Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Axios: Trump a Putin sa nezhodli na presune iránskeho uránu

Americký prezident Donald Trump odmietol ponuku ruského lídra Vladimíra Putina na presun obohateného uránu z Iránu do Ruska v rámci dohody o ukončení vojny USA a Izraela proti Teheránu. Správu priniesol v piatok portál Axios.

„Nie je to prvýkrát, čo bola takýto návrh predložený. Nebol však akceptovaný. Postoj USA je, že musíme vidieť, že urán je zabezpečený,“ povedal nemenovaný predstaviteľ USA pre Axios. 

Rusko v pondelok informovalo o telefonáte medzi prezidentmi, ktorí hovorili o situácii okolo Iránu a Ukrajiny. Putin v telefonáte predložil viacero názorov, ako rýchlo ukončiť konflikt týkajúci sa Iránu, ktorého režim je spojencom Moskvy. Jedným z nich bol presun iránskeho uránu do Ruska.

Rusko predložilo podobné návrhy už počas rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovej dohode v máji minulého roku, ešte pred tým, ako USA a Izrael v júni zaútočili na iránske jadrové zariadenia, ako a aj v týždňoch pred začiatkom súčasnej vojny.

(reuters, tasr, luc)

Minúta  |  

USA ponúkajú odmenu za informácie o iránskych lídroch

Spojené štáty ponúkajú odmenu až 8,75 milióna eur za informácie o popredných predstaviteľoch iránskeho režimu napojených na Revolučné gardy.

Americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo zoznam desiatich osôb vrátane nového najvyššieho duchovného vodcu Modžtabu Chameneího a tajomníka iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního.

Podľa Washingtonu ide o predstaviteľov, ktorí riadia štruktúry Revolučných gárd a podieľajú sa na plánovaní či organizovaní teroristických operácií.

Informácie o nich môžu ľudia posielať anonymne cez sieť Tor alebo aplikáciu Signal a v prípade relevantných údajov môžu získať finančnú odmenu aj možnosť presídlenia.

Americký minister obrany Pete Hegseth zároveň tvrdí, že Modžtabá Chameneí bol zranený počas amerických a izraelských útokov na Irán. Iránski predstavitelia to nepriamo spochybňujú a Larídžání sa vyjadril, že vedenie krajiny sa neskrýva.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko na fóre G7 predstavilo reformy a investície do školstva

Minister školstva Tomáš Drucker vystúpil na podujatí francúzskeho predsedníctva skupiny G7 venovanom udržateľnému financovaniu vzdelávania. Diskusia sa zamerala najmä na mobilizáciu domácich zdrojov, ochranu rozpočtov na školstvo počas ekonomických kríz a lepšiu koordináciu medzi vládami a medzinárodnými organizáciami pri investíciách do vzdelávacích systémov.

Podľa ministra samotné zvyšovanie výdavkov na školstvo nestačí, ak nie je sprevádzané systémovými reformami. Slovensko preto prepája rast financovania so zmenami v kurikule, podporou inovácií vrátane umelej inteligencie, posilňovaním postavenia učiteľov a modernizáciou riadenia škôl.

Drucker zdôraznil aj princíp „hodnota za peniaze“, podľa ktorého majú byť investície smerované tam, kde najviac zlepšujú kvalitu vzdelávania.

Zástupcovia krajín G7 ocenili, že Slovensko kombinuje zvyšovanie investícií so systémovými zmenami. Minister zároveň rokoval so zástupcami UNESCO o ďalšej spolupráci v oblasti vzdelávania, inovácií a rozvoja ľudského kapitálu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ by podľa Szijjártóa mala zastaviť sankcie na ruskú ropu

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó kritizoval Európsku úniu za pokračovanie ropných sankcií voči Rusku. Podľa neho Spojené štáty už pozastavili sankcie na námornú prepravu ruskej ropy, zatiaľ čo Brusel tento krok nenapodobnil, čo podľa Budapešti prispieva k rastu cien pohonných látok v Európe.

Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko sa snaží chrániť domácnosti a podniky regulovanými cenami palív. Za riešenie aktuálnej situácie považuje pozastavenie sankcií na ruskú ropu, ktoré by podľa neho mohlo výrazne znížiť ceny energií na európskom trhu.

Minister zároveň poukázal na zhoršujúcu sa situáciu na globálnom trhu s ropou. Vojna na Blízkom východe podľa neho ohrozuje dodávky z arabských krajín a komplikácie v Hormuzskom prielive môžu ešte viac obmedziť prístup ropy na svetové trhy.

V tejto situácii by podľa Szijjártóa mala EÚ prehodnotiť svoju sankčnú politiku voči Rusku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael odmietol ponuku Libanonu na rokovania o ukončení konfliktu

Izrael odmietol ponuku Libanonu na priame rokovania o ukončení konfliktu, ktorý sa znovu vyhrotil začiatkom marca po zapojení hnutia Hizballáh do regionálnej vojny na podporu Iránu.

Libanonský prezident Joseph Aoun naznačil ochotu začať rokovania a normalizovať vzťahy s Izraelom.

Podľa izraelských predstaviteľov však Libanon nemá dostatočnú kontrolu nad Hizballáhom, aby mohol garantovať bezpečnostné záväzky.

Izrael tvrdí, že rokovania nemajú zmysel, pokiaľ z libanonského územia pokračujú raketové útoky. Tel Aviv zároveň požaduje, aby libanonská armáda zlikvidovala raketové a dronové základne Hizballáhu a prevzala kontrolu nad jeho zbraňami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Poškodený tanker z ruskej tieňovej flotily sa blíži k Malte

Ruský tanker Arctic Metagaz, poškodený po výbuchoch pri líbyjskom pobreží, sa nekontrolovane pohybuje v Stredozemnom mori. Podľa talianskych médií ho morské prúdy unášajú smerom k Malte, čo vyvoláva obavy o bezpečnosť lodnej dopravy aj možné ekologické riziko.

Plavidlo, ktoré prepravuje tisíce ton skvapalneného zemného plynu, sa momentálne nachádza neďaleko talianskeho ostrova Linosa. Maltská vláda pripravuje núdzové opatrenia a situáciu sledujú aj talianske úrady. V oblasti sa už nachádza remorkér a loď určená na zásahy pri znečistení mora.

Tanker bol poškodený začiatkom marca po sérii výbuchov a požiari severne od líbyjského prístavu Syrta. Moskva z incidentu obvinila Ukrajinu, ktorá sa k tvrdeniam nevyjadrila. Posádku sa podarilo zachrániť.

Arctic Metagaz je súčasťou takzvanej tieňovej flotily tankerov, ktoré podľa USA a EÚ pomáhajú Rusku obchádzať sankcie na export energií.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.