Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NBÚ pripravil krízový plán pre prípad rozsiahleho kyberútoku

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) pripravil plán reakcie štátu na rozsiahle kybernetické incidenty alebo kybernetické krízy. Obsahuje úlohy pre jednotlivé štátne orgány. Jeho cieľom je zabezpečiť rýchlu a koordinovanú reakciu na tieto bezpečnostné hrozby. Vyplýva to z materiálu, ktorý úrad predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

„Cieľom národného plánu je zabezpečiť rýchlu, efektívnu a koordinovanú reakciu štátu na závažný alebo rozsiahly kybernetický bezpečnostný incident, ktorý by mohol ohroziť národnú bezpečnosť, zabezpečenie demokratického zriadenia, ochranu života a zdravia osôb, riadne fungovanie hospodárstva, ako aj orgánov verejnej moci,“ uviedol NBÚ v materiáli.

Plán zároveň definuje viacero úrovní kybernetického incidentu a na základe tejto klasifikácie ukladá úlohy štátnym úradom. Dokument obsahuje aj mechanizmus krízového riadenia rozsiahleho kybernetického bezpečnostného incidentu. Ten sa automaticky aktivuje pri tretej, teda najvyššej úrovni dosahu incidentu.

Pri krízovom riadení plán počíta s vytvorením taktického krízového tímu zloženého z odborníkov na kyberbezpečnosť alebo riadiaceho krízového výboru. Jednotné riadenie zabezpečí NBÚ.

Plán pamätá aj na strategickú komunikáciu. „Cieľom strategickej komunikácie je zabezpečiť presné, včasné, jednotné, transparentné a konzistentné informovanie o povahe kybernetickej krízy, jej priebehu, prijatých opatreniach a procese následnej obnovy. Strategická komunikácia musí byť založená na jednotnom stanovisku štátu, ktoré reflektuje národné bezpečnostné záujmy, hodnoty a princípy SR,“ podotkol úrad v dokumente.

(tasr, lud)

Minúta  |  

SaS chce zrušiť transakčnú daň a zaviesť 19-percentnú rovnú daň

Opozičná strana SaS chce presadzovať zrušenie transakčnej dane, zavedenie rovnej dane vo výške 19 percent a nulovú daň z reinvestovaného zisku. Liberáli to predstavili na pondelkovej tlačovej konferencii s tým, že opatrenia by mali pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku.

Predseda SaS Branislav Gröhling uviedol, že jednotná 19-percentná sadzba by sa mala vzťahovať na daň z príjmu, daň zo zisku aj na daň z pridanej hodnoty, s výnimkou liekov a kníh. Novinkou by mala byť nulová daň zo zisku, ktorý firmy reinvestujú alebo použijú na krytie strát.

Podľa poslanca Mariána Viskupiča podobný model funguje napríklad v Estónsku alebo Lotyšsku. Firmy by podľa návrhu platili daň až v momente, keď si zisk vyplatia. Ak ho reinvestujú alebo použijú na krytie straty, daň by neplatili.

SaS tvrdí, že Slovensko potrebuje podporiť ekonomický rast, keďže analytici tento rok očakávajú rast hrubého domáceho produktu len na úrovni 0,5 až 0,8 percenta. Zmena by však podľa Viskupiča znamenala aj dočasný výpadok príjmov štátu približne 1,3 až 1,9 miliardy eur v prvom roku, pričom výber daní by sa mal stabilizovať približne do troch rokov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Barrot: EÚ uvalí sankcie na deväť osôb pre masaker v Buči

Európska únia uvalí sankcie na deväť osôb obvinených zo spáchania vojnových zločinov súvisiacich s masakrom v ukrajinskom meste Buča, oznámil v pondelok v Bruseli francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

Vyhlásenie prišlo počas príchodu na zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci. Na programe schôdzky je aj sprístupnenie pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a odblokovanie 20. balíka protiruských sankcií, ktoré doteraz blokuje Maďarsko pre zastavený tranzit ropy cez ropovod Družba.

Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ sa plánujú 31. marca stretnúť v Buči, aby si pripomenuli štvrté výročie od masakrov tamojších civilistov počas ruskej okupácie na začiatku vojny na Ukrajine.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče po mesiaci okupácie vstúpili do tohto predmestia Kyjeva aj novinári AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po streľbe. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.

Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov.

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala.

(tasr, reuters, afp, lud)

Minúta  |  

Muž chcel previezť z Ukrajiny 450-tisíc dolárov

Príslušníci finančnej správy na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom odhalili pokus o nezákonnú prepravu hotovosti vo výške 450-tisíc amerických dolárov. Peniaze našli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.

Hovorca finančnej správy Daniel Kováč informoval, že 12. marca sa pri vstupe z Ukrajiny na Slovensko o to pokúsil muž cudzej štátnej príslušnosti.

Muž deklaroval dovoz desiatich kusov cigariet. Colníci fyzicky skontrolovali batožinu aj vozidlo. Počas kontroly pomocou inšpekčného skenovacieho zariadenia označil systém podozrivé miesto v prístrojovej doske automobilu. „Po jej demontovaní v odkrytej konštrukčnej dutine našli malé balíčky zabalené v igelitových vreckách a v nich bankovky nominálnej hodnoty 100 a 50 amerických dolárov v celkovej hodnote 450-tisíc dolárov,“ spresnil hovorca.

Hotovosť bola ukrytá a pri vstupe na územie Slovenska ju neohlásil v súlade s platnými právnymi predpismi. Bankovky preto dočasne zadržali a kontaktovali Národnú centrálu osobitných druhov kriminality Prezídia Policajného zboru.

Finančná správa pripomína, že pri preprave peňažných prostriedkov v hotovosti cez hranice Európskej únie s tretími krajinami platí od 3. júna 2021 prísnejšia európska legislatíva.

(tasr, lud)

Minúta  |  

NATO nemá riešiť Hormuzský prieliv, tvrdí nemecký minister

Nemecko nevidí úlohu Severoatlantickej aliancie pri riešení blokády Hormuzského prielivu. V pondelok to v Bruseli vyhlásil nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pred rokovaním Rady EÚ pre zahraničné veci.

„Nevidím, že by NATO v tomto smere prijalo nejaké rozhodnutie alebo mohlo prevziať zodpovednosť za Hormuzský prieliv. Ak by to tak bolo, príslušné orgány NATO by sa tým primerane zaoberali,“ povedal Wadephul.

Americký prezident Donald Trump medzitým zvýšil tlak na európskych spojencov, aby pomohli chrániť strategický prieliv. Varoval, že NATO čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak jeho členovia neprídu Washingtonu na pomoc.

(reuters, lud)

Minúta  |  

SNS vyzýva Blanára: Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku

Koaličná SNS odmieta sprístupniť pôžičku Európskej únie (EÚ) pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Vyzýva ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára (Smer), aby ju na pondelkovom rokovaní šéfov diplomacie Európskej únie zablokoval.

„Je nepredstaviteľné, aby v čase, keď nám Ukrajinci blokujú ropovod Družba a nechcú nám umožniť kontrolu ropovodu Družba a plynulú dodávku ropy pre Slovnaft, aby slovenský predstaviteľ vlády pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer) hlasoval za to, že pôžička bude Ukrajine poskytnutá. Ukrajina nesmie dostať pôžičku, pokiaľ sa nevyjasnia vzťahy medzi členskými štátmi EÚ. Ukrajina nesmie dostať žiadnu pôžičku,“ skonštatovali národniari.

Svoj nesúhlas vyjadrili aj s tým, aby Únia v čase hospodárskej krízy finančne pomáhala nečlenskému štátu. Zároveň kritizovali vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v narážkach na maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho blokovanie pôžičky pre Ukrajinu pohrozil použitím vojakov.

„Ukrajina hrubým spôsobom zasahuje do volieb v Maďarsku a hrubým spôsobom poškodzuje záujmy európskych štátov, osobitne Slovenska a Maďarska. Veríme, že Blanárovi ani v zlom sne nenapadne, aby za túto pozíciu hlasoval,“ dodala SNS.

V pondelok sa v Bruseli koná zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci. Ministri zahraničných vecí budú na ňom diskutovať o snahách o zmiernenie dôsledkov vojny na Blízkom východe, sprístupnení pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a odblokovaní 20. balíka protiruských sankcií.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.