Preskočiť na obsah
  |  

Americký autosektor žiada vládu zablokovať čínske autá

Najväčšie americké združenia automobilového priemyslu vyzvali vládu USA, aby zabránila vstupu čínskych automobiliek na americký trh. V liste adresovanom administratíve upozornili na obavy z úsilia Číny dominovať v globálnej automobilovej výrobe a získať prístup na americký trh.

Podľa nich to predstavuje hrozbu pre konkurencieschopnosť USA, národnú bezpečnosť aj domáci automobilový priemysel.

Päť organizácií zastupujúcich výrobcov áut, predajcov aj dodávateľov súčiastok žiada zachovať pravidlá ministerstva obchodu z roku 2025 týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, ktoré prakticky bránia vstupu väčšiny čínskych vozidiel do USA.

Zároveň vyzvali vládu, aby odmietla aj pokusy čínskych výrobcov obísť obmedzenia zriadením výroby priamo v Spojených štátoch.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone kritiku odmietlo a uviedlo, že čínske autá sú vo svete úspešné vďaka technologickým inováciám a kvalite.

(reuters, luc)

  |  

Trump: Útok na iránsky ropný uzol Charg zničil všetky vojenské ciele

Donald Trump tvrdí, že Spojené štáty v piatok „úplne zničili všetky vojenské ciele“ na hlavnom iránskom ropnom uzle na ostrove Charg. Pohrozil pritom úderom na iránsku ropnú infraštruktúru, ak bude Teherán pokračovať v útokoch, ktoré zastavili väčšinu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.

Ropná infraštruktúra zostala podľa šéfa Bieleho domu nedotknutá. „Ak však Irán alebo ktokoľvek iný urobí čokoľvek, čo by narušilo slobodný a bezpečný prechod lodí cez Hormuzský prieliv, okamžite prehodnotím toto rozhodnutie,“ napísal Trump.

Ide o varovanie, ktoré by mohlo ešte viac rozvíriť trhy, keďže ostrov slúži ako exportný terminál pre 90 percent iránskych dodávok ropy. Leží približne 26 kilometrov od iránskeho pobrežia a zhruba 483 kilometrov severozápadne od Hormuzského prielivu.

Iránske ozbrojené sily v sobotu vyhlásili, že akýkoľvek útok na iránsku ropnú a energetickú infraštruktúru bude mať za následok útoky na energetickú infraštruktúru ropných spoločností spolupracujúcich so Spojenými štátmi v regióne.

(reuters, luc)

  |  

USA bránia Madurovi platiť obhajobu z peňazí Venezuely

Americkí prokurátori odmietajú, aby zosadený venezuelský prezident Nicolás Maduro použil štátne peniaze Venezuely na financovanie svojej obhajoby v procese v USA, kde čelí obvineniam z obchodovania s drogami. Maduro podľa nich už roky nie je považovaný za legitímneho lídra krajiny.

Madurov právnik Barry Pollack požiadal federálneho sudcu v New Yorku, aby obžalobu zrušil. Argumentoval tým, že ministerstvo financií bez vysvetlenia zrušilo výnimku zo sankcií, ktorá venezuelskej vláde umožňovala financovať jeho obhajobu. Podľa neho to zasahuje do práva na právne zastúpenie podľa šiesteho dodatku americkej ústavy.

Prokuratúra však tvrdí, že udelenie výnimky bolo administratívnou chybou. Maduro a jeho manželka Cilia Floresová môžu podľa nej použiť vlastné finančné prostriedky.

Maduro a Floresová boli zadržaní 3. januára počas americkej operácie v Caracase a prevezení do USA, kde čakajú na súd v brooklynskom väzení.

(reuters, luc)

  |  

Axios: Trump a Putin sa nezhodli na presune iránskeho uránu

Americký prezident Donald Trump odmietol ponuku ruského lídra Vladimíra Putina na presun obohateného uránu z Iránu do Ruska v rámci dohody o ukončení vojny USA a Izraela proti Teheránu. Správu priniesol v piatok portál Axios.

„Nie je to prvýkrát, čo bola takýto návrh predložený. Nebol však akceptovaný. Postoj USA je, že musíme vidieť, že urán je zabezpečený,“ povedal nemenovaný predstaviteľ USA pre Axios. 

Rusko v pondelok informovalo o telefonáte medzi prezidentmi, ktorí hovorili o situácii okolo Iránu a Ukrajiny. Putin v telefonáte predložil viacero názorov, ako rýchlo ukončiť konflikt týkajúci sa Iránu, ktorého režim je spojencom Moskvy. Jedným z nich bol presun iránskeho uránu do Ruska.

Rusko predložilo podobné návrhy už počas rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovej dohode v máji minulého roku, ešte pred tým, ako USA a Izrael v júni zaútočili na iránske jadrové zariadenia, ako a aj v týždňoch pred začiatkom súčasnej vojny.

(reuters, tasr, luc)

  |  

USA ponúkajú odmenu za informácie o iránskych lídroch

Spojené štáty ponúkajú odmenu až 8,75 milióna eur za informácie o popredných predstaviteľoch iránskeho režimu napojených na Revolučné gardy.

Americké ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo zoznam desiatich osôb vrátane nového najvyššieho duchovného vodcu Modžtabu Chameneího a tajomníka iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního.

Podľa Washingtonu ide o predstaviteľov, ktorí riadia štruktúry Revolučných gárd a podieľajú sa na plánovaní či organizovaní teroristických operácií.

Informácie o nich môžu ľudia posielať anonymne cez sieť Tor alebo aplikáciu Signal a v prípade relevantných údajov môžu získať finančnú odmenu aj možnosť presídlenia.

Americký minister obrany Pete Hegseth zároveň tvrdí, že Modžtabá Chameneí bol zranený počas amerických a izraelských útokov na Irán. Iránski predstavitelia to nepriamo spochybňujú a Larídžání sa vyjadril, že vedenie krajiny sa neskrýva.

(tasr, mja)

  |  

Slovensko na fóre G7 predstavilo reformy a investície do školstva

Minister školstva Tomáš Drucker vystúpil na podujatí francúzskeho predsedníctva skupiny G7 venovanom udržateľnému financovaniu vzdelávania. Diskusia sa zamerala najmä na mobilizáciu domácich zdrojov, ochranu rozpočtov na školstvo počas ekonomických kríz a lepšiu koordináciu medzi vládami a medzinárodnými organizáciami pri investíciách do vzdelávacích systémov.

Podľa ministra samotné zvyšovanie výdavkov na školstvo nestačí, ak nie je sprevádzané systémovými reformami. Slovensko preto prepája rast financovania so zmenami v kurikule, podporou inovácií vrátane umelej inteligencie, posilňovaním postavenia učiteľov a modernizáciou riadenia škôl.

Drucker zdôraznil aj princíp „hodnota za peniaze“, podľa ktorého majú byť investície smerované tam, kde najviac zlepšujú kvalitu vzdelávania.

Zástupcovia krajín G7 ocenili, že Slovensko kombinuje zvyšovanie investícií so systémovými zmenami. Minister zároveň rokoval so zástupcami UNESCO o ďalšej spolupráci v oblasti vzdelávania, inovácií a rozvoja ľudského kapitálu.

(tasr, mja)