila na 3,7 percenta, kým v januári dosahovala štyri percentá. Medzimesačne ceny stúpli len o 0,1 percenta, čo naznačuje, že tempo zdražovania sa zatiaľ zmierňuje.

Najväčší vplyv na rast cien mali bývanie s energiami a potraviny s nealkoholickými nápojmi, teda dve najväčšie položky v rozpočtoch domácností. Bývanie s energiami zdraželo o šesť percent, pričom výrazne vyskočili najmä ceny tepla, plynu a elektriny.

Zároveň však štatistici upozorňujú, že infláciu tlmili nižšie ceny v doprave, najmä v prípade pohonných látok a leteckej dopravy.

Výraznejšie rástli aj ceny v rekreácii, športe, kultúre a zdravotníctve, kde ľudia pocítili najmä drahšie zubné služby. Medzimesačne pomohol udržať infláciu pri zemi pokles cien potravín a nealkoholických nápojov.

Úrad zároveň upravil váhy spotrebného koša aj jeho členenie podľa novej metodiky.

(tasr, pir)

  |  

V Británii odsúdili Slováka na päť rokov za ilegálnu výrobu munície

Slovák Štefan Fényes (47) upútal pozornosť britskej Národnej kriminálnej agentúry (NCA) po tom, čo v 227 samostatných online objednávkach zakúpil predmety, ktoré mohli byť použité na výrobu munície.

Tieto objednávky zahŕňali nástroje na prebíjanie vystrelených nábojov, špeciálne nástroje na čistenie hlavní zbraní a boxy na skladovanie munície.

Odsúdený muž vyšetrovateľom povedal, že sa zaujíma o prežitie a prípravu na koniec sveta. Tvrdil, že ide o prípad, že by Spojené kráľovstvo napadol cudzí štát, alebo že by v krajine došlo k rozsiahlym občianskym nepokojom.

Zadržali ho vlani v marci a v apríli sa priznal k držaniu zakázanej zbrane a munície bez potrebných dokumentov.

Vyšetrovateľ NCA Rick Mackenzie v súvislosti s prípadom uviedol, že Fényes bol „zjavne posadnutý zbraňami a mal v úmysle nahromadiť arzenál zbraní“.

NCA jeho dom prehľadala a zaistila českú pištoľ s nabitým zásobníkom a nábojmi, hlavne zbraní a iné súčiastky. Britské úrady uňho doma našli aj vojenské príručky na prežitie a predmety súvisiace s poľovníctvom a lukostreľbou, ako sú kuše a nože.

(tasr, est)

  |  

Európa má pri energetickom šoku menej peňazí na pomoc domácnostiam

Európske vlády čelia novému rastu cien energií, no na rozdiel od krízy v roku 2022 majú na reakciu výrazne menší finančný priestor.

Eskalácia konfliktu USA a Izraela s Iránom vytlačila ceny ropy prudko nahor a zvyšuje tlak na politikov, aby pomohli domácnostiam aj firmám. Situácia je však komplikovanejšia ako pred niekoľkými rokmi.

Pandémia COVID-19 a následná energetická kríza výrazne zvýšili rozpočtové deficity, ekonomický rast v Európe je slabší a vlády zároveň čelia vyšším nákladom na obsluhu dlhu. Viaceré krajiny preto zatiaľ volia skôr lacnejšie opatrenia.

Francúzsko, Grécko alebo Poľsko zaviedli cenové stropy, zľavy alebo obmedzenia marží, Nemecko uvažuje o regulácii cien pohonných hmôt.

Analytici však upozorňujú, že ak by došlo k prerušeniu dodávok plynu, napríklad z Kataru, alebo by vysoké ceny pretrvali dlhšie, vlády by sa mohli k dotáciám aspoň čiastočne vrátiť.

Ekonómovia očakávajú, že prípadná pomoc bude tentoraz oveľa presnejšie cielená než počas predchádzajúcej krízy. Podľa odhadov Morgan Stanley by krajiny eurozóny pri dodržaní fiškálnych pravidiel EÚ dokázali poskytovať podporu len približne na úrovni zlomku výdavkov z rokov 2022 až 2023.

(reuters, pir)

  |  

Pätina mladých v Austrálii používa sociálne siete napriek zákazu

Austrálsky zákaz sociálnych médií pre osoby mladšie ako 16 rokov zatiaľ nedokázal úplne zastaviť používanie populárnych aplikácií medzi tínedžermi. Podľa údajov spoločnosti Qustodio stále viac ako pätina Austrálčanov vo veku 13 až 15 rokov používala TikTok alebo Snapchat aj dva mesiace po zavedení zákazu.

Hoci počet mladých používateľov od decembra klesol, aplikácie zostávajú medzi tínedžermi pomerne rozšírené, čo vyvoláva otázky o účinnosti systémov overovania veku.

Zákon pritom ukladá platformám ako Instagram, Facebook, Threads, YouTube, TikTok či Snapchat povinnosť blokovať účty používateľov mladších ako 16 rokov. Ak tak neurobia, môžu čeliť pokutám až do výšky 49,5 milióna austrálskych dolárov.

Austrálsky internetový regulátor uviedol, že situáciu monitoruje a spolupracuje s technologickými firmami na zlepšení kontroly veku.

Údaje zároveň naznačujú, že zákaz mal určitý efekt. Používanie Snapchatu medzi tínedžermi kleslo na približne 20 percent a TikToku na 21 percent.

Správa však upozorňuje, že časť poklesu môže súvisieť aj s letnými prázdninami, keď mladí ľudia tradične trávia na sociálnych sieťach menej času.

(reuters, pir)

  |  

USA na drahej rope zarobia, tvrdí prezident. Kritici hovoria o cynizme

Výrok amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že Spojené štáty pri raste cien ropy „zarobia veľa peňazí“, v USA rozprúdil politický spor.

Prezident to povedal v čase, keď ropa prudko zdražela po eskalácii konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom a keď americkí motoristi už pociťujú rast cien benzínu.

Demokrati ho okamžite obvinili, že myslí viac na zisky veľkých ropných spoločností ako na domácnosti, ktoré riešia rastúce životné náklady. Biely dom jeho slová obhajuje tým, že Trump len poukázal na fakt, že USA sú dnes najväčším producentom ropy a plynu a zároveň čistým exportérom energie.

Administratíva zároveň zvažuje kroky, ktoré by mohli zmierniť tlak na ceny, napríklad dočasné uvoľnenie Jonesovho zákona, aby sa zrýchlila preprava palív medzi americkými prístavmi.

Minister energetiky Chris Wright pripustil, že trh momentálne čelí výraznému narušeniu, no scenár cien ropy na úrovni 200 dolárov za barel označil za nepravdepodobný.

(reuters, pir)