Preskočiť na obsah
  |  

Europoslanci stopli všeobecné skenovanie súkromných správ

Európsky parlament v stredu prepracoval dočasné pravidlá, ktoré v EÚ umožňujú odhaľovať online materiály zobrazujúce sexuálne zneužívanie detí, no zároveň zasahujú do súkromnej komunikácie, informuje European Conservative.

Kým Európska komisia chcela predĺžiť súčasný režim prakticky bez zmien až do roku 2028, poslanci zvolili citeľne užší prístup. Podľa schváleného textu sa kontrola správ nebude môcť uplatňovať plošne, ale len vo vymedzených prípadoch, keď existuje opodstatnené podozrenie a zásah schváli súd.

Zdá sa teda, že Parlament sa priklonil skôr k ochrane súkromia než k modelu všeobecného monitorovania. Z návrhu zároveň vypadlo proaktívne skenovanie správ a nové obmedzenia sa nemajú týkať služieb využívajúcich end-to-end šifrovanie.

Práve to bolo jedným z najspornejších miest celej debaty. Hlasovanie prišlo v čase, keď pôvodný dočasný rámec z roku 2021 smeroval k aprílovému vypršaniu a trvalá európska legislatíva stále nie je hotová.

(mja)

  |  

Rusko označilo pravnučku Nikitu Chruščova za „agenta“

Rusko zaradilo americkú akademičku Ninu Chruščovovú, pravnučku bývalého sovietskeho lídra Nikitu Chruščova, na zoznam takzvaných zahraničných agentov. Tento status Moskva udeľuje osobám, ktoré podľa nej vykonávajú protiruskú činnosť alebo šíria nepravdivé informácie o ruskej politike.

Chruščovová pôsobí ako profesorka na univerzite New School v New Yorku a aj po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pokračovala vo výskumných cestách do Ruska.

Samotná akademička uviedla, že ju rozhodnutie ruských úradov neprekvapilo. Podľa nej išlo skôr o otázku času, kedy sa na zozname ocitne. Zároveň poznamenala, že v Rusku sa opäť posilňuje pozitívny obraz sovietskeho diktátora Josifa Stalina, ktorého vládu jej pradedo Nikita Chruščov v roku 1956 verejne odsúdil.

Označenie „zahraničný agent“ prináša v Rusku množstvo administratívnych povinností a obmedzení, napríklad povinnosť označovať všetky verejné vystúpenia či publikácie týmto statusom.

(reuters, mja)

  |  

USA zvládnu obranu dronov bez pomoci Ukrajiny, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre Fox News Radio vyhlásil, že Spojené štáty nepotrebujú pomoc Ukrajiny pri obrane proti dronovým útokom.

Na otázku moderátora v relácii The Brian Kilmeade Show reagoval tým, že americká obrana je podľa neho schopná zvládnuť tieto hrozby bez zahraničnej podpory.

Trump zároveň naznačil, že ruský prezident Vladimir Putin môže podľa jeho názoru do istej miery pomáhať Iránu.

Podľa neho ide o situáciu, ktorú Moskva môže vnímať ako určitú rovnováhu, keďže Rusko môže predpokladať, že Spojené štáty, naopak, pomáhajú Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Nestačia slová o kultúre, prezident má konať, odkazuje KDH

Opozičné hnutie KDH očakáva od prezidenta Petra Pellegriniho konkrétne kroky pri riešení situácie v parlamente. Pred plánovaným stretnutím s predsedom Národnej rady Richardom Rašim vyzvalo hlavu štátu, aby nezostala len pri všeobecných vyhláseniach o politickej kultúre.

Podľa kresťanských demokratov má prezident žiadať ukončenie „legislatívneho chaosu“, ktorý podľa nich vzniká najmä pri zrýchlenom schvaľovaní zákonov.

KDH upozorňuje, že nefunkčný parlament má podľa neho priamy dosah na občanov, keďže vláda podľa opozície nerieši ekonomické problémy ani konsolidáciu verejných financií. Hnutie zároveň pripomenulo, že už koncom februára prezidenta vyzvalo, aby zvolal stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov a aktívnejšie využíval svoje kompetencie.

Žiada prezidenta, aby vyzval vládu na splnenie jej ústavnej povinnosti požiadať o vyslovenie dôvery v parlamente a častejšie využíval právo veta pri sporných legislatívnych návrhoch.

Avizované stretnutie Pellegriniho s Rašim, ktoré malo byť 16. marca, sa nateraz odkladá na náhradný termín.

(tasr, mja)

  |  

Blanár odmieta, že by s ruským veľvyslancom riešil sankčný zoznam

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár odmietol tvrdenia opozičného Progresívneho Slovenska, že počas stretnutia s novým ruským veľvyslancom Sergejom Andrejevom diskutoval o sankčnom zozname Európskej únie.

Reagoval tak na kritiku Ivana Korčoka, podľa ktorého Slovensko podmieňuje podporu predĺženia sankcií voči Rusku vyradením oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova zo zoznamu.

Blanár uviedol, že Andrejeva prijal len na štandardnej nástupnej návšteve, ako to robí pri všetkých nových veľvyslancoch. Zdôraznil, že Slovensko sankčný zoznam nikdy neblokovalo, hoci pred dvomi rokmi bolo pripravené zasiahnuť v prípade, keď naň neoprávnene zaradili slovenského občana Jozefa Hambálka.

Minister zároveň odmietol výzvy opozície na zverejnenie počtu ruských diplomatov v Bratislave. Podľa neho sa ich počet nemenil od obdobia, keď bol šéfom diplomacie práve Korčok. Blanár zároveň kritizoval PS za snahu prerušovať komunikáciu s Ruskom.

(tasr, mja)

  |  

Biely dom zvažuje schváliť rekordný balík zbraní pre Taiwan

Spojené štáty zvažujú schválenie veľkého balíka zbraní pre Taiwan v hodnote približne 14 miliárd dolárov, ktorý by mohli oficiálne oznámiť po plánovanej návšteve prezidenta Donalda Trumpa v Číne.

Podľa zdrojov agentúry Reuters oboznámených s rokovaniami má balík obsahovať najmä pokročilé protivzdušné rakety PAC-3 a systém NASAMS. Ak by ho Trump podpísal, išlo by o najväčší zbrojný kontrakt v histórii ostrova, ktorý čelí rastúcemu vojenskému tlaku zo strany Pekingu.

Dohodu zatiaľ držali mimo pozornosti pred Trumpovým stretnutím s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktoré je naplánované na koniec marca. Zároveň však administratíva naznačuje, že podpora Taiwanu zostáva prioritou americkej bezpečnostnej stratégie.

Podľa dostupných informácií by sa k balíku mohli pridať aj ďalšie projekty v hodnote približne šiestich miliárd dolárov zamerané na takzvanú asymetrickú obranu.

(reuters, pir)