Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SNS vyzýva Blanára: Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku

Koaličná SNS odmieta sprístupniť pôžičku Európskej únie (EÚ) pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Vyzýva ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára (Smer), aby ju na pondelkovom rokovaní šéfov diplomacie Európskej únie zablokoval.

„Je nepredstaviteľné, aby v čase, keď nám Ukrajinci blokujú ropovod Družba a nechcú nám umožniť kontrolu ropovodu Družba a plynulú dodávku ropy pre Slovnaft, aby slovenský predstaviteľ vlády pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer) hlasoval za to, že pôžička bude Ukrajine poskytnutá. Ukrajina nesmie dostať pôžičku, pokiaľ sa nevyjasnia vzťahy medzi členskými štátmi EÚ. Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku,“ skonštatovali národniari.

Svoj nesúhlas vyjadrili aj s tým, aby Únia v čase hospodárskej krízy finančne pomáhala nečlenskému štátu. Zároveň kritizovali vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v narážkach na maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho blokovanie pôžičky pre Ukrajinu pohrozil použitím vojakov.

„Ukrajina hrubým spôsobom zasahuje do volieb v Maďarsku a hrubým spôsobom poškodzuje záujmy európskych štátov, osobitne Slovenska a Maďarska. Veríme, že Blanárovi ani v zlom sne nenapadne, aby za túto pozíciu hlasoval,“ dodala SNS.

V pondelok sa v Bruseli koná zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci. Ministri zahraničných vecí budú na ňom diskutovať o snahách o zmiernenie dôsledkov vojny na Blízkom východe, sprístupnení pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a odblokovaní 20. balíka protiruských sankcií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Cyprus od apríla obnoví zasadnutia EÚ v bežnom režime

Všetky neformálne zasadnutia Rady EÚ, ktoré sa majú konať na Cypre od apríla do júna, sa uskutočnia podľa plánu, uviedol v pondelok cyperský minister energetiky Michalis Damianos.

Cyprus, ktorý v súčasnosti predsedá Rade EÚ, presunul marcové stretnutia do online priestoru alebo ich odložil po útoku dronom na britskú leteckú základňu počas napätia okolo Iránu začiatkom tohto mesiaca. Podľa cyperských predstaviteľov išlo o iránsky dron typu šáhid, ktorý z Libanonu pravdepodobne vypálil Hizballáh podporovaný Iránom.

„Všetko sa vrátilo do normálu. Všetky aktivity aj neformálne zasadnutia na Cypre medzi aprílom a júnom sa uskutočnia bežným spôsobom,“ povedal Damianos pred rokovaním ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Sarkozy ide pred súd, chce zvrátiť rozsudok v líbyjskej kauze

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa v pondelok postaví pred súd v odvolacom konaní proti rozsudku za zločinné sprisahanie v kauze údajného financovania kampane z Líbye.

Vlani mu súd vymeral päťročný trest väzenia, čím sa stal prvým povojnovým prezidentom Francúzska, ktorý skončil za mrežami. V októbri ho umiestnili do väznice La Santé v Paríži, no po troch týždňoch ho prepustili pod súdny dohľad so zákazom opustiť Francúzsko.

Prípad sa týka podozrení, že Sarkozyho úspešnú prezidentskú kampaň v roku 2007 mohli financovať miliónmi eur z čias režimu Muammara Kaddáfího. Sarkozy obvinenia odmieta.

Sudcovia uviedli, že nepreukázali priamu dohodu s Kaddáfím ani to, že líbyjské peniaze dorazili do kampane, no uznali ho vinným zo sprisahania, keďže jeho blízki spolupracovníci mali podľa nich kontaktovať ľudí v Líbyi s cieľom získať podporu.

Protikorupčné organizácie Sherpa, Anticor a Transparency International France v piatok vyhlásili, že boj proti korupcii je nevyhnutný na ochranu právneho štátu a demokracie. Sarkozyho obhajca Christophe Ingrain sa pred začiatkom odvolacieho procesu odmietol vyjadriť.

(reuters, lud)

Minúta  |  

FT: Trump odkláňa pozornosť od Ukrajiny, rokovania viaznu pre Irán

Financial Times opisuje čoraz citeľnejší útlm záujmu Washingtonu o mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Dôvodom má byť najmä presun americkej politickej pozornosti na Irán a napätie na Blízkom východe.

Európski diplomati to vnímajú ako zlú správu pre Kyjev aj pre samotný vyjednávací proces, ktorý sa podľa nich ocitol v nebezpečnej zóne. Zdá sa, že výsledkom môže byť nielen oslabenie diplomatického tlaku na Moskvu, ale aj ďalšie oneskorenie dodávok amerických zbraní, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje.

Francúzsko a Nemecko sa podľa FT pokúsili Trumpa presvedčiť, aby Ukrajinu neodsunul na vedľajšiu koľaj, no bez väčšieho efektu.

Americký prezident údajne naďalej vychádza z predstavy, že Rusko má navrch a Ukrajina slabne. Biely dom síce hovorí o nádeji na ukončenie vojny, zároveň však viacerí účastníci neverejných rokovaní priznávajú, že pri súčasnom postoji Moskvy ani Washingtonu nie je veľmi o čom rokovať.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však poprel informácie Financial Times a povedal, že Trumpove nedávne vyjadrenia svedčia o opaku. Pripomenul, že americký prezident vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby uzavrel dohodu.

Rusko má podľa Peskova záujem pokračovať v rokovaniach o ukončení vojny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Sme na ceste k NDR 2.0, vyhlásil exšéf Volkswagenu

Nemecko sa podľa bývalého šéfa koncernu Volkswagen Matthiasa Müllera vyvíja smerom k takzvanému „štátu úplnej ochrany“, v ktorom sa občania čoraz viac spoliehajú na štát a preberajú menej osobnej zodpovednosti. Müller to uviedol v rozhovore pre portál T-online.

Müller varoval, že Nemecko sa nachádza na problematickej politickej a spoločenskej trajektórii. „Sme národ egoistov,“ povedal a zopakoval svoje skoršie varovanie, že krajina sa môže vydať smerom k „NDR 2.0“ [Východné Nemecko v rokoch 1949 až 1990, pozn. red.].

Bez zásadných reforiem podľa neho hrozí ďalšie zaostávanie nemeckej ekonomiky.

Kritiku smeroval aj na rastúcu úlohu mimovládnych organizácií. Podľa Müllera štát v posledných rokoch preniesol na tieto organizácie úlohy, ktoré by mal vykonávať sám. Niektoré z nich by podľa neho mohli byť priamo začlenené do štátnych ministerstiev.

Bývalý manažér zároveň kritizoval stratégiu tradičných politických strán voči strane Alternatíva pre Nemecko (AfD). Podľa neho by mali strany v Spolkovom sneme „do istej miery otvoriť“ takzvanú politickú „ochrannú bariéru“ voči AfD. Takýto krok by podľa Müllera mohol odhaliť slabiny tejto strany. Súčasná stratégia izolácie podľa neho skôr umožňuje, aby sa AfD „pohodlne ďalej rozvíjala“.

(est, welt)

Minúta  |  

Vojna na Blízkom východe ohrozuje aj lieky na rakovinu

Vojna na Blízkom východe začína ohrozovať dodávky životne dôležitých liekov, ktoré nemocnice potrebujú pre pacientov s vážnymi diagnózami. Uzavretie leteckých uzlov v Dubaji, Dauhe a Abú Zabí prerušilo hlavné trasy, ktorými sa do regiónu dostávajú aj lieky na rakovinu, vyžadujúce prísne chladenie.

Farmaceutické firmy preto presmerúvajú zásielky cez Saudskú Arábiu, Omán či Istanbul a časť nákladu dopravujú po súši. Takéto riešenia však predlžujú prepravu a zvyšujú riziko, že citlivé lieky nedorazia v ideálnych podmienkach.

Podľa odborníkov zatiaľ nemocnice výrazný nedostatok nepociťujú, keďže zásoby bývajú približne na tri mesiace. Zároveň však zaznievajú varovania, že ak konflikt potrvá, situácia sa môže rýchlo zmeniť.

Niektoré zdravotnícke zariadenia už upozorňujú, že im zásoby kritických liekov – najmä onkologických – môžu začať dochádzať do štyroch až šiestich týždňov.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.