Preskočiť na obsah
  |  

Haaretz: Izrael a Libanon by mohli rokovať v najbližších dňoch

Izrael a Libanon by mali v najbližších dňoch viesť priame rokovania. Išlo by o prvé takéto stretnutie od začiatku vojny s Iránom, ktorá Libanon vtiahla hlbšie do konfliktu, píše izraelský denník Haaretz s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Na rokovaniach, ktoré sa môžu konať v Paríži alebo na Cypre, sa bude podieľať zať amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner, pričom izraelskú delegáciu povedie dôverník izraelského premiéra Benjamina Netanjahua Ron Dermer, uviedol Haaretz.

Očakáva sa, že rokovania sa budú zameriavať na ukončenie bojov v Libanone a odzbrojenie libanonskej ozbrojenej skupiny Hizballáh.

Hizballáh 2. marca začal ostreľovať Izrael s odôvodnením, že ide o odvetu za zabitie najvyššieho iránskeho vodcu na začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Izrael odvtedy začal rozsiahlu bombardovaciu kampaň proti tejto mocnej libanonskej ozbrojenej skupine, ktorá si vyžiadala viac ako 770 obetí a vyhnala z domovov stovky tisíc ľudí, zatiaľ čo Hizballáh vystrelil cez hranice stovky rakiet.

(reuters, luc)

  |  

EÚ predĺžila sankcie za narúšanie suverenity Ukrajiny

Európska únia predĺžila o šesť mesiacov sankcie voči osobám a subjektom, ktoré sú považované za podporovateľov ruskej vojny proti Ukrajine. Stalo sa tak po tom, ako rokovania uviazli na mŕtvom bode z dôvodu veta Maďarska a Slovenska.

Rada EÚ uviedla, že reštriktívne opatrenia, ktoré sú zamerané na osoby zodpovedné za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny, boli predĺžené do 15. septembra.

Blok 27 krajín zrušil sankcie voči dvom osobám a zo zoznamu vyradil päť zosnulých osôb. Jednou z dvoch živých osôb, ktoré boli vyradené, bol Niels Troost, Holanďan zaradený na sankčný zoznam za obchodovanie s ruskou ropou, tvrdí európsky diplomat.

Opatreniam, medzi ktoré patria cestovné obmedzenia, zmrazenie majetku a zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo iných ekonomických zdrojov osobám alebo subjektom uvedeným na zozname, podlieha približne 2 600 osôb a subjektov. Sankcie EÚ sa od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 postupne rozširovali.

Maďarsko a Slovensko sa podľa diplomatov EÚ snažili o vyradenie ruských oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu.

Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok naliehal na Európsku úniu, aby pozastavila sankcie voči ruskej energetike z dôvodu prudkého rastu cien, ktorý spôsobuje vojna v Iráne. Maďarsko a Slovensko sa s Ukrajinou nezhodli aj v otázke dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba.

(reuters, luc)

  |  

Ukrajina je pre dronovú podporu Izraela podľa Iránu legitímny cieľ

Predseda výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Ebráhím Azízí vyhlásil, že Ukrajina by sa mohla stať „legitímnym cieľom“ pre Irán. Podľa jeho slov sa Kyjev údajne zapojil do konfliktu na Blízkom východe tým, že poskytol Izraelu drony. Na podporu tohto tvrdenia však nepredložil žiadne dôkazy.

Azízí na sociálnej sieti X uviedol, že Irán by sa mohol odvolať na článok 51 Charty OSN o práve na sebaobranu. Podľa neho by tak celé územie Ukrajiny mohlo byť považované za legitímny cieľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň oznámil, že ukrajinskí experti budú v krajinách Perzského zálivu – v Katare, Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii – poskytovať skúsenosti so zneškodňovaním iránskych dronov.

Podľa Kyjeva má ukrajinská armáda v tejto oblasti jedinečné skúsenosti získané počas vojny s Ruskom. Zelenskyj uviedol, že viaceré krajiny v regióne aj v Európe požiadali Ukrajinu o pomoc v boji proti týmto bezpilotným strojom.

(tasr, mja)

  |  

Kombinovaná vakcína proti covidu aj chrípke čaká na schválenie

Európska lieková agentúra odporučila udeliť podmienečnú registráciu vakcíne mCombriax, ktorá má chrániť súčasne pred ochorením COVID-19 aj sezónnou chrípkou. Ide o prvú kombinovanú vakcínu tohto typu určenú pre európsky trh. Na odporúčanie upozornil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Konečné rozhodnutie o registrácii však musí ešte prijať Európska komisia, ktorá zatiaľ o schválení nerozhodla.

Slovenské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že odporúčanie berie na vedomie a situáciu sleduje. Zároveň pripomenulo, že vakcíny proti chrípke aj proti COVID-19 sú pre Slovensko zabezpečené v rámci štandardných dodávok hradených z verejného zdravotného poistenia.

Podľa ŠÚKL je vakcína mCombriax určená pre dospelých od 50 rokov. Klinická štúdia na približne osemtisíc dobrovoľníkoch ukázala, že vyvoláva porovnateľnú imunitnú odpoveď ako podanie samostatných vakcín proti chrípke a COVID-19.

Vakcína by sa mala pravidelne aktualizovať podľa aktuálnych vírusových kmeňov.

(tasr, mja)

  |  

Trump: Viaceré krajiny vyšlú vojnové lode do Hormuzského prielivu

Americký prezident Donald Trump informoval, že viacero krajín by mohlo vyslať vojnové lode do oblasti Hormuzského prielivu, aby zabezpečili jeho otvorenosť pre medzinárodnú lodnú dopravu.

Podľa šéfa Bieleho domu by sa k Spojeným štátom mohli pridať štáty, ktoré sú prípadným uzavretím strategickej námornej trasy najviac zasiahnuté.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Truth Social spomenul napríklad Čínu, Francúzsko, Japonsko, Južnú Kóreu či Spojené kráľovstvo. Konkrétne potvrdenia o vyslaní lodí však zatiaľ neuviedol.

Trump zároveň zdôraznil, že americké sily už podnikajú vojenské kroky v regióne. Podľa jeho vyjadrenia Spojené štáty útočia na ciele na pobreží a zasahujú iránske lode, ktoré by mohli ohrozovať bezpečnosť v prielive.

(reuters, mja)

  |  

Janaf tvrdí, že MOL chce ďalej profitovať z lacnej ruskej ropy

Spoločnosť Janaf, chorvátsky prevádzkovateľ ropovodu Adria, reagovala na sťažnosť skupiny MOL a firmy Slovnaft podanú Európskej komisii. Maďarská a slovenská spoločnosť tvrdia, že Janaf uplatňuje neprimerane vysoké poplatky za prepravu ropy a zneužíva svoje postavenie.

Janaf tieto obvinenia odmieta a uvádza, že ceny za tranzit sú stanovené transparentne a rovnako pre všetkých partnerov. Podľa chorvátskej spoločnosti ide skôr o snahu skupiny MOL presvedčiť európske orgány, aby umožnili Maďarsku a Slovensku pokračovať v dovoze lacnej ruskej ropy.

MOL a Slovnaft zároveň upozorňujú, že poplatky za prepravu cez chorvátsky ropovod sa od začiatku vojny na Ukrajine takmer zdvojnásobili a sú výrazne vyššie než poplatky na iných európskych trasách.

Spor medzi firmami sa týka aj plánovaných testov kapacity ropovodu Adria, ktoré sa napokon nezačali, keďže strany nedosiahli dohodu o detailoch procesu.

(tasr, mja)