Preskočiť na obsah
  |  

Švajčiarsko zamietlo dva prelety amerických lietadiel

Švajčiarska vláda oznámila, že prerokovala žiadosti amerických vojenských a úradných lietadiel o prelet nad územím krajiny. Na základe svojho zákona o neutralite dve zamietla, ale tri povolila.

„Zákon o neutralite zakazuje prelety strán konfliktu, ktoré slúžia vojenským účelom súvisiacim s konfliktom. Povolené sú humanitárne a zdravotné prelety vrátane prepravy zranených osôb, ako aj prelety, ktoré nesúvisia s konfliktom,“ uviedla vláda vo vyhlásení.

(reuters, luc)

  |  

Usmanov a Fridman ostávajú zostávajú na sankčnom zozname

Členské štáty Európskej únie sa dohodli na vyradení holandského podnikateľa Nielsa Troosta a dcéry šéfa ruskej energetickej spoločnosti Transnefť Maje Bolotovej zo sankčného zoznamu. Vyplýva to zo sobotného rozhodnutia Rady EÚ, ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku EÚ.

Na zozname sankcionovaných osôb však naďalej ostávajú ruskí oligarchovia Ališer Usmanov a Michail Fridman. O ich vyradení sa podľa portálov Euractiv.com či EUobserver usilovalo Slovensko s podporou Maďarska.

(tasr, luc)

  |  

Trump vyzýva vlády, aby zabezpečili prechod cez Hormuz

Americký prezident Donald Trump v sobotu opäť vyzval ostatné krajiny, aby pomohli zabezpečiť Hormuzský prieliv. Deklaroval pritom, že USA s nimi budú spolupracovať v rámci americko-izraelskej vojny proti Iránu.

„Spojené štáty americké porazili a úplne zdecimovali Irán, a to vojensky, ekonomicky aj v každom inom smere, ale krajiny sveta, ktoré dostávajú ropu cez Hormuzský prieliv, sa musia postarať o tento priechod a my im v tom veľmi pomôžeme,“ napísal šéf Bieleho domu na svojej sieti Truth Social.

Prisľúbil, že Amerika bude „spolupracovať s týmito krajinami, aby všetko prebehlo rýchlo, hladko a bez problémov. Toto malo byť vždy spoločným úsilím a teraz ním aj bude – zjednotí to svet v snahe o harmóniu, bezpečnosť a trvalý mier“.

(reuters, luc)

  |  

Guterres: Vojnu v Libanone môže zastaviť len diplomacia

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval v libanonskej metropole Bejrút na ukončenie vojny medzi Izraelom a hnutím Hizballáh podporovaným Iránom a na medzinárodnú podporu libanonskému ľudu.

„Neexistuje žiadne vojenské riešenie, len diplomacia, dialóg a plná implementácia Charty OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Diplomatické cesty sú dostupné, a to aj prostredníctvom môjho špeciálneho koordinátora pre Libanon a prostredníctvom kľúčových členských štátov," povedal Guterres.

Podľa neho je nevyhnutné, aby Hizballáh rešpektoval rozhodnutie libanonskej vlády presadiť monopol štátu na zbrane. Takisto je nevyhnutné, aby Izrael rešpektoval zvrchovanosť a územnú celistvosť Libanonu.

Guterres apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo svoju angažovanosť v Libanone a „posilnilo“ túto blízkovýchodnú krajinu a jej ozbrojené sily, aby si zabezpečili potrebné spôsobilosti a zdroje.

Libanon bol minulý týždeň zatiahnutý do vojny na Blízkom východe po tom, ako militantná skupina Hizballáh zaútočila na Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri americko-izraelských útokoch.

(tasr, luc)

  |  

Ukrajina ukázala diplomatom materiály o útokoch na Družbu

Ukrajinská štátna spoločnosť Naftohaz spolu s ministerstvom zahraničných vecí usporiadali brífing pre zástupcov zahraničných diplomatických misií o ruských útokoch na infraštruktúru ropovodu Družba. Informoval o tom predseda predstavenstva Naftohazu Serhij Koreckyj na sociálnej sieti Facebook. Píše Jevropejska pravda.

Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia 31 štátov vrátane krajín skupiny G7 a európskych partnerov Ukrajiny. Podľa Koreckého ukrajinská strana diplomatom predstavila podrobné materiály o charaktere útoku a jeho následkoch vrátane fotografií a videozáznamov z miesta incidentu.

Diplomati boli zároveň informovaní o problémoch, ktorým čelia pracovníci pri obnove poškodenej infraštruktúry. Obnova podobných zariadení je podľa Koreckého technologicky náročný proces, ktorý si vyžaduje čas, špecializované vybavenie a prácu v podmienkach pretrvávajúcej hrozby ďalších ruských útokov.

Naftohaz a ukrajinský rezort diplomacie tvrdia, že pokračujú v informovaní medzinárodných partnerov o dôsledkoch útokov na energetickú infraštruktúru a o priebehu jej obnovy.

Na stretnutí bol prítomný aj maďarský veľvyslanec Antal Heizer. Nie je jasné, či sa na stretnutí zúčastnili aj slovenskí diplomati alebo experti.

(luc)

  |  

Lev XIV. sa nasťahuje do oficiálneho pápežského sídla

Viac ako desať mesiacov po svojom zvolení za pápeža sa Lev XIV. aj so svojimi najbližšími spolupracovníkmi nasťahuje do apartmánu v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, ktorý je jeho oficiálnym sídlom. Oznámil to hovorca Svätej stolice Matteo Bruni.

Pápežská rezidencia v Apoštolskom paláci bola od roku 2013 prázdna. Počas prvých desiatich mesiacov svojho pontifikátu býval Lev XIV. v Palazzo Sant’Uffizio (Palác Svätého ofícia), kde sídlil, keď bol prefektom Dikastéria pre biskupov.

Pápežský apartmán prešiel medzičasom rekonštrukciou trvajúcou niekoľko mesiacov, počas ktorej sa podľa talianskych médií odstránili viaceré problémy, ako boli plesne, zastarané vodovodné a elektrické vedenia a poškodená strecha.

Apartmán sa skladá sa z viacerých priestorov, medzi ktoré patrí súkromná pracovňa, knižnica a malá kaplnka. Lev XIV. pápežský apartmán opäť otvoril 11. mája, keď odstránil pečate, ktoré tam boli umiestnené 21. apríla po smrti jeho predchodcu pápeža Františka. Ten sa po svojom zvolení rozhodol bývať v Dome sv. Marty, čím chcel zdôrazniť svoj skromný životný štýl a odklon od izolácie, ktorú predstavuje Apoštolský palác.

Prvým pápežom, ktorý býval v týchto priestoroch, bol svätý Pius X. (1903 – 1914).

(tasr, luc)