Preskočiť na obsah
  |  

Reuters: Japonsko sa pripojí k Trumpovej Zlatej kupole

Japonsko sa podľa vládnych zdrojov pripravuje pripojiť k americkej iniciatíve protivzdušnej obrany Zlatá kupola, ktorú presadzuje prezident Donald Trump. Oznámenie má zaznieť počas stretnutia japonskej premiérky Sanae Takaičiovej s Trumpom vo Washingtone 19. marca.

Projekt počíta s rozšírením existujúcich protiraketových systémov o nové technológie vrátane experimentálnych vesmírnych prvkov, ktoré by dokázali sledovať a prípadne zachytávať hrozby z obežnej dráhy.

Podľa japonských médií by Tokio mohlo systém využiť najmä na obranu pred hypersonickými zbraňami, ktoré vyvíjajú Rusko a Čína. Zároveň sa očakáva, že Washington môže požiadať Japonsko o väčšie zapojenie do výroby rakiet.

Dôvodom je vyčerpanie časti amerických zásob munície v dôsledku podpory Ukrajiny a aktuálnej vojny USA a Izraela proti Iránu.

Japonsko už vlani urobilo historický krok, keď do Spojených štátov vyviezlo rakety Patriot vyrábané na základe licencie. Tokio však zároveň zvažuje, ako vyvážiť prípadné americké požiadavky s potrebou posilniť vlastné zásoby v čase rastúceho napätia v Ázii.

(reuters, pir)

  |  

Duslo Šaľa obmedzilo časť výroby čpavku pre drahší plyn

Duslo Šaľa pristúpilo k obmedzeniu časti výroby čpavku po tom, čo napätie na Blízkom východe výrazne zdvihlo a rozkolísalo ceny zemného plynu.

Firma však zároveň ubezpečuje, že výroba hnojív pokračuje bez prerušenia. Podľa personálnej riaditeľky Silvie Karásikovej je plyn rozhodujúcou položkou variabilných nákladov, takže vývoj na energetických trhoch má na podnik priamy dosah.

Zároveň upozornila, že krajiny Blízkeho východu patria medzi významných producentov hnojív, a preto sa podľa dostupných údajov dá očakávať aj rast cien v tomto segmente. Ak trh vyššie ceny neunesie, môže to mať negatívny vplyv na ďalšiu produkciu.

Spoločnosť bude situáciu priebežne vyhodnocovať a podľa jej vývoja prijme ďalšie opatrenia.

Súčasné obmedzenie výroby sa zatiaľ nedotklo pracovného režimu zamestnancov závodu v Šali.

(tasr, pir)

  |  

Gazprom neuspel na švajčiarskom súde v spore s Naftogazom

Ukrajinský Naftogaz oznámil ďalší právny úspech v spore s ruským Gazpromom. Podľa spoločnosti švajčiarsky najvyšší súd zamietol návrh ruskej strany, ktorá sa snažila zvrátiť rozhodnutie z júna 2025 o zaplatení 1,4 miliardy dolárov.

Spor sa týka dlhu za služby prepravy plynu, pričom arbitráž už vlani nariadila Gazpromu uhradiť nielen samotnú sumu, ale aj úroky a náklady konania.

Verdikt podľa Naftogazu potvrdzuje platnosť arbitrážneho rozhodnutia a zároveň odmieta argumenty ruskej spoločnosti.

Generálny riaditeľ Serhij Koreckyj uviedol, že ide o dôležitý krok v dlhodobom spore medzi oboma energetickými firmami. Zároveň však naznačil, že samotné rozhodnutie ešte neznamená koniec procesu.

Naftogaz chce pokračovať v krokoch smerujúcich k reálnemu vymoženiu priznanej sumy.

(reuters, pir)

  |  

Inflácia vo februári spomalila, bývanie a energie tlačia ceny

Februárová inflácia na Slovensku sa podľa Štatistického úradu SR spomalila na 3,7 percenta, kým v januári dosahovala štyri percentá. Medzimesačne ceny stúpli len o 0,1 percenta, čo naznačuje, že tempo zdražovania sa zatiaľ zmierňuje.

Najväčší vplyv na rast cien mali bývanie s energiami a potraviny s nealkoholickými nápojmi, teda dve najväčšie položky v rozpočtoch domácností. Bývanie s energiami zdraželo o šesť percent, pričom výrazne vyskočili najmä ceny tepla, plynu a elektriny.

Zároveň však štatistici upozorňujú, že infláciu tlmili nižšie ceny v doprave, najmä v prípade pohonných látok a leteckej dopravy.

Výraznejšie rástli aj ceny v rekreácii, športe, kultúre a zdravotníctve, kde ľudia pocítili najmä drahšie zubné služby. Medzimesačne pomohol udržať infláciu pri zemi pokles cien potravín a nealkoholických nápojov.

Úrad zároveň upravil váhy spotrebného koša aj jeho členenie podľa novej metodiky.

(tasr, pir)

  |  

V Británii odsúdili Slováka na päť rokov za ilegálnu výrobu munície

Slovák Štefan Fényes (47) upútal pozornosť britskej Národnej kriminálnej agentúry (NCA) po tom, čo v 227 samostatných online objednávkach zakúpil predmety, ktoré mohli byť použité na výrobu munície.

Tieto objednávky zahŕňali nástroje na prebíjanie vystrelených nábojov, špeciálne nástroje na čistenie hlavní zbraní a boxy na skladovanie munície.

Odsúdený muž vyšetrovateľom povedal, že sa zaujíma o prežitie a prípravu na koniec sveta. Tvrdil, že ide o prípad, že by Spojené kráľovstvo napadol cudzí štát, alebo že by v krajine došlo k rozsiahlym občianskym nepokojom.

Zadržali ho vlani v marci a v apríli sa priznal k držaniu zakázanej zbrane a munície bez potrebných dokumentov.

Vyšetrovateľ NCA Rick Mackenzie v súvislosti s prípadom uviedol, že Fényes bol „zjavne posadnutý zbraňami a mal v úmysle nahromadiť arzenál zbraní“.

NCA jeho dom prehľadala a zaistila českú pištoľ s nabitým zásobníkom a nábojmi, hlavne zbraní a iné súčiastky. Britské úrady uňho doma našli aj vojenské príručky na prežitie a predmety súvisiace s poľovníctvom a lukostreľbou, ako sú kuše a nože.

(tasr, est)

  |  

Európa má pri energetickom šoku menej peňazí na pomoc domácnostiam

Európske vlády čelia novému rastu cien energií, no na rozdiel od krízy v roku 2022 majú na reakciu výrazne menší finančný priestor.

Eskalácia konfliktu USA a Izraela s Iránom vytlačila ceny ropy prudko nahor a zvyšuje tlak na politikov, aby pomohli domácnostiam aj firmám. Situácia je však komplikovanejšia ako pred niekoľkými rokmi.

Pandémia COVID-19 a následná energetická kríza výrazne zvýšili rozpočtové deficity, ekonomický rast v Európe je slabší a vlády zároveň čelia vyšším nákladom na obsluhu dlhu. Viaceré krajiny preto zatiaľ volia skôr lacnejšie opatrenia.

Francúzsko, Grécko alebo Poľsko zaviedli cenové stropy, zľavy alebo obmedzenia marží, Nemecko uvažuje o regulácii cien pohonných hmôt.

Analytici však upozorňujú, že ak by došlo k prerušeniu dodávok plynu, napríklad z Kataru, alebo by vysoké ceny pretrvali dlhšie, vlády by sa mohli k dotáciám aspoň čiastočne vrátiť.

Ekonómovia očakávajú, že prípadná pomoc bude tentoraz oveľa presnejšie cielená než počas predchádzajúcej krízy. Podľa odhadov Morgan Stanley by krajiny eurozóny pri dodržaní fiškálnych pravidiel EÚ dokázali poskytovať podporu len približne na úrovni zlomku výdavkov z rokov 2022 až 2023.

(reuters, pir)