Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Barrot: EÚ uvalí sankcie na deväť osôb pre masaker v Buči

Európska únia uvalí sankcie na deväť osôb obvinených zo spáchania vojnových zločinov súvisiacich s masakrom v ukrajinskom meste Buča, oznámil v pondelok v Bruseli francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

Vyhlásenie prišlo počas príchodu na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci. Na programe schôdzky je aj sprístupnenie pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a odblokovanie 20. balíka protiruských sankcií, ktoré doteraz blokuje Maďarsko pre zastavený tranzit ropy cez ropovod Družba.

Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ sa plánujú 31. marca stretnúť v Buči, aby si pripomenuli štvrté výročie od masakrov tamojších civilistov počas ruskej okupácie na začiatku vojny na Ukrajine.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče po mesiaci okupácie vstúpili do tohto predmestia Kyjeva aj novinári AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po streľbe. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.

Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov.

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala.

(tasr, reuters, afp, lud)

Minúta  |  

Muž chcel previezť z Ukrajiny 450-tisíc dolárov

Príslušníci finančnej správy na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom odhalili pokus o nezákonnú prepravu hotovosti vo výške 450-tisíc amerických dolárov. Peniaze našli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.

Hovorca finančnej správy Daniel Kováč informoval, že 12. marca sa pri vstupe z Ukrajiny na Slovensko o to pokúsil muž cudzej štátnej príslušnosti.

Muž deklaroval dovoz desiatich kusov cigariet. Colníci fyzicky skontrolovali batožinu aj vozidlo. Počas kontroly pomocou inšpekčného skenovacieho zariadenia označil systém podozrivé miesto v prístrojovej doske automobilu. „Po jej demontovaní v odkrytej konštrukčnej dutine našli malé balíčky zabalené v igelitových vreckách a v nich bankovky nominálnej hodnoty 100 a 50 amerických dolárov v celkovej hodnote 450-tisíc dolárov,“ spresnil hovorca.

Hotovosť bola ukrytá a pri vstupe na územie Slovenska ju neohlásil v súlade s platnými právnymi predpismi. Bankovky preto dočasne zadržali a kontaktovali Národnú centrálu osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru.

Finančná správa pripomína, že pri preprave peňažných prostriedkov v hotovosti cez hranice Európskej únie s tretími krajinami platí od 3. júna 2021 prísnejšia európska legislatíva.

(tasr, lud)

Minúta  |  

NATO nemá riešiť Hormuzský prieliv, tvrdí nemecký minister

Nemecko nevidí úlohu Severoatlantickej aliancie pri riešení blokády Hormuzského prielivu. V pondelok to v Bruseli vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pred rokovaním Rady EÚ pre zahraničné veci.

„Nevidím, že by NATO v tomto smere prijalo nejaké rozhodnutie alebo mohlo prevziať zodpovednosť za Hormuzský prieliv. Ak by to tak bolo, príslušné orgány NATO by sa tým primerane zaoberali,“ povedal Wadephul.

Americký prezident Donald Trump medzitým zvýšil tlak na európskych spojencov, aby pomohli chrániť strategický prieliv. Varoval, že NATO čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak jeho členovia neprídu Washingtonu na pomoc.

(reuters, lud)

Minúta  |  

SNS vyzýva Blanára: Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku

Koaličná SNS odmieta sprístupniť pôžičku Európskej únie (EÚ) pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Vyzýva ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára (Smer), aby ju na pondelkovom rokovaní šéfov diplomacie Európskej únie zablokoval.

„Je nepredstaviteľné, aby v čase, keď nám Ukrajinci blokujú ropovod Družba a nechcú nám umožniť kontrolu ropovodu Družba a plynulú dodávku ropy pre Slovnaft, aby slovenský predstaviteľ vlády pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer) hlasoval za to, že pôžička bude Ukrajine poskytnutá. Ukrajina nesmie dostať pôžičku, pokiaľ sa nevyjasnia vzťahy medzi členskými štátmi EÚ. Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku,“ skonštatovali národniari.

Svoj nesúhlas vyjadrili aj s tým, aby Únia v čase hospodárskej krízy finančne pomáhala nečlenskému štátu. Zároveň kritizovali vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v narážkach na maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho blokovanie pôžičky pre Ukrajinu pohrozil použitím vojakov.

„Ukrajina hrubým spôsobom zasahuje do volieb v Maďarsku a hrubým spôsobom poškodzuje záujmy európskych štátov, osobitne Slovenska a Maďarska. Veríme, že Blanárovi ani v zlom sne nenapadne, aby za túto pozíciu hlasoval,“ dodala SNS.

V pondelok sa v Bruseli koná zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci. Ministri zahraničných vecí budú na ňom diskutovať o snahách o zmiernenie dôsledkov vojny na Blízkom východe, sprístupnení pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a odblokovaní 20. balíka protiruských sankcií.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Cyprus od apríla obnoví zasadnutia EÚ v bežnom režime

Všetky neformálne zasadnutia Rady EÚ, ktoré sa majú konať na Cypre od apríla do júna, sa uskutočnia podľa plánu, uviedol v pondelok cyperský minister energetiky Michalis Damianos.

Cyprus, ktorý v súčasnosti predsedá Rade EÚ, presunul marcové stretnutia do online priestoru alebo ich odložil po útoku dronom na britskú leteckú základňu počas napätia okolo Iránu začiatkom tohto mesiaca. Podľa cyperských predstaviteľov išlo o iránsky dron typu šáhid, ktorý z Libanonu pravdepodobne vypálil Hizballáh podporovaný Iránom.

„Všetko sa vrátilo do normálu. Všetky aktivity aj neformálne zasadnutia na Cypre medzi aprílom a júnom sa uskutočnia bežným spôsobom,“ povedal Damianos pred rokovaním ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Sarkozy ide pred súd, chce zvrátiť rozsudok v líbyjskej kauze

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa v pondelok postaví pred súd v odvolacom konaní proti rozsudku za zločinné sprisahanie v kauze údajného financovania kampane z Líbye.

Vlani mu súd vymeral päťročný trest väzenia, čím sa stal prvým povojnovým prezidentom Francúzska, ktorý skončil za mrežami. V októbri ho umiestnili do väznice La Santé v Paríži, no po troch týždňoch ho prepustili pod súdny dohľad so zákazom opustiť Francúzsko.

Prípad sa týka podozrení, že Sarkozyho úspešnú prezidentskú kampaň v roku 2007 mohli financovať miliónmi eur z čias režimu Muammara Kaddáfího. Sarkozy obvinenia odmieta.

Sudcovia uviedli, že nepreukázali priamu dohodu s Kaddáfím ani to, že líbyjské peniaze dorazili do kampane, no uznali ho vinným zo sprisahania, keďže jeho blízki spolupracovníci mali podľa nich kontaktovať ľudí v Líbyi s cieľom získať podporu.

Protikorupčné organizácie Sherpa, Anticor a Transparency International France v piatok vyhlásili, že boj proti korupcii je nevyhnutný na ochranu právneho štátu a demokracie. Sarkozyho obhajca Christophe Ingrain sa pred začiatkom odvolacieho procesu odmietol vyjadriť.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.