Preskočiť na obsah
  |  

Orbán pred voľbami: Maďari nezomrú za Ukrajinu

Premiér Viktor Orbán v prejave pri príležitosti maďarského štátneho sviatku vypuknutia protihabsburskej revolúcie v rokoch 1848 - 1849 označil blížiace sa parlamentné voľby za ťažké a osudové rozhodnutie.

Voličov varoval pred „ťažkými časmi“ a tvrdil, že Brusel sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine posúva k vojnovému hospodárstvu. Zároveň naznačil, že na ukrajinské územie by podľa neho mohli vstúpiť západní vojaci, pred čím sa vraj musí Maďarsko chrániť.

Orbán sa pred davom v Budapešti štylizoval do roly garanta stability a bezpečia. Vyhlásil, že Maďarsko musí zostať „ostrovom pokoja“ a že „Maďari nezomrú za Ukrajinu, ale budú žiť pre Maďarsko“.

Súčasne sľúbil, že ak Fidesz vo voľbách uspeje, krajina si udrží rast miezd, nízke ceny energií a podporu rodín.

(tasr, pir)

  |  

Teherán hlási čierny dážď po útokoch na ropné zariadenia

Po náletoch na ropné zariadenia v Iráne dopadol na okolie Teheránu čierny toxický dážď, ktorý podľa odborníkov predstavuje vážne zdravotné riziko.

Obyvatelia už v uplynulých dňoch hlásili pálenie očí aj problémy s dýchaním po tmavých olejovitých zrážkach, ktoré nasledovali po požiaroch skladov a rafinérie.

Experti upozorňujú, že takýto dážď vzniká, keď sa sadze, popol a chemikálie zmiešajú s vodou v atmosfére a vrátia sa na zem.

Najväčšie riziko predstavujú mikroskopické častice, ktoré sa môžu dostať hlboko do pľúc a následne aj do krvného obehu. To môže zhoršiť dýchanie, zaťažiť srdce a z dlhodobého hľadiska zvýšiť aj riziko rakoviny.

WHO preto ľuďom odporúča zostať podľa možností vo vnútri a používať rúška. Obavy vyvoláva aj možné znečistenie pitnej vody a vodných tokov ťažkými kovmi.

(tasr, pir)

  |  

Pápež Lev vyzval na zastavenie bojov v Iráne

Pápež Lev XIV. v nedeľu odsúdil pokračujúcu vojnu v Iráne a vyzval na okamžité prímerie. Počas modlitby Angelus na Námestí sv. Petra hovoril o „ohavnom násilí“, ktoré podľa neho pripravilo o život tisíce civilistov a vyhnalo množstvo ľudí z domovov.

Prvý americký pápež upozornil, že vojenská eskalácia neprinesie spravodlivosť, stabilitu ani mier, po ktorých obyvatelia regiónu dlhodobo túžia.

V mene kresťanov Blízkeho východu aj všetkých ľudí dobrej vôle vyzval politických lídrov a vojenské autority, aby okamžite zastavili paľbu. Zároveň vyjadril sústrasť rodinám obetí a blízkosť tým, ktorí prišli o svojich najbližších.

Pápež sa dotkol aj situácie v Libanone, kde podľa neho rastú obavy z ďalšieho prehlbovania krízy. Zdôraznil potrebu dialógu a politických riešení, ktoré by mohli krajine pomôcť nájsť stabilitu a zmierniť napätie v regióne.

(reuters, pir)

  |  

Irán zadržal desiatky ľudí podozrivých zo špionáže pre Izrael

Iránske bezpečnostné zložky zadržali v rôznych častiach krajiny desiatky ľudí, ktorých podozrievajú zo spolupráce s Izraelom. Podľa miestnych médií mali údajní informátori poskytovať citlivé údaje o vojenských a bezpečnostných objektoch, ale aj o hospodárskej infraštruktúre.

Len v severozápadnom Iráne úrady zatkli približne 20 osôb a ďalších desať v severovýchodných regiónoch, ktoré boli zatiaľ menej zasiahnuté leteckými útokmi.

Iránske Revolučné gardy tvrdia, že Izrael sa spolu s USA snaží popri vojenských operáciách aktivovať aj špionážne siete a destabilizovať krajinu zvnútra. Podľa iránskych úradov majú takíto agenti vyvolávať nepokoje a šíriť propagandu.

Zdroje oboznámené s izraelskou vojenskou stratégiou naznačujú, že Izrael pri útokoch čoraz viac využíva informácie od informátorov priamo na území Iránu.

Napätie v krajine zvyšujú aj nedávne protivládne protesty, ktoré režim potlačil počas jedného z najkrvavejších zásahov v histórii Islamskej republiky.

(reuters, pir)

  |  

Kanada a severské štáty chcú užšiu spoluprácu „stredných mocností“

Kanada a päť severských krajín v nedeľu oznámili, že sa dohodli na prehĺbení spolupráce v oblasti vojensko-priemyselnej výroby a ďalších tém, čo je najnovším krokom kanadského premiéra Marka Carneyho smerujúcim k budovaniu nových globálnych aliancií.

Carney sa snaží o užšie vzťahy s Čínou a krajinami Blízkeho východu, ako aj s Indiou a Európou, pričom sa snaží znížiť závislosť svojej krajiny od Spojených štátov.

Premiéri Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Islandu a Kanady, ktorí sa stretli v Osle, uviedli, že ich cieľom je posilniť spoločnú obranu, bezpečnosť a odolnosť prostredníctvom užšej spolupráce v oblasti nákupov zbraní a obranných systémov.

„Všetci sa zhodujeme na tom, že ak budeme tieto peniaze míňať individuálne alebo nekoordinovane, nebude to pre daňových poplatníkov výhodné. Tiež to nebude chrániť našich ľudí tak, ako by malo,“ povedal Carney novinárom.

„Stále budeme realizovať veľa nákupov so Spojenými štátmi... ale vo všetkých prípadoch sa budeme snažiť nakupovať oveľa viac v rámci partnerstva,“ povedal Carney.

Premiéri tiež prisľúbili, že budú naďalej poskytovať Ukrajine ekonomickú, civilnú, vojenskú a humanitárnu pomoc.

(reuters, sak)

  |  

Irán poprel špekulácie o smrti nového duchovného vodcu

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu poprel dohady o zdraví najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Modžtabu Chameneího s tým, že je vo výbornom zdravotnom stave a situáciu v krajine má pod kontrolou, uviedla iránska tlačová agentúra IRNA.

Arákčí to povedal krátko po tom, čo americký minister obrany Pete Hegseth na piatkovom brífingu v Pentagóne vyhlásil, že Modžtabá Chameneí je v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri americko-izraelských útokoch na Irán, „zmrzačený“. Americký prezident Donald Trump najnovšie v rozhovore pre stanicu NBC News dokonca uviedol, že iránsky ajatolláh môže byť „mŕtvy“ alebo ťažko zranený.

Modžtabá Chameneí bol za nového najvyššieho iránskeho duchovného vodcu vymenovaný 8. marca. Zhromaždenie znalcov ho zvolilo viac než týždeň po tom, čo jeho otec a predchodca Alí Chameneí zomrel v prvý deň americko-izraelských útokov na Irán 28. februára. Nový iránsky ajatolláh vydal vo štvrtok svoje prvé vyhlásenie, osobne sa však na verejnosti neobjavil a ani ho sám neprečítal.

Pre bývalého riaditeľa britskej tajnej služby MI6 Johna Scarletta však skutočnosť, že ajatolláh na verejnosti nevystupuje, „nie je prekvapivá“, cituje Sky News. Tvrdí, že Chameneí „nepochybne utrpel zranenia“ pri americko-izraelských útokoch, ktoré sa začali pred viac než dvoma týždňami, a trúchli za svojou rodinou.

„Ak pri tom útoku stratil otca, matku a manželku - prinajmenšom - a navyše sám utrpel zranenia, neprekvapilo by, že drží 40-dňové obdobie smútku,“ upozornil s tým, že to „neznamená, že nie je aktívny v zákulisí, nerozhoduje a neriadi politiku“.

(tasr, dpa)