Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Útok na továreň v Isfaháne zabil 15 ľudí, tvrdí agentúra Fars

Najmenej 15 ľudí zahynulo podľa informácií poloúradnej tlačovej agentúry Fars v sobotu pri raketovom útoku na továreň v meste Isfahán v strednom Iráne.

V továrni, ktorá vyrába ohrievače a chladničky, sa v čase útoku nachádzali pracovníci, uviedla agentúra Fars.

Agentúra obvinila z útoku „americko-sionistického (izraelského) nepriateľa“ a uviedla, že bol spôsobený raketou.

Izraelská armáda sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Hasiči evidujú za dva mesiace 28 požiarov z vypaľovania tráv

Za mesiace január a február evidujú hasiči 28 požiarov vzniknutých pri vypaľovaní tráv. Spôsobili tak škody v celkovej výške 570 eur, prilbížila hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Zuzana Geguššová.

„S príchodom jarného obdobia každoročne narastá počet požiarov trávnatých porastov a suchých rastlín. Veľká časť týchto požiarov vzniká v dôsledku úmyselného vypaľovania bylín, kríkov a stromov, ktoré je na Slovensku zakázané,“ povedala Geguššová.

Za porušenie zákazu hrozí podľa hovorkyne pokuta do výšky 331 eur v prípade fyzickej osoby a právnickej osobe alebo podnikateľovi môžu uložiť pokutu až do výšky 16 596 eur.

„Požiare, ktorých príčinou bolo vypaľovanie trávy a suchých porastov, tvoria od roku 2010 takmer jednu pätinu z celkového počtu požiarov. Za ostatných 14 rokov ich bolo na celom Slovensku nahlásených približne 27-tisíc,“ uviedol HaZZ na sociálnej sieti.

Geguššová upozorňuje, že oheň sa môže pri suchom počasí a vetre veľmi rýchlo rozšíriť na veľké trávnaté plochy až na les. Poukázala aj na to, že dym a teplo môžu ohroziť životy ľudí a zvierat, poškodiť rodinné domy, hospodárske objekty alebo lesné porasty. Požiare tráv a porastov zároveň spôsobujú významné škody na životnom prostredí.

„Občanom preto odporúčame, aby na údržbu a čistenie pozemkov využívali bezpečnejšie spôsoby, ako je kosenie, mulčovanie alebo kompostovanie rastlinného odpadu,“ skonštatovala.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Trump údajne odmieta rokovania s Iránom, chce pokračovať vo vojne

Administratíva Donalda Trumpa odmietla snahy spojencov z Blízkeho východu o začatie diplomatických rokovaní, ktoré by mali ukončiť vojnu s Iránom. Pre agentúru Reuters to povedali tri zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa dvoch iránskych predstaviteľov Teherán zároveň odmieta akékoľvek prímerie, kým sa neskončia americké a izraelské útoky. Viaceré krajiny sa podľa nich snažia sprostredkovať ukončenie konfliktu.

Omán, ktorý sprostredkoval rokovania ešte pred vypuknutím vojny, sa pokúsil viackrát obnoviť komunikačný kanál medzi stranami. Biely dom však podľa zdrojov dal najavo, že o rokovania momentálne nemá záujem.

Vysoký predstaviteľ Bieleho domu potvrdil, že prezident Trump chce pokračovať vo vojenskej operácii s cieľom ďalej oslabiť iránske vojenské kapacity. „V súčasnosti o to nemá záujem a my budeme v misii pokračovať bez zmeny. Možno príde deň, ale nie teraz,“ povedal úradník.

„Prezident Trump povedal, že nové potenciálne vedenie v Iráne naznačilo, že chce rokovať a nakoniec aj bude. Zatiaľ operácia Epic Fury pokračuje bez zmeny,“ povedal pre agentúru druhý vysokopostavený úradník Bieleho domu.

Aj Egypt sa podľa bezpečnostných a diplomatických zdrojov pokúsil obnoviť kontakty medzi stranami, no doteraz bez výraznejšieho pokroku.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Nemecko znížilo emisie len minimálne, jeho cieľ je ohrozený

Nemecko zaznamenalo v roku 2025 len minimálny pokles emisií skleníkových plynov. Podľa údajov nemeckej environmentálnej agentúry krajina vypustila približne 649 miliónov ton oxidu uhličitého, čo predstavuje pokles len o 0,1 percenta oproti predchádzajúcemu roku. V absolútnom vyjadrení ide o zníženie o menej než milión ton.

Vývoj tak výrazne spomalil oproti roku 2024, keď emisie klesli o 3,4 percenta. K miernemu poklesu prispeli najmä niektoré priemyselné odvetvia, no zároveň rástli emisie v doprave a v sektore budov.

Nemecké ministerstvo životného prostredia spolu s environmentálnou agentúrou uviedli, že cieľ znížiť emisie do roku 2030 zostáva dosiahnuteľný.

Bude si to však vyžadovať oveľa rýchlejší pokles v nasledujúcich rokoch. Podľa odhadov by sa emisie mali v období 2026 až 2030 znižovať v priemere o približne 42 miliónov ton ročne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Haaretz: Izrael a Libanon by mohli rokovať v najbližších dňoch

Izrael a Libanon by mali v najbližších dňoch viesť priame rokovania. Išlo by o prvé takéto stretnutie od začiatku vojny s Iránom, ktorá Libanon vtiahla hlbšie do konfliktu, píše izraelský denník Haaretz s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Na rokovaniach, ktoré sa môžu konať v Paríži alebo na Cypre, sa bude podieľať zať amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner, pričom izraelskú delegáciu povedie dôverník izraelského premiéra Benjamina Netanjahua Ron Dermer, uviedol Haaretz.

Očakáva sa, že rokovania sa budú zameriavať na ukončenie bojov v Libanone a odzbrojenie libanonskej ozbrojenej skupiny Hizballáh.

Hizballáh 2. marca začal ostreľovať Izrael s odôvodnením, že ide o odvetu za zabitie najvyššieho iránskeho vodcu na začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Izrael odvtedy začal rozsiahlu bombardovaciu kampaň proti tejto mocnej libanonskej ozbrojenej skupine, ktorá si vyžiadala viac ako 770 obetí a vyhnala z domovov stovky tisíc ľudí, zatiaľ čo Hizballáh vystrelil cez hranice stovky rakiet.

(reuters, luc)

Minúta  |  

EÚ predĺžila sankcie za narúšanie suverenity Ukrajiny

Európska únia predĺžila o šesť mesiacov sankcie voči osobám a subjektom, ktoré sú považované za podporovateľov ruskej vojny proti Ukrajine. Stalo sa tak po tom, ako rokovania uviazli na mŕtvom bode z dôvodu veta Maďarska a Slovenska.

Rada EÚ uviedla, že reštriktívne opatrenia, ktoré sú zamerané na osoby zodpovedné za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny, boli predĺžené do 15. septembra.

Blok 27 krajín zrušil sankcie voči dvom osobám a zo zoznamu vyradil päť zosnulých osôb. Jednou z dvoch živých osôb, ktoré boli vyradené, bol Niels Troost, Holanďan zaradený na sankčný zoznam za obchodovanie s ruskou ropou, tvrdí európsky diplomat.

Opatreniam, medzi ktoré patria cestovné obmedzenia, zmrazenie majetku a zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo iných ekonomických zdrojov osobám alebo subjektom uvedeným na zozname, podlieha približne 2 600 osôb a subjektov. Sankcie EÚ sa od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 postupne rozširovali.

Maďarsko a Slovensko sa podľa diplomatov EÚ snažili o vyradenie ruských oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova zo sankčného zoznamu.

Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelok naliehal na Európsku úniu, aby pozastavila sankcie voči ruskej energetike z dôvodu prudkého rastu cien, ktorý spôsobuje vojna v Iráne. Maďarsko a Slovensko sa s Ukrajinou nezhodli aj v otázke dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba.

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.