Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cirkvi v Nemecku stratili za rok viac ako milión členov

Katolícka aj protestantská cirkev v Nemecku pokračujú v poklese počtu členov. Na konci roka 2025 mali spolu približne 36,6 milióna veriacich, čo je asi o 1,2 milióna menej než rok predtým. Informoval Bild.

Podľa zverejnených údajov mala protestantská cirkev 17,4 milióna členov, zatiaľ čo v roku 2024 ich bolo 18 miliónov. Katolícka cirkev evidovala 19,2 milióna veriacich, čo je pokles z 19,8 milióna v predchádzajúcom roku.

Údaje naznačujú, že dlhodobý trend úbytku členov pokračuje podobným tempom ako v minulých rokoch.

Evanjelická cirkev v Nemecku reagovala, že počet jej členov sa znížil o 3,2 percenta, rovnako ako rok predtým. Približne 350-tisíc ľudí opustilo jednu z dvadsiatich regionálnych protestantských cirkví, čo je asi o päťtisíc viac než v roku 2024.

Zomrelo približne 330-tisíc členov, teda asi o päťtisíc menej než rok predtým. Počet krstov dosiahol približne 105-tisíc a nových členov bolo asi 16-tisíc, čo nedokázalo celkový pokles vyrovnať.

Podobný vývoj zaznamenala aj Katolícka cirkev. Z cirkvi vystúpilo približne 307-tisíc ľudí, čo je takmer o 14-tisíc menej než rok predtým. Štatistiky evidujú približne 203-tisíc katolíckych pohrebov, krsty dosiahli približne 109-tisíc, nových členov bolo okolo dvetisíc a opätovných prijatí približne päťtisíc, čo nedokázalo celkový úbytok vykompenzovať.

(max)

Minúta  |  

Fico s Costom riešil ropovod Družba aj ceny elektriny v EÚ

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) sa telefonický rozprával s predsedom Európskej rady Antóniom Costom v rámci príprav na štvrtkový samit Európskej rady. Hovor podľa premiéra trval takmer trištvrte hodiny a významnú časť venovali otázke znovuobnovenia prevádzky ropovodu Družba na ukrajinskom území.

Fico na sociálnej sieti napísal, že vláda nemôže akceptovať rozhodnutie ukrajinského prezidenta zastaviť tranzit ropy, ktoré označil za jednostranný krok škodlivý pre Slovenskú republiku. Podľa jeho slov má Slovensko oprávnenie odoberať ruskú ropu prostredníctvom tohto ropovodu až do konca roka 2027.

Zároveň zdôraznil, že Slovensko očakáva od orgánov Európskej únie tlak na ukrajinské vedenie s cieľom obnoviť tok ropy cez ropovod Družba.

„Predsedovi Európskej rady som zdôraznil, že orgány Európskej únie nemôžu uprednostňovať záujmy nečlenského štátu Ukrajina pred členmi Únie. Rovnako som vyjadril nespokojnosť s tým, že Európska komisia doteraz nepredložila žiadne konkrétne návrhy na zníženie cien elektriny, ako ju o to opakovane žiadali premiéri a hlavy členských štátov Európskej únie,“ uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Brusel uvoľní stovky miliónov eur pre krajiny Blízkeho východu

Európska únia poskytne tento rok humanitárnu pomoc vo výške 458 miliónov eur krajinám Blízkeho východu postihnutým vojnou a dlhodobými krízami. Európska komisia na svojom webe potvrdila, že pomoc smeruje do Palestíny, Libanonu, Sýrie, Jordánska a Egypta v čase, keď sa niektorí veľkí darcovia z regiónu sťahujú a medzinárodné humanitárne právo čelí silnému tlaku.

Najväčšia časť pomoci, 210 miliónov eur, je určená pre Sýriu. Financie majú podporiť núdzové reakcie a ochranné opatrenia v celej krajine. Pre Palestínu je vyčlenených 124 miliónov eur na potravinovú pomoc, zdravotnú starostlivosť, ochranu obyvateľstva, ubytovanie a vzdelávanie.

Libanon má získať 100 miliónov eur, ktoré majú pokryť núdzovú zdravotnú starostlivosť, základnú pomoc rodinám bez prostriedkov, ochranné služby, ubytovanie a vzdelávanie detí mimo školského systému. Humanitárne lety Únie už do krajiny dopravujú zdravotnícky materiál a ďalšie zásoby.

Jordánsko dostane 15,5 milióna eur na podporu zdravotných a ochranných služieb a na pomoc utečencom v táboroch aj mimo nich. Egypt má získať osem miliónov eur na viacsektorovú pomoc pre najzraniteľnejších obyvateľov.

Komisárka EÚ pre pripravenosť a krízový manažment Hadja Lahbibová podotkla, že Únia zostáva jedným z hlavných darcov humanitárnej pomoci v regióne a bude pokračovať v podpore ľudí postihnutých krízami.

(max)

Minúta  |  

Sme: Poisťovne uspeli v spore so štátom o liek za milióny eur

Ministerstvo zdravotníctva prehralo podľa denníka Sme spor so súkromnými zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union o zaradení lieku Zolgensma na zoznam liekov hradených z verejného zdravotného poistenia. Rozhodol o tom Správny súd v Bratislave minulý týždeň.

Súd podľa zdrojov portálu uznal, že liek nemali zaradiť do zoznamu kategorizovaných liekov. Ide o génovú terapiu určenú na liečbu spinálnej muskulárnej atrofie, nevyliečiteľného dedičného ochorenia nervového systému, ktoré ovplyvňuje pohyb svalov.

Rezort rozhodol o zaradení lieku medzi hradené v novembri 2023. Od 1. januára 2024 ho tak začali hradiť z verejného zdravotného poistenia. Proti tomuto rozhodnutiu však podali súkromné poisťovne námietky a následne aj správnu žalobu.

Poisťovne namietali, že proces zaradenia lieku do zoznamu kategorizovaných liekov nebol v súlade s pravidlami. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) ich námietky na konci roka 2023 zamietla a rozhodnutie potvrdila.

Liek Zolgensma sa dostal do pozornosti verejnosti v roku 2023 v súvislosti s prípadom malého dievčaťa, v ktorého prípade súd vtedy prikázal Všeobecnej zdravotnej poisťovni uhradiť liečbu. Cena lieku v tom čase dosahovala približne dva milióny eur.

(max)

Minúta  |  

Fico: Ak EÚ nepríde s riešením cien energií, samit bude fiaskom

Premiér Robert Fico (Smer) sa v pondelok stretol na Úrade vlády SR s veľvyslancami členských štátov Európskej únie pred nadchádzajúcim zasadnutím Európskej rady. Uviedol, že najvážnejším problémom EÚ v oblasti konkurencieschopnosti sú podľa neho vysoké ceny energií. Ak lídri neprídu s konkrétnymi opatreniami, rokovanie sa podľa premiéra skončí fiaskom.

Fico povedal, že Európa môže ovplyvniť ceny elektriny vlastnými rozhodnutiami a že už nestačia všeobecné vyhlásenia. Slovensko bude podľa neho presadzovať riešenia, ktoré prinesú reálne zníženie cien energií pre priemysel aj domácnosti. Medzi diskutované opatrenia patrí napríklad oddelenie cien plynu od cien elektriny alebo revízia systému emisných povoleniek ETS.

Premiér zároveň upozornil na vážnu situáciu v dodávkach ropy a pripomenul, že Slovensko momentálne čerpá ropu zo štátnych rezerv. Na rokovaní Európskej rady chce preto žiadať o solidaritu pri riešení situácie okolo ropovodu Družba.

Fico tiež zopakoval podporu diplomatického riešenia vojny na Ukrajine a zdôraznil, že Slovensko bude chrániť svoje energetické a hospodárske záujmy.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Slovensko si v marcovej aukcii dlhopisov požičalo 643 miliónov eur

Slovensko v pondelok v pravidelnej mesačnej aukcii predalo štátne dlhopisy za 643 miliónov eur s priemerným ročným úrokom od 3,05 do 4,24 percenta. Celkový dopyt investorov dosiahol 839 miliónov eur. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Pred mesiacom celkový záujem v aukcii presiahol 2,2 miliardy eur.
 
Najvyšší objem, 213 miliónov eur, získal štát v marci z dlhopisov so splatnosťou v roku 2036. Priemerný akceptovaný úrok pri týchto cenných papierov dosiahol 3,71 percenta. Dlhopisy so splatnosťou v roku 2037 a úročením 3,84 percenta priniesli štátu 172 miliónov eur.

Rovnakú sumu 129 miliónov eur vyniesli dlhopisy s najkratšou a najdlhšou splatnosťou v rokoch 2031 a 2043. Ich priemerné úročenie bolo na úrovni 3,05 percenta, respektíve 4,24 percenta.

Vo februári si Slovensko v aukcii požičalo 593 miliónov eur s priemerným ročným úrokom od 2,8 do 3,6 percenta. Celkový dopyt investorov vtedy presiahol 2,2 miliardy eur.

Minulý mesiac vydala SR aj novú emisiu 20-ročných štátnych dlhopisov formou syndikovaného predaja, teda prostredníctvom skupiny bánk. Predala pritom cenné papiere v hodnote dvoch miliárd eur s kupónom 4,125 percenta ročne, záujem investorov dosiahol 8,6 miliardy eur.

V priebehu marca predáva ARDAL prostredníctvom komerčných bánk aj novú emisiu dvoch dlhopisov určených bežným občanom. Jej celková suma môže dosiahnuť 500 miliónov eur. Za celý rok plánuje ARDAL vydať nové štátne dlhopisy v celkovej sume 10 miliárd eur.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.