Preskočiť na obsah
  |  

V Iraku sa zrútilo americké lietadlo, zahynulo šesť vojakov

Pri havárii amerického vojenského tankovacieho lietadla KC-135 v Iraku zahynulo všetkých šesť členov posádky. Oznámilo to Veliteľstvo amerických ozbrojených síl pre Blízky východ (CENTCOM), podľa ktorého sa incident stal vo štvrtok popoludní na západe Iraku. Okolnosti nehody stále vyšetrujú, informuje magazín Forbes.

Predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Dan Caine informoval, že posádka bola na bojovej misii, no predbežné zistenia naznačujú, že haváriu nespôsobili nepriateľská paľba ani omyl vlastných síl. Do incidentu bolo zapojené aj druhé americké lietadlo rovnakého typu, ktoré však dokázalo bezpečne pristáť.

Proiránska skupina Islamský odpor tvrdí, že lietadlo zostrelila. Americká armáda to zatiaľ nepotvrdila. Identitu obetí zverejnia až po informovaní ich rodín.

Od začiatku konfliktu s Iránom zahynulo na Blízkom východe už 13 amerických vojakov a viac než 150 utrpelo zranenia.

(mja)

  |  

Zelenskyj v Paríži: Uvoľnenie sankcií môže Rusku priniesť miliardy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval rozhodnutie Spojených štátov dočasne zmierniť sankcie na ruskú ropu. Podľa neho takýto krok nepomáha ukončiť vojnu ani dosiahnuť mier na Ukrajine. Upozornil, že uvoľnenie sankcií by mohlo Rusku priniesť približne desať miliárd dolárov, ktoré by mohli použiť na financovanie vojny.

Zelenskyj sa k téme vyjadril počas spoločnej tlačovej konferencie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.

Konflikt na Blízkom východe po útokoch USA a Izraela na Irán podľa neho zároveň odkláňa pozornosť medzinárodného spoločenstva od vojny na Ukrajine. Rast cien ropy navyše nepriamo posilňuje ruské príjmy.

Ukrajina čelí aj akútnemu nedostatku rakiet protivzdušnej obrany. Zelenskyj upozornil, že krajiny Perzského zálivu použili pri obrane proti iránskym útokom viac rakiet systému PAC-3 za niekoľko dní, než Kyjev dostal od Washingtonu za uplynulé štyri roky.

Macron ubezpečil, že Francúzsko a jeho spojenci budú v podpore Ukrajiny pokračovať a vojenskú pomoc plánujú ďalej posilniť.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v reakcii na výnimku zo strany USA predtým odmietol akékoľvek úvahy o zmiernení sankcií voči Rusku. Podľa neho je takýto krok nesprávny a Berlín chce vedieť, aké faktory viedli Washington k tomuto rozhodnutiu. Zdôraznil, že problém podľa dostupných údajov nespočíva v nedostatku dodávok, ale najmä v raste cien energií.

(reuters, mja)

  |  

Odhalili výrobňu cigariet, škoda na daniach je 900-tisíc eur

Príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy odhalili v okresoch Topoľčany a Trnava nelegálnu výrobňu cigariet spolu so skladom komponentov určených na ich výrobu a distribúciu.

Zásah vykonali v rámci operácie s krycím názvom „Rovina“ od 25. februára do 9. marca v spolupráci s ozbrojenými príslušníkmi Colného úradu Nitra. Podľa finančnej správy ide o medzinárodnú organizovanú skupinu.

Pri raziách v priemyselných objektoch našli tisíce balení cigariet bez kontrolnej známky, stovky kilogramov tabaku a veľké množstvo materiálu určeného na výrobu cigariet.

Zaistili aj technologické zariadenia na spracovanie tabaku a balenie výrobkov vrátane sušičky tabaku či brusičky nožov. Okrem toho polícia objavila komunikačnú a monitorovaciu techniku, rušičku signálu a logistické prostriedky vrátane nákladných vozidiel.

Predbežná škoda na spotrebnej dani z tabakových výrobkov dosahuje takmer 900-tisíc eur. Počas zásahu zadržali štyri osoby, ktoré sú stíhané pre nelegálnu výrobu tabaku a porušenie predpisov o označovaní tovaru.

(tasr, mja)

  |  

Opozícia vyzýva Fica, aby napísal list Putinovi

Slovenské opozičné strany odmietli výzvu premiéra Roberta Fica (Smer), aby podpísali list ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, v ktorom ho žiada o obnovenie tranzitu ropy cez Ukrajinu.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka spolu so zástupcami KDH a strany Demokrati uviedli, že Ficov návrh považujú za manipuláciu a politické divadlo.

Opozícia preto pripravila vlastný list, ktorý chce adresovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Podľa Šimečku je práve Rusko zodpovedné za vojnu na Ukrajine aj za bombardovanie energetickej infraštruktúry, ktoré podľa neho viedlo k poškodeniu ropovodu Družba a problémom s dodávkami ropy do regiónu.

Predstavitelia opozície zároveň vyzvali premiéra, aby namiesto prenášania zodpovednosti riešil domáce problémy vrátane rastu cien a situácie autodopravcov. Fico, naopak, vyzval parlamentné strany, aby podporili jeho list Zelenskému a umožnili preverenie poškodenia ropovodu Družba medzinárodným tímom.

(tasr, mja)

  |  

Slovnaft a MOL podali v Bruseli sťažnosť na chorvátsky Janaf

Maďarská ropná spoločnosť MOL a slovenský Slovnaft podali Európskej komisii ďalšiu sťažnosť na chorvátsku firmu Janaf.

Dôvodom sú podľa nich cenové podmienky za prepravu ropy cez jadranský ropovod, ktoré považujú za problematické.

MOL zároveň informoval, že od spoločnosti Janaf stále nedostal jasné stanovisko, či umožní prepravu ruskej ropy.

Maďarsko aj Slovensko čelia výpadku dodávok ropy cez ropovod Družba, čo obe krajiny prinútilo vo väčšej miere spoliehať sa práve na alternatívnu trasu cez Chorvátsko a ropovod Adria.

(reuters, mja)

  |  

ÚRSO mení pravidlá trhu s energiami, cieľom je stabilita cien

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravuje rozsiahle zmeny v pravidlách fungovania trhu s elektrinou a plynom na Slovensku. Nový balík opatrení má upraviť cenovú reguláciu, pravidlá trhu aj zmluvné vzťahy medzi energetickými firmami a odberateľmi. Podľa regulátora by mali nové pravidlá začať platiť od 1. júla.

Zmeny sa dotknú štyroch kľúčových vyhlášok – dvoch pre elektroenergetiku a dvoch pre plynárenstvo. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík tvrdí, že cieľom úprav je zvýšiť stabilitu energetického trhu a zároveň zjednodušiť zavádzanie nových technológií.

Úrad chce napríklad upraviť pravidlá pripájania nových zdrojov elektriny do siete či zdieľania elektriny medzi odberateľmi.

Regulátor plánuje spresniť aj fungovanie dynamických cien elektriny a pravidlá dodávky poslednej inštancie.

V oblasti plynu sa zmeny zamerajú najmä na určovanie cien, zmluvné vzťahy a dokumenty predkladané energetickými firmami. ÚRSO chce zároveň presnejšie definovať ceny plynu pre zraniteľných odberateľov.

(tasr, mja)