Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Trump odkláňa pozornosť od Ukrajiny, rokovania viaznu pre Irán

Financial Times opisuje čoraz citeľnejší útlm záujmu Washingtonu o mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Dôvodom má byť najmä presun americkej politickej pozornosti na Irán a napätie na Blízkom východe.

Európski diplomati to vnímajú ako zlú správu pre Kyjev aj pre samotný vyjednávací proces, ktorý sa podľa nich ocitol v nebezpečnej zóne. Zdá sa, že výsledkom môže byť nielen oslabenie diplomatického tlaku na Moskvu, ale aj ďalšie oneskorenie dodávok amerických zbraní, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje.

Francúzsko a Nemecko sa podľa FT pokúsili Trumpa presvedčiť, aby Ukrajinu neodsunul na vedľajšiu koľaj, no bez väčšieho efektu.

Americký prezident údajne naďalej vychádza z predstavy, že Rusko má navrch a Ukrajina slabne. Biely dom síce hovorí o nádeji na ukončenie vojny, zároveň však viacerí účastníci neverejných rokovaní priznávajú, že pri súčasnom postoji Moskvy ani Washingtonu nie je veľmi o čom rokovať.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však poprel informácie Financial Times a povedal, že Trumpove nedávne vyjadrenia svedčia o opaku. Pripomenul, že americký prezident vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby uzavrel dohodu.

Rusko má podľa Peskova záujem pokračovať v rokovaniach o ukončení vojny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Sme na ceste k NDR 2.0, vyhlásil exšéf Volkswagenu

Nemecko sa podľa bývalého šéfa koncernu Volkswagen Matthiasa Müllera vyvíja smerom k takzvanému „štátu úplnej ochrany“, v ktorom sa občania čoraz viac spoliehajú na štát a preberajú menej osobnej zodpovednosti. Müller to uviedol v rozhovore pre portál T-online.

Müller varoval, že Nemecko sa nachádza na problematickej politickej a spoločenskej trajektórii. „Sme národ egoistov,“ povedal a zopakoval svoje skoršie varovanie, že krajina sa môže vydať smerom k „NDR 2.0“ [Východné Nemecko v rokoch 1949 až 1990, pozn. red.].

Bez zásadných reforiem podľa neho hrozí ďalšie zaostávanie nemeckej ekonomiky.

Kritiku smeroval aj na rastúcu úlohu mimovládnych organizácií. Podľa Müllera štát v posledných rokoch preniesol na tieto organizácie úlohy, ktoré by mal vykonávať sám. Niektoré z nich by podľa neho mohli byť priamo začlenené do štátnych ministerstiev.

Bývalý manažér zároveň kritizoval stratégiu tradičných politických strán voči strane Alternatíva pre Nemecko (AfD). Podľa neho by mali strany v Spolkovom sneme „do istej miery otvoriť“ takzvanú politickú „ochrannú bariéru“ voči AfD. Takýto krok by podľa Müllera mohol odhaliť slabiny tejto strany. Súčasná stratégia izolácie podľa neho skôr umožňuje, aby sa AfD „pohodlne ďalej rozvíjala“.

(est, welt)

Minúta  |  

Vojna na Blízkom východe ohrozuje aj lieky na rakovinu

Vojna na Blízkom východe začína ohrozovať dodávky životne dôležitých liekov, ktoré nemocnice potrebujú pre pacientov s vážnymi diagnózami. Uzavretie leteckých uzlov v Dubaji, Dauhe a Abú Zabí prerušilo hlavné trasy, ktorými sa do regiónu dostávajú aj lieky na rakovinu, vyžadujúce prísne chladenie.

Farmaceutické firmy preto presmerúvajú zásielky cez Saudskú Arábiu, Omán či Istanbul a časť nákladu dopravujú po súši. Takéto riešenia však predlžujú prepravu a zvyšujú riziko, že citlivé lieky nedorazia v ideálnych podmienkach.

Podľa odborníkov zatiaľ nemocnice výrazný nedostatok nepociťujú, keďže zásoby bývajú približne na tri mesiace. Zároveň však zaznievajú varovania, že ak konflikt potrvá, situácia sa môže rýchlo zmeniť.

Niektoré zdravotnícke zariadenia už upozorňujú, že im zásoby kritických liekov – najmä onkologických – môžu začať dochádzať do štyroch až šiestich týždňov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Irán odmieta vinu za útoky na saudské ropné zariadenia

Iránsky veľvyslanec v Saudskej Arábii Alireza Enayati vyhlásil, že vzťahy medzi Iránom a štátmi Perzského zálivu si budú vyžadovať „dôkladné prehodnotenie“. Podľa neho súčasná americko-izraelská vojna proti Iránu vytvára nové podmienky v regióne a zároveň odhaľuje problém dlhodobej závislosti od vonkajších mocností.

Teherán podľa neho presadzuje model regionálnej spolupráce medzi krajinami Perzského zálivu, Irakom a Iránom, ktorý by mal priniesť stabilitu a prosperitu.

Od vypuknutia vojny 28. februára čelili štáty Perzského zálivu viac ako dvetisíc raketovým a dronovým útokom, ktoré zasiahli americké základne, diplomatické objekty aj kľúčovú ropnú infraštruktúru. Najviac útokov zaznamenali Spojené arabské emiráty, no incidenty hlásili všetky krajiny regiónu.

Enayati zároveň odmietol obvinenia, že Irán stojí za útokmi na saudské ropné zariadenia vrátane rafinérie Ras Tanura. Tvrdí, že Irán by sa k takýmto operáciám otvorene prihlásil.

Podľa neho Teherán útočí iba na ciele USA a Izraela a riešenie konfliktu je možné len vtedy, ak Washington a Tel Aviv zastavia svoje operácie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA rokujú s Kubou, dohoda môže prísť čoskoro

Americký prezident Donald Trump naznačil, že Spojené štáty by mohli čoskoro dosiahnuť dohodu s Kubou alebo podniknúť iné kroky, ak rokovania neprinesú výsledok.

Vyhlásil to počas letu na palube Air Force One, pričom dodal, že Washington sa najskôr sústredí na riešenie otázok s Iránom. Podľa Trumpa má Havana záujem o dohodu, no zároveň zdôraznil, že USA sú pripravené konať aj inak.

Vyjadrenia prichádzajú v čase pretrvávajúceho napätia medzi Washingtonom a Havanou, ktoré je výsledkom rokov sankcií, sporov o migráciu či bezpečnostných otázok. Vývoj preto pozorne sledujú regionálni partneri aj investori.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel potvrdil, že rokovania medzi oboma krajinami už prebiehajú. Podľa neho je cieľom dialógu nájsť riešenie dlhodobých sporov a postupne zmierniť konfrontáciu.

Rokovania sa konajú v čase, keď Kuba čelí jednej z najhlbších hospodárskych kríz za posledné desaťročia. Nedostatok dovážanej ropy spôsobuje rozsiahle výpadky elektriny a výrazne obmedzuje fungovanie verejných služieb.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump vyzýva NATO a Čínu zasiahnuť v Hormuzskom prielive

Americký prezident Donald Trump varoval spojencov v NATO, že alianciu čaká „veľmi zlá budúcnosť“, ak nepomôžu zabezpečiť opätovné otvorenie strategického Hormuzského prielivu. Ten je prakticky uzavretý po eskalácii konfliktu s Iránom, keď USA a Izrael pred vyše dvoma týždňami podnikli útoky na iránske ciele.

Podľa Trumpa by sa do ochrany tejto kľúčovej námornej trasy mali zapojiť všetky krajiny, ktoré z nej profitujú – vrátane Číny, Francúzska, Japonska a Veľkej Británie.

Washington očakáva najmä vyslanie vojnových lodí, mínoloviek a techniky schopnej čeliť dronom a námorným mínam. Trump zároveň naznačil, že by mohol odložiť plánovanú cestu do Pekingu, ak Čína neprejaví ochotu spolupracovať.

Kritizoval tiež reakciu Spojeného kráľovstva, ktoré podľa neho ponúklo pomoc až po tom, čo USA oslabili iránske vojenské kapacity. Hormuzským prielivom prechádza približne pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu.

Prezident zároveň pohrozil ďalšími údermi na iránsku ropnú infraštruktúru vrátane exportného terminálu na ostrove Charg.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.