Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump údajne odmieta rokovania s Iránom, chce pokračovať vo vojne

Administratíva Donalda Trumpa odmietla snahy spojencov z Blízkeho východu o začatie diplomatických rokovaní, ktoré by mali ukončiť vojnu s Iránom. Pre agentúru Reuters to povedali tri zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa dvoch iránskych predstaviteľov Teherán zároveň odmieta akékoľvek prímerie, kým sa neskončia americké a izraelské útoky. Viaceré krajiny sa podľa nich snažia sprostredkovať ukončenie konfliktu.

Omán, ktorý sprostredkoval rokovania ešte pred vypuknutím vojny, sa pokúsil viackrát obnoviť komunikačný kanál medzi stranami. Biely dom však podľa zdrojov dal najavo, že o rokovania momentálne nemá záujem.

Vysoký predstaviteľ Bieleho domu potvrdil, že prezident Trump chce pokračovať vo vojenskej operácii s cieľom ďalej oslabiť iránske vojenské kapacity. „V súčasnosti o to nemá záujem a my budeme v misii pokračovať bez zmeny. Možno príde deň, ale nie teraz,“ povedal úradník.

„Prezident Trump povedal, že nové potenciálne vedenie v Iráne naznačilo, že chce rokovať a nakoniec aj bude. Zatiaľ operácia Epic Fury pokračuje bez zmeny,“ povedal pre agentúru druhý vysokopostavený úradník Bieleho domu.

Aj Egypt sa podľa bezpečnostných a diplomatických zdrojov pokúsil obnoviť kontakty medzi stranami, no doteraz bez výraznejšieho pokroku.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Nemecko znížilo emisie len minimálne, jeho cieľ je ohrozený

Nemecko zaznamenalo v roku 2025 len minimálny pokles emisií skleníkových plynov. Podľa údajov nemeckej environmentálnej agentúry krajina vypustila približne 649 miliónov ton oxidu uhličitého, čo predstavuje pokles len o 0,1 percenta oproti predchádzajúcemu roku. V absolútnom vyjadrení ide o zníženie o menej než milión ton.

Vývoj tak výrazne spomalil oproti roku 2024, keď emisie klesli o 3,4 percenta. K miernemu poklesu prispeli najmä niektoré priemyselné odvetvia, no zároveň rástli emisie v doprave a v sektore budov.

Nemecké ministerstvo životného prostredia spolu s environmentálnou agentúrou uviedli, že cieľ znížiť emisie do roku 2030 zostáva dosiahnuteľný.

Bude si to však vyžadovať oveľa rýchlejší pokles v nasledujúcich rokoch. Podľa odhadov by sa emisie mali v období 2026 až 2030 znižovať v priemere o približne 42 miliónov ton ročne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Haaretz: Izrael a Libanon by mohli rokovať v najbližších dňoch

Izrael a Libanon by mali v najbližších dňoch viesť priame rokovania. Išlo by o prvé takéto stretnutie od začiatku vojny s Iránom, ktorá Libanon vtiahla hlbšie do konfliktu, píše izraelský denník Haaretz s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Na rokovaniach, ktoré sa môžu konať v Paríži alebo na Cypre, sa bude podieľať zať amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner, pričom izraelskú delegáciu povedie dôverník izraelského premiéra Benjamina Netanjahua Ron Dermer, uviedol Haaretz.

Očakáva sa, že rokovania sa budú zameriavať na ukončenie bojov v Libanone a odzbrojenie libanonskej ozbrojenej skupiny Hizballáh.

Hizballáh 2. marca začal ostreľovať Izrael s odôvodnením, že ide o odvetu za zabitie najvyššieho iránskeho vodcu na začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Izrael odvtedy začal rozsiahlu bombardovaciu kampaň proti tejto mocnej libanonskej ozbrojenej skupine, ktorá si vyžiadala viac ako 770 obetí a vyhnala z domovov stovky tisíc ľudí, zatiaľ čo Hizballáh vystrelil cez hranice stovky rakiet.

(reuters, luc)

Minúta  |  

EÚ predĺžila sankcie za narúšanie suverenity Ukrajiny

Európska únia predĺžila o šesť mesiacov sankcie voči osobám a subjektom, ktoré sú považované za podporovateľov ruskej vojny proti Ukrajine. Stalo sa tak po tom, ako rokovania uviazli na mŕtvom bode z dôvodu veta Maďarska a Slovenska.

Rada EÚ uviedla, že reštriktívne opatrenia, ktoré sú zamerané na osoby zodpovedné za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny, boli predĺžené do 15. septembra.

Blok 27 krajín zrušil sankcie voči dvom osobám a zo zoznamu vyradil päť zosnulých osôb. Jednou z dvoch živých osôb, ktoré boli vyradené, bol Niels Troost, Holanďan zaradený na sankčný zoznam za obchodovanie s ruskou ropou, tvrdí európsky diplomat.

Opatreniam, medzi ktoré patria cestovné obmedzenia, zmrazenie majetku a zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo iných ekonomických zdrojov osobám alebo subjektom uvedeným na zozname, podlieha približne 2 600 osôb a subjektov. Sankcie EÚ sa od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 postupne rozširovali.

Maďarsko a Slovensko sa podľa diplomatov EÚ snažili o vyradenie ruských oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu.

Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok naliehal na Európsku úniu, aby pozastavila sankcie voči ruskej energetike z dôvodu prudkého rastu cien, ktorý spôsobuje vojna v Iráne. Maďarsko a Slovensko sa s Ukrajinou nezhodli aj v otázke dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Ukrajina je pre dronovú podporu Izraela podľa Iránu legitímny cieľ

Predseda výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Ebráhím Azízí vyhlásil, že Ukrajina by sa mohla stať „legitímnym cieľom“ pre Irán. Podľa jeho slov sa Kyjev údajne zapojil do konfliktu na Blízkom východe tým, že poskytol Izraelu drony. Na podporu tohto tvrdenia však nepredložil žiadne dôkazy.

Azízí na sociálnej sieti X uviedol, že Irán by sa mohol odvolať na článok 51 Charty OSN o práve na sebaobranu. Podľa neho by tak celé územie Ukrajiny mohlo byť považované za legitímny cieľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň oznámil, že ukrajinskí experti budú v krajinách Perzského zálivu – v Katare, Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii – poskytovať skúsenosti so zneškodňovaním iránskych dronov.

Podľa Kyjeva má ukrajinská armáda v tejto oblasti jedinečné skúsenosti získané počas vojny s Ruskom. Zelenskyj uviedol, že viaceré krajiny v regióne aj v Európe požiadali Ukrajinu o pomoc v boji proti týmto bezpilotným strojom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kombinovaná vakcína proti covidu aj chrípke čaká na schválenie

Európska lieková agentúra odporučila udeliť podmienečnú registráciu vakcíne mCombriax, ktorá má chrániť súčasne pred ochorením COVID-19 aj sezónnou chrípkou. Ide o prvú kombinovanú vakcínu tohto typu určenú pre európsky trh. Na odporúčanie upozornil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Konečné rozhodnutie o registrácii však musí ešte prijať Európska komisia, ktorá zatiaľ o schválení nerozhodla.

Slovenské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že odporúčanie berie na vedomie a situáciu sleduje. Zároveň pripomenulo, že vakcíny proti chrípke aj proti COVID-19 sú pre Slovensko zabezpečené v rámci štandardných dodávok hradených z verejného zdravotného poistenia.

Podľa ŠÚKL je vakcína mCombriax určená pre dospelých od 50 rokov. Klinická štúdia na približne osemtisíc dobrovoľníkoch ukázala, že vyvoláva porovnateľnú imunitnú odpoveď ako podanie samostatných vakcín proti chrípke a COVID-19.

Vakcína by sa mala pravidelne aktualizovať podľa aktuálnych vírusových kmeňov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.