Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Janaf tvrdí, že MOL chce ďalej profitovať z lacnej ruskej ropy

Spoločnosť Janaf, chorvátsky prevádzkovateľ ropovodu Adria, reagovala na sťažnosť skupiny MOL a firmy Slovnaft podanú Európskej komisii. Maďarská a slovenská spoločnosť tvrdia, že Janaf uplatňuje neprimerane vysoké poplatky za prepravu ropy a zneužíva svoje postavenie.

Janaf tieto obvinenia odmieta a uvádza, že ceny za tranzit sú stanovené transparentne a rovnako pre všetkých partnerov. Podľa chorvátskej spoločnosti ide skôr o snahu skupiny MOL presvedčiť európske orgány, aby umožnili Maďarsku a Slovensku pokračovať v dovoze lacnej ruskej ropy.

MOL a Slovnaft zároveň upozorňujú, že poplatky za prepravu cez chorvátsky ropovod sa od začiatku vojny na Ukrajine takmer zdvojnásobili a sú výrazne vyššie než poplatky na iných európskych trasách.

Spor medzi firmami sa týka aj plánovaných testov kapacity ropovodu Adria, ktoré sa napokon nezačali, keďže strany nedosiahli dohodu o detailoch procesu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Protestujúci na Kube zaútočili na kanceláriu komunistickej strany

Na severe Kuby vypukli protivládne nepokoje, keď skupina demonštrantov zaútočila na budovu miestnej kancelárie komunistickej strany v meste Morón. Protesty sa začali ako pokojné zhromaždenie proti výpadkom elektriny a nedostatku potravín, no v noci prerástli do násilia. Podľa štátneho denníka Invasor účastníci hádzali kamene do okien budovy a zapálili na ulici oheň.

Na sociálnych sieťach sa objavili videá, na ktorých je vidieť požiar a počuť skandovanie „sloboda“. Agentúra Reuters však pravosť záznamov nedokázala nezávisle potvrdiť.

Protesty prichádzajú v čase zhoršujúcej sa energetickej krízy na ostrove. Krajinu sužujú časté výpadky elektriny spôsobené nedostatkom paliva a problémami v energetickej infraštruktúre.

Situáciu podľa kubánskej vlády zhoršuje aj americká politika voči Havane vrátane obmedzenia dodávok ropy. Protesty sú na Kube pomerne zriedkavé, najmä také, ktoré prerastú do násilia

(reuters, mja)

Minúta  |  

Grécky tanker zasiahol pri ruskom prístave neznámy objekt

Tanker plaviaci sa pod gréckou vlajkou bol v noci zasiahnutý pri ruskom čiernomorskom prístave Novorossijsk. Podľa lodnej spoločnosti Maran Tankers Management do plavidla narazil „neznámy objekt“ v čase, keď sa nachádzalo mimo ruských teritoriálnych vôd a čakalo na pokyny na vstup do terminálu Caspian Pipeline Consortium. Tanker Maran Homer mal v prístave prevziať kazašskú ropu.

Incident si nevyžiadal žiadne zranenia a všetkých 24 členov posádky je v poriadku. Grécke úrady potvrdili, že na palube sa nachádzalo desať Grékov, trinásť Filipíncov a jeden Rumun.

Podľa prevádzkovateľa lode utrpelo plavidlo len menšie materiálne škody a nedošlo ani k úniku ropy či znečisteniu životného prostredia.

Tanker navyše neprevážal žiadny náklad. Po incidente loď z oblasti Novorossijska odplávala. Okolnosti zásahu zatiaľ nie sú známe.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Diaľničnú križovatku Turany zasiahne zmena organizácie dopravy

Polícia upozorňuje vodičov na zmenu organizácie dopravy v križovatke Turany D1 a cesta I/18. Od soboty sa hlavnou cestou stáva zjazd z diaľnice D1 a cesta I/18 sa stáva vedľajšou komunikáciou. Žilinská krajská polícia a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) o tom informovali na sociálnej sieti.

„Vozidlá prichádzajúce po ceste I/18 budú povinné dať prednosť vozidlám prichádzajúcim z diaľnice a priebežne sa zaraďovať do premávky,“ priblížili z NDS.

Na zmenu organizácie dopravy vodičov vopred upozorňuje aj informačné zariadenie na ceste I/18 pred križovatkou Turany.

„Sme na mieste a dohliadame na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Žiadame vodičov pri prejazde týmto úsekom o zvýšenú opatrnosť a trpezlivosť,“ podotkli policajti.

Zmena v organizácii dopravy prichádza bezmála tri mesiace po otvorení diaľničného tunela Višňové, vďaka ktorému sa zintenzívnila premávka na severnej časti diaľnice D1 a pred križovatkou Turany sa tvorili kolóny.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Rexová získala ďalší cenný kov na paralympiáde

Slovenská reprezentantka v paraalpskom lyžovaní Alexandra Rexová zakončila účinkovanie na zimných paralympijských hrách (ZPH) 2026 ziskom ďalšej bronzovej medaily. Vo svojom záverečnom vystúpení si v slalome na zjazdovke v talianskej Tofane polepšila o jedno miesto v porovnaní s prvým kolom a získala tak tretí kov na hrách.

Dvadsaťročná reprezentantka Slovenska nastúpila na ZPH 2026 na štart v piatich disciplínach, bronz si vyjazdila okrem slalomu aj v zjazde a super-G. Na štvrtom mieste ju klasifikovali v superkombinácii a obrovskom slalome.

„Je to výborné. Priznám sa, na štarte bola chvíľka skepticizmu. Potom som si však povedala, že sa proste musím nahnevať, musím to dať a veľmi to chcem. Skutočne som to chcela. Myslím si, že začiatok bol taký voľnejší, ale ako sme spomínala, spodná časť bola skutočne dobrá. Osem stotín je osem stotín, možno o to viac to teší. Stiahli sme totiž stratu a ešte niečo sme k tomu získali. Teším sa, že to s Matúšom máme. Ja si odnášam tri medaily, Matúš si odnáša aspoň jednu,“ povedala Rexová.

„Celá trať bola taká, že musím ísť, čo to dá. Vedela som, že spodná časť mi bude vyhovovať. Nebolo to síce také potočené, ale viac ako v prvom kole a to mi podľa mňa veľmi sadlo,“ pochvaľovala si po svojej záverečnej súťaži v dejisku ZPH 2026.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Tisíce rakúskych študentov sa búria proti príspevkom na potraty

Viac než 10-tisíc rakúskych univerzitných študentov podpísalo petíciu, ktorá žiada zrušenie takzvaného Repro Fund – fondu Rakúskej národnej únie študentov (ÖH), ktorý využíva povinné študentské poplatky na financovanie potratov. Iniciatívu zorganizovala organizácia ProLife Europe spolu s platformou CitizenGo. Petíciu odovzdali 11. marca orgánom zodpovedným za správu fondu, píše ETWN News.

Podľa rozpočtu ÖH je na akademický rok 2025/2026 vyčlenených približne 18-tisíc eur na účely fondu, pričom študentská rada plánuje program v budúcnosti rozšíriť.

Všetci študenti musia povinne platiť príspevok do študentskej organizácie a bez jeho úhrady sa nemôžu zapísať na semester ani absolvovať skúšky. Organizátori kampane argumentujú, že takýto systém núti študentov finančne podporovať interrupcie bez ohľadu na ich osobné či morálne presvedčenie.

Prezidentka ProLife Europe Maria Czerninová informovala, že viac ako 10-tisíc podpisov je na rakúske pomery výrazná mobilizácia. Dodala, že mnohí študenti síce nie sú striktne pro-life, no nesúhlasia s tým, aby sa z povinných príspevkov financoval takýto program.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.