Preskočiť na obsah
  |  

USA rokujú s Kubou, dohoda môže prísť čoskoro

Americký prezident Donald Trump naznačil, že Spojené štáty by mohli čoskoro dosiahnuť dohodu s Kubou alebo podniknúť iné kroky, ak rokovania neprinesú výsledok.

Vyhlásil to počas letu na palube Air Force One, pričom dodal, že Washington sa najskôr sústredí na riešenie otázok s Iránom. Podľa Trumpa má Havana záujem o dohodu, no zároveň zdôraznil, že USA sú pripravené konať aj inak.

Vyjadrenia prichádzajú v čase pretrvávajúceho napätia medzi Washingtonom a Havanou, ktoré je výsledkom rokov sankcií, sporov o migráciu či bezpečnostných otázok. Vývoj preto pozorne sledujú regionálni partneri aj investori.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel potvrdil, že rokovania medzi oboma krajinami už prebiehajú. Podľa neho je cieľom dialógu nájsť riešenie dlhodobých sporov a postupne zmierniť konfrontáciu.

Rokovania sa konajú v čase, keď Kuba čelí jednej z najhlbších hospodárskych kríz za posledné desaťročia. Nedostatok dovážanej ropy spôsobuje rozsiahle výpadky elektriny a výrazne obmedzuje fungovanie verejných služieb.

(reuters, pir)

  |  

Trump vyzýva NATO a Čínu zasiahnuť v Hormuzskom prielive

Americký prezident Donald Trump varoval spojencov v NATO, že alianciu čaká „veľmi zlá budúcnosť“, ak nepomôžu zabezpečiť opätovné otvorenie strategického Hormuzského prielivu. Ten je prakticky uzavretý po eskalácii konfliktu s Iránom, keď USA a Izrael pred vyše dvoma týždňami podnikli útoky na iránske ciele.

Podľa Trumpa by sa do ochrany tejto kľúčovej námornej trasy mali zapojiť všetky krajiny, ktoré z nej profitujú – vrátane Číny, Francúzska, Japonska a Veľkej Británie.

Washington očakáva najmä vyslanie vojnových lodí, mínoloviek a techniky schopnej čeliť dronom a námorným mínam. Trump zároveň naznačil, že by mohol odložiť plánovanú cestu do Pekingu, ak Čína neprejaví ochotu spolupracovať.

Kritizoval tiež reakciu Spojeného kráľovstva, ktoré podľa neho ponúklo pomoc až po tom, čo USA oslabili iránske vojenské kapacity. Hormuzským prielivom prechádza približne pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu.

Prezident zároveň pohrozil ďalšími údermi na iránsku ropnú infraštruktúru vrátane exportného terminálu na ostrove Charg.

(reuters, pir)

  |  

EÚ rokuje o posilnení námornej misie Aspides

Ministri zahraničných vecí Európskej únie budú v Bruseli diskutovať o posilnení námornej misie Aspides, ktorá vznikla v roku 2024 na ochranu lodnej dopravy pred útokmi jemenských povstalcov Húti v Červenom mori.

Podľa diplomatov sa však neočakáva, že by EÚ okamžite rozhodla o rozšírení operácie do strategického Hormuzského prielivu. Ten je od konca februára výrazne obmedzený po tom, čo Spojené štáty a Izrael začali vojenské údery proti Iránu.

Hormuzský prieliv je jednou z najdôležitejších energetických tepien sveta – prechádza cez neho približne pätina globálnych dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Európska diplomacia preto sleduje vývoj s rastúcimi obavami.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová sa podľa dostupných informácií snaží presvedčiť členské štáty, aby do misie prispeli ďalšími loďami.

Skepsu však vyjadrilo napríklad Nemecko, ktoré tvrdí, že operácia zatiaľ nepreukázala výraznú efektivitu. O prípadnom rozšírení mandátu by navyše muselo rozhodnúť všetkých 27 členských krajín.

(reuters, pir)

  |  

WSJ: Trump oznámi vytvorenie koalície na eskort lodí cez Hormuz

Trumpova administratíva plánuje už tento týždeň oznámiť, že viaceré krajiny sa dohodli na vytvorení koalície, ktorá bude eskortovať lode cez Hormuzský prieliv. Informoval o tom v nedeľu denník Wall Street Journal s odvolaním sa na amerických úradníkov.

Stále však podľa denníka prebieha diskusia o tom, či by sa tieto operácie mali začať pred alebo po ukončení bojov.

Biely dom odmietol komentovať očakávané oznámenie, ktoré sa môže zmeniť v závislosti od situácie na bojisku. Mnohé krajiny sa verejne nevyjadrili k takejto eskortnej misii, pokiaľ neprestanú bojové operácie, vzhľadom na riziká, ktoré to so sebou prináša, podotýka americký denník.

(wsj, reuters)

  |  

Irán zadržal už 500 osôb, vraj poskytovali informácie Izraelu

Irán zadržal 500 osôb obvinených zo zdieľania informácií s nepriateľmi, uviedol v nedeľu šéf tamojšej polície.

Polovica z týchto prípadov sa podľa Ahmadrezu Radana týkala údajne závažných incidentov. Šlo napríklad o „ľudí, ktorí poskytovali informácie na zasiahnutie cieľov, a osôb, ktoré nakrúcali zábery miest útokov a posielali ich“.

Iránske médiá predtým v nedeľu informovali o desiatkach zatknutí v niekoľkých regiónoch.

(reuters, sak)

  |  

Nemecko je skeptické voči rozšíreniu operácie EÚ Aspides o Hormuz

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v nedeľu uviedol, že je skeptický voči možnému rozšíreniu námornej misie Európskej únie s názvom Aspides do Hormuzského prielivu.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie budú o tejto možnosti rokovať v pondelok na zasadnutí v Bruseli.

Operácia Aspides vznikla ako misia EÚ zameraná na ochranu medzinárodnej lodnej dopravy v Červenom mori pred útokmi jemenských povstalcov húsíov. EÚ ju spustila 19. februára 2024 v reakcii na útoky na obchodné lode, ktoré sa začali po vypuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.

Wadephul však skonštatoval, že táto misia zameraná na pomoc komerčným lodiam pri prechode Červeným morom bola „neefektívna“.

„A preto som veľmi skeptický, že rozšírenie misie Aspides do Hormuzského prielivu by prinieslo väčšiu bezpečnosť,“ povedal v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.

(reuters, sak)