Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurofondová výzva rezortu práce čelí kritike pre napojenie na Hlas

Nadácia Zastavme korupciu upozornila na možné nezrovnalosti pri prideľovaní eurofondov z výzvy SocInoLab ministerstva práce. Podľa nadácie získali podporu aj mimovládne organizácie personálne prepojené so stranou Hlas, ktorej členom je minister práce Erik Tomáš. Vo veci plánuje podať podnet na Najvyšší kontrolný úrad SR a Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Rezort konflikt záujmov odmieta a uvádza, že projekty hodnotia externí nezávislí hodnotitelia vybraní náhodne z databázy.

Podľa nadácie získalo stovky tisíc eur občianske združenie Inštitút rozvoja regiónu, ktoré založil okresný predseda strany Hlas v Turčianskych Tepliciach. Ministerstvo práce reagovalo, že združenie bolo súčasťou trojčlenného konzorcia, ktorého projekt získal dostatočný počet bodov od externých hodnotiteľov. Pre túto organizáciu údajne pripadla približne tretina z celkovej sumy 900-tisíc eur.

Nadácia upozornila, že jeden z hodnotiteľov uviedol, že žiadateľ nepreukázal skúsenosti s realizáciou plánovaných aktivít.

Riaditeľ sekcie riadenia programov EÚ na ministerstve práce Viliam Michalovič vysvetlil, že hodnotiteľ za nesplnenie kritéria udelil menej bodov, no projekt získal dostatočné hodnotenie v iných oblastiach. Inštitút rozvoja regiónu po otázkach Nadácie Zastavme korupciu oznámil, že sa dotácie vzdá. Podľa ministerstva od zmluvy odstúpil, aby tému politicky nezneužívali.

Mimovládka zároveň poukázala na podporu pre združenie Ženy pre Slovensko, ktoré je súčasťou sedemčlenného konzorcia s projektom v hodnote dva milióny eur. Združenie prepojenia na Hlas odmietlo.

Opozičné PS taktiež podá trestné oznámenie pre podozrenia zo subvenčného podvodu, z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a z korupcie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trumpov zať hľadá miliardy pre firmu, rokuje na Blízkom východe

Jared Kushner, jeden z hlavných vyjednávačov americkej vlády na Blízkom východe a zať prezidenta Donalda Trumpa, sa podľa informácií denníka New York Times snaží získať nové investície pre svoju súkromnú investičnú spoločnosť Affinity Partners. V uplynulých týždňoch rokoval s potenciálnymi investormi o získaní najmenej piatich miliárd dolárov.

Zástupcovia spoločnosti Affinity sa v rámci získavania kapitálu stretli aj s Verejným investičným fondom Saudskej Arábie (PIF), ktorý spravuje príjmy z ropných zdrojov kráľovstva. Fond vedie korunný princ Mohamed bin Salmán.

PIF je už teraz najväčším investorom spoločnosti Affinity a krátko po skončení prvej Trumpovej administratívy investoval do firmy približne dve miliardy dolárov. Podľa zdrojov má fond právo prednostne sa zapojiť do ďalších investičných kôl. Očakáva sa, že o nové investície oslovia aj štátne fondy zo Spojených arabských emirátov a z Kataru.

Kushner sa zároveň podieľa na diplomatických aktivitách americkej administratívy. Nedávno sa ako Trumpov „mierový vyslanec“ stretol v Ženeve s iránskym ministrom zahraničných vecí. Rokovania sa skončili bez dohody o iránskom jadrovom programe.

Spoločnosť Affinity uviedla v materiáloch pre investorov, že od svojho založenia v roku 2021 získala približne päť miliárd dolárov, z ktorých už viac ako tri štvrtiny investovala do rôznych spoločností vrátane izraelskej poisťovne Phoenix Financial či fintechovej firmy Revolut. Interné prognózy naznačujú odhadovanú návratnosť investícií približne 25 percent.

(max)

Minúta  |  

Fico potvrdil, že v máji chce opäť vycestovať do Moskvy

Premiér Robert Fico (Smer) plánuje v máji opäť navštíviť Moskvu pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Zúčastniť sa má na oslavách 9. mája. Oznámil to počas víkendového príhovoru na podujatí Škola sociálnej demokracie.

Fico povedal, že sa chce zúčastniť na podujatiach pripomínajúcich dve významné udalosti druhej svetovej vojny. Okrem osláv víťazstva nad fašizmom v Moskve sa chce 6. júna zúčastniť aj na spomienke na vojakov, ktorí sa v roku 1944 vylodili v Normandii a otvorili druhý front v západnej Európe. Podľa predsedu slovenskej vlády ide o dôležité historické míľniky.

V príhovore zároveň zdôraznil, že je potrebné robiť aj netradičné kroky, a pripomenul ďalšie historické udalosti, ktoré považuje za významné pre Slovensko. Spomenul napríklad príchod svätých Cyrila a Metoda, ktorých posolstvo je podľa neho jedným zo základov Ústavy SR.

Na oslavách 9. mája v Moskve sa zúčastnil aj minulý rok pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Bol tam vtedy jediným lídrom z krajín Európskej únie. Pred vojenskou prehliadkou sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hovoril aj s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Jeho návštevu vtedy kritizovali viacerí európski predstavitelia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Cirkvi v Nemecku stratili za rok viac ako milión členov

Katolícka aj protestantská cirkev v Nemecku pokračujú v poklese počtu členov. Na konci roka 2025 mali spolu približne 36,6 milióna veriacich, čo je asi o 1,2 milióna menej než rok predtým. Informoval Bild.

Podľa zverejnených údajov mala protestantská cirkev 17,4 milióna členov, zatiaľ čo v roku 2024 ich bolo 18 miliónov. Katolícka cirkev evidovala 19,2 milióna veriacich, čo je pokles z 19,8 milióna v predchádzajúcom roku.

Údaje naznačujú, že dlhodobý trend úbytku členov pokračuje podobným tempom ako v minulých rokoch.

Evanjelická cirkev v Nemecku reagovala, že počet jej členov sa znížil o 3,2 percenta, rovnako ako rok predtým. Približne 350-tisíc ľudí opustilo jednu z dvadsiatich regionálnych protestantských cirkví, čo je asi o päťtisíc viac než v roku 2024.

Zomrelo približne 330-tisíc členov, teda asi o päťtisíc menej než rok predtým. Počet krstov dosiahol približne 105-tisíc a nových členov bolo asi 16-tisíc, čo nedokázalo celkový pokles vyrovnať.

Podobný vývoj zaznamenala aj Katolícka cirkev. Z cirkvi vystúpilo približne 307-tisíc ľudí, čo je takmer o 14-tisíc menej než rok predtým. Štatistiky evidujú približne 203-tisíc katolíckych pohrebov, krsty dosiahli približne 109-tisíc, nových členov bolo okolo dvetisíc a opätovných prijatí približne päťtisíc, čo nedokázalo celkový úbytok vykompenzovať.

(max)

Minúta  |  

Fico s Costom riešil ropovod Družba aj ceny elektriny v EÚ

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) sa telefonický rozprával s predsedom Európskej rady Antóniom Costom v rámci príprav na štvrtkový samit Európskej rady. Hovor podľa premiéra trval takmer trištvrte hodiny a významnú časť venovali otázke znovuobnovenia prevádzky ropovodu Družba na ukrajinskom území.

Fico na sociálnej sieti napísal, že vláda nemôže akceptovať rozhodnutie ukrajinského prezidenta zastaviť tranzit ropy, ktoré označil za jednostranný krok škodlivý pre Slovenskú republiku. Podľa jeho slov má Slovensko oprávnenie odoberať ruskú ropu prostredníctvom tohto ropovodu až do konca roka 2027.

Zároveň zdôraznil, že Slovensko očakáva od orgánov Európskej únie tlak na ukrajinské vedenie s cieľom obnoviť tok ropy cez ropovod Družba.

„Predsedovi Európskej rady som zdôraznil, že orgány Európskej únie nemôžu uprednostňovať záujmy nečlenského štátu Ukrajina pred členmi Únie. Rovnako som vyjadril nespokojnosť s tým, že Európska komisia doteraz nepredložila žiadne konkrétne návrhy na zníženie cien elektriny, ako ju o to opakovane žiadali premiéri a hlavy členských štátov Európskej únie,“ uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Brusel uvoľní stovky miliónov eur pre krajiny Blízkeho východu

Európska únia poskytne tento rok humanitárnu pomoc vo výške 458 miliónov eur krajinám Blízkeho východu postihnutým vojnou a dlhodobými krízami. Európska komisia na svojom webe potvrdila, že pomoc smeruje do Palestíny, Libanonu, Sýrie, Jordánska a Egypta v čase, keď sa niektorí veľkí darcovia z regiónu sťahujú a medzinárodné humanitárne právo čelí silnému tlaku.

Najväčšia časť pomoci, 210 miliónov eur, je určená pre Sýriu. Financie majú podporiť núdzové reakcie a ochranné opatrenia v celej krajine. Pre Palestínu je vyčlenených 124 miliónov eur na potravinovú pomoc, zdravotnú starostlivosť, ochranu obyvateľstva, ubytovanie a vzdelávanie.

Libanon má získať 100 miliónov eur, ktoré majú pokryť núdzovú zdravotnú starostlivosť, základnú pomoc rodinám bez prostriedkov, ochranné služby, ubytovanie a vzdelávanie detí mimo školského systému. Humanitárne lety Únie už do krajiny dopravujú zdravotnícky materiál a ďalšie zásoby.

Jordánsko dostane 15,5 milióna eur na podporu zdravotných a ochranných služieb a na pomoc utečencom v táboroch aj mimo nich. Egypt má získať osem miliónov eur na viacsektorovú pomoc pre najzraniteľnejších obyvateľov.

Komisárka EÚ pre pripravenosť a krízový manažment Hadja Lahbibová podotkla, že Únia zostáva jedným z hlavných darcov humanitárnej pomoci v regióne a bude pokračovať v podpore ľudí postihnutých krízami.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.