Preskočiť na obsah
  |  

Muž chcel previezť z Ukrajiny 450-tisíc dolárov

Príslušníci finančnej správy na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom odhalili pokus o nezákonnú prepravu hotovosti vo výške 450-tisíc amerických dolárov. Peniaze našli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.

Hovorca finančnej správy Daniel Kováč informoval, že 12. marca sa pri vstupe z Ukrajiny na Slovensko o to pokúsil muž cudzej štátnej príslušnosti.

Muž deklaroval dovoz desiatich kusov cigariet. Colníci fyzicky skontrolovali batožinu aj vozidlo. Počas kontroly pomocou inšpekčného skenovacieho zariadenia označil systém podozrivé miesto v prístrojovej doske automobilu. „Po jej demontovaní v odkrytej konštrukčnej dutine našli malé balíčky zabalené v igelitových vreckách a v nich bankovky nominálnej hodnoty 100 a 50 amerických dolárov v celkovej hodnote 450-tisíc dolárov,“ spresnil hovorca.

Hotovosť bola ukrytá a pri vstupe na územie Slovenska ju neohlásil v súlade s platnými právnymi predpismi. Bankovky preto dočasne zadržali a kontaktovali Národnú centrálu osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru.

Finančná správa pripomína, že pri preprave peňažných prostriedkov v hotovosti cez hranice Európskej únie s tretími krajinami platí od 3. júna 2021 prísnejšia európska legislatíva.

(tasr, lud)

  |  

NATO nemá riešiť Hormuzský prieliv, tvrdí nemecký minister

Nemecko nevidí úlohu Severoatlantickej aliancie pri riešení blokády Hormuzského prielivu. V pondelok to v Bruseli vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pred rokovaním Rady EÚ pre zahraničné veci.

„Nevidím, že by NATO v tomto smere prijalo nejaké rozhodnutie alebo mohlo prevziať zodpovednosť za Hormuzský prieliv. Ak by to tak bolo, príslušné orgány NATO by sa tým primerane zaoberali,“ povedal Wadephul.

Americký prezident Donald Trump medzitým zvýšil tlak na európskych spojencov, aby pomohli chrániť strategický prieliv. Varoval, že NATO čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak jeho členovia neprídu Washingtonu na pomoc.

(reuters, lud)

  |  

SNS vyzýva Blanára: Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku

Koaličná SNS odmieta sprístupniť pôžičku Európskej únie (EÚ) pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Vyzýva ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára (Smer), aby ju na pondelkovom rokovaní šéfov diplomacie Európskej únie zablokoval.

„Je nepredstaviteľné, aby v čase, keď nám Ukrajinci blokujú ropovod Družba a nechcú nám umožniť kontrolu ropovodu Družba a plynulú dodávku ropy pre Slovnaft, aby slovenský predstaviteľ vlády pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer) hlasoval za to, že pôžička bude Ukrajine poskytnutá. Ukrajina nesmie dostať pôžičku, pokiaľ sa nevyjasnia vzťahy medzi členskými štátmi EÚ. Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku,“ skonštatovali národniari.

Svoj nesúhlas vyjadrili aj s tým, aby Únia v čase hospodárskej krízy finančne pomáhala nečlenskému štátu. Zároveň kritizovali vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v narážkach na maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho blokovanie pôžičky pre Ukrajinu pohrozil použitím vojakov.

„Ukrajina hrubým spôsobom zasahuje do volieb v Maďarsku a hrubým spôsobom poškodzuje záujmy európskych štátov, osobitne Slovenska a Maďarska. Veríme, že Blanárovi ani v zlom sne nenapadne, aby za túto pozíciu hlasoval,“ dodala SNS.

V pondelok sa v Bruseli koná zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci. Ministri zahraničných vecí budú na ňom diskutovať o snahách o zmiernenie dôsledkov vojny na Blízkom východe, sprístupnení pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a odblokovaní 20. balíka protiruských sankcií.

(tasr, lud)

  |  

Cyprus od apríla obnoví zasadnutia EÚ v bežnom režime

Všetky neformálne zasadnutia Rady EÚ, ktoré sa majú konať na Cypre od apríla do júna, sa uskutočnia podľa plánu, uviedol v pondelok cyperský minister energetiky Michalis Damianos.

Cyprus, ktorý v súčasnosti predsedá Rade EÚ, presunul marcové stretnutia do online priestoru alebo ich odložil po útoku dronom na britskú leteckú základňu počas napätia okolo Iránu začiatkom tohto mesiaca. Podľa cyperských predstaviteľov išlo o iránsky dron typu šáhid, ktorý z Libanonu pravdepodobne vypálil Hizballáh podporovaný Iránom.

„Všetko sa vrátilo do normálu. Všetky aktivity aj neformálne zasadnutia na Cypre medzi aprílom a júnom sa uskutočnia bežným spôsobom,“ povedal Damianos pred rokovaním ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

(reuters, lud)

  |  

Sarkozy ide pred súd, chce zvrátiť rozsudok v líbyjskej kauze

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa v pondelok postaví pred súd v odvolacom konaní proti rozsudku za zločinné sprisahanie v kauze údajného financovania kampane z Líbye.

Vlani mu súd vymeral päťročný trest väzenia, čím sa stal prvým povojnovým prezidentom Francúzska, ktorý skončil za mrežami. V októbri ho umiestnili do väznice La Santé v Paríži, no po troch týždňoch ho prepustili pod súdny dohľad so zákazom opustiť Francúzsko.

Prípad sa týka podozrení, že Sarkozyho úspešnú prezidentskú kampaň v roku 2007 mohli financovať miliónmi eur z čias režimu Muammara Kaddáfího. Sarkozy obvinenia odmieta.

Sudcovia uviedli, že nepreukázali priamu dohodu s Kaddáfím ani to, že líbyjské peniaze dorazili do kampane, no uznali ho vinným zo sprisahania, keďže jeho blízki spolupracovníci mali podľa nich kontaktovať ľudí v Líbyi s cieľom získať podporu.

Protikorupčné organizácie Sherpa, Anticor a Transparency International France v piatok vyhlásili, že boj proti korupcii je nevyhnutný na ochranu právneho štátu a demokracie. Sarkozyho obhajca Christophe Ingrain sa pred začiatkom odvolacieho procesu odmietol vyjadriť.

(reuters, lud)

  |  

FT: Trump odkláňa pozornosť od Ukrajiny, rokovania viaznu pre Irán

Financial Times opisuje čoraz citeľnejší útlm záujmu Washingtonu o mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Dôvodom má byť najmä presun americkej politickej pozornosti na Irán a napätie na Blízkom východe.

Európski diplomati to vnímajú ako zlú správu pre Kyjev aj pre samotný vyjednávací proces, ktorý sa podľa nich ocitol v nebezpečnej zóne. Zdá sa, že výsledkom môže byť nielen oslabenie diplomatického tlaku na Moskvu, ale aj ďalšie oneskorenie dodávok amerických zbraní, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje.

Francúzsko a Nemecko sa podľa FT pokúsili Trumpa presvedčiť, aby Ukrajinu neodsunul na vedľajšiu koľaj, no bez väčšieho efektu.

Americký prezident údajne naďalej vychádza z predstavy, že Rusko má navrch a Ukrajina slabne. Biely dom síce hovorí o nádeji na ukončenie vojny, zároveň však viacerí účastníci neverejných rokovaní priznávajú, že pri súčasnom postoji Moskvy ani Washingtonu nie je veľmi o čom rokovať.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však poprel informácie Financial Times a povedal, že Trumpove nedávne vyjadrenia svedčia o opaku. Pripomenul, že americký prezident vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby uzavrel dohodu.

Rusko má podľa Peskova záujem pokračovať v rokovaniach o ukončení vojny.

(reuters, pir)