Preskočiť na obsah
  |  

Pápež Lev vyzval na zastavenie bojov v Iráne

Pápež Lev XIV. v nedeľu odsúdil pokračujúcu vojnu v Iráne a vyzval na okamžité prímerie. Počas modlitby Angelus na Námestí sv. Petra hovoril o „ohavnom násilí“, ktoré podľa neho pripravilo o život tisíce civilistov a vyhnalo množstvo ľudí z domovov.

Prvý americký pápež upozornil, že vojenská eskalácia neprinesie spravodlivosť, stabilitu ani mier, po ktorých obyvatelia regiónu dlhodobo túžia.

V mene kresťanov Blízkeho východu aj všetkých ľudí dobrej vôle vyzval politických lídrov a vojenské autority, aby okamžite zastavili paľbu. Zároveň vyjadril sústrasť rodinám obetí a blízkosť tým, ktorí prišli o svojich najbližších.

Pápež sa dotkol aj situácie v Libanone, kde podľa neho rastú obavy z ďalšieho prehlbovania krízy. Zdôraznil potrebu dialógu a politických riešení, ktoré by mohli krajine pomôcť nájsť stabilitu a zmierniť napätie v regióne.

(reuters, pir)

  |  

Irán zadržal desiatky ľudí podozrivých zo špionáže pre Izrael

Iránske bezpečnostné zložky zadržali v rôznych častiach krajiny desiatky ľudí, ktorých podozrievajú zo spolupráce s Izraelom. Podľa miestnych médií mali údajní informátori poskytovať citlivé údaje o vojenských a bezpečnostných objektoch, ale aj o hospodárskej infraštruktúre.

Len v severozápadnom Iráne úrady zatkli približne 20 osôb a ďalších desať v severovýchodných regiónoch, ktoré boli zatiaľ menej zasiahnuté leteckými útokmi.

Iránske Revolučné gardy tvrdia, že Izrael sa spolu s USA snaží popri vojenských operáciách aktivovať aj špionážne siete a destabilizovať krajinu zvnútra. Podľa iránskych úradov majú takíto agenti vyvolávať nepokoje a šíriť propagandu.

Zdroje oboznámené s izraelskou vojenskou stratégiou naznačujú, že Izrael pri útokoch čoraz viac využíva informácie od informátorov priamo na území Iránu.

Napätie v krajine zvyšujú aj nedávne protivládne protesty, ktoré režim potlačil počas jedného z najkrvavejších zásahov v histórii Islamskej republiky.

(reuters, pir)

  |  

Kanada a severské štáty chcú užšiu spoluprácu „stredných mocností“

Kanada a päť severských krajín v nedeľu oznámili, že sa dohodli na prehĺbení spolupráce v oblasti vojensko-priemyselnej výroby a ďalších tém, čo je najnovším krokom kanadského premiéra Marka Carneyho smerujúcim k budovaniu nových globálnych aliancií.

Carney sa snaží o užšie vzťahy s Čínou a krajinami Blízkeho východu, ako aj s Indiou a Európou, pričom sa snaží znížiť závislosť svojej krajiny od Spojených štátov.

Premiéri Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Islandu a Kanady, ktorí sa stretli v Osle, uviedli, že ich cieľom je posilniť spoločnú obranu, bezpečnosť a odolnosť prostredníctvom užšej spolupráce v oblasti nákupov zbraní a obranných systémov.

„Všetci sa zhodujeme na tom, že ak budeme tieto peniaze míňať individuálne alebo nekoordinovane, nebude to pre daňových poplatníkov výhodné. Tiež to nebude chrániť našich ľudí tak, ako by malo,“ povedal Carney novinárom.

„Stále budeme realizovať veľa nákupov so Spojenými štátmi... ale vo všetkých prípadoch sa budeme snažiť nakupovať oveľa viac v rámci partnerstva,“ povedal Carney.

Premiéri tiež prisľúbili, že budú naďalej poskytovať Ukrajine ekonomickú, civilnú, vojenskú a humanitárnu pomoc.

(reuters, sak)

  |  

Irán poprel špekulácie o smrti nového duchovného vodcu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu poprel dohady o zdraví najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Modžtabu Chameneího s tým, že je vo výbornom zdravotnom stave a situáciu v krajine má pod kontrolou, uviedla iránska tlačová agentúra IRNA.

Arákčí to povedal krátko po tom, čo americký minister obrany Pete Hegseth na piatkovom brífingu v Pentagóne vyhlásil, že Modžtabá Chameneí je v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri americko-izraelských útokoch na Irán, „zmrzačený“. Americký prezident Donald Trump najnovšie v rozhovore pre stanicu NBC News dokonca uviedol, že iránsky ajatolláh môže byť „mŕtvy“ alebo ťažko zranený.

Modžtabá Chameneí bol za nového najvyššieho iránskeho duchovného vodcu vymenovaný 8. marca. Zhromaždenie znalcov ho zvolilo viac než týždeň po tom, čo jeho otec a predchodca Alí Chameneí zomrel v prvý deň americko-izraelských útokov na Irán 28. februára. Nový iránsky ajatolláh vydal vo štvrtok svoje prvé vyhlásenie, osobne sa však na verejnosti neobjavil a ani ho sám neprečítal.

Pre bývalého riaditeľa britskej tajnej služby MI6 Johna Scarletta však skutočnosť, že ajatolláh na verejnosti nevystupuje, „nie je prekvapivá“, cituje Sky News. Tvrdí, že Chameneí „nepochybne utrpel zranenia“ pri americko-izraelských útokoch, ktoré sa začali pred viac než dvoma týždňami, a trúchli za svojou rodinou.

„Ak pri tom útoku stratil otca, matku a manželku - prinajmenšom - a navyše sám utrpel zranenia, neprekvapilo by, že drží 40-dňové obdobie smútku,“ upozornil s tým, že to „neznamená, že nie je aktívny v zákulisí, nerozhoduje a neriadi politiku“.

(tasr, dpa)

  |  

Šéf izraelskej diplomacie: Máme dosť protivzdušnej munície

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v nedeľu uviedol, že vláda neplánuje v najbližších dňoch viesť priame rokovania s Libanonom. Poprel tiež informácie o tom, že Izraelu dochádzajú prostriedky na zachytávanie rakiet.

Izraelský denník Haaretz totiž ešte v sobotu informoval, že Izrael a Libanon by mali v najbližších dňoch uskutočniť priame rokovania. Podľa zdrojov agentúry Semafor mal zase Izrael oznámiť Washingtonu, že mu kriticky dochádzajú prostriedky na zachytávanie balistických rakiet.

Na otázku týkajúcu sa týchto dvoch správ Saar odpovedal: „Na obe otázky je odpoveď nie.“

(reuters)

  |  

Taraba: Slovensko musí hľadať alternatívu k Družbe, Kyjevu neveríme

Minister životného prostredia Tomáš Taraba v relácii Politika Joj 24 vyhlásil, že Slovensko by sa malo postupne orientovať na iné zdroje ropy než na ropovod Družba.

Podľa neho síce Rusko ostáva stabilným partnerom, no za nedôveryhodného považuje ukrajinský štát pod vedením prezidenta Volodymyra Zelenského. Tvrdí, že Ukrajina si útok na ropovod vymyslela, pričom ju označil za skorumpovaný štát, ktorý podľa neho nepatrí do Európskej únie.

Taraba zároveň odmietol možnosť rokovania v Kyjeve a kritizoval výroky Zelenského adresované maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

V domácej politike otvoril aj ekonomické témy. Navrhuje zmeny v sadzbách DPH – zvýšenie najnižšej sadzby z päť na desať percent, zavedenie približne 15-percentnej strednej sadzby a zníženie najvyššej z 23 na 20 percent.

Kritizoval tiež sociálne podniky, ktoré podľa neho často zneužívajú DPH, a vedenie Úradu pre verejné obstarávanie.

V relácii zároveň uviedol, že je pripravený vstúpiť do SNS.

(pir)