Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Restore Britain tvrdí, že má viac členov ako konzervatívci

Rupert Lowe z hnutia Restore Britain oznámil na sociálnej sieti X, že prekročili hranicu 113-tisíc členov. Podľa interných údajov organizácie to znamená, že počet členov je vyšší než počet členov britskej Konzervatívnej strany.

Podľa jeho slov ide o významný míľnik pre stranu a dôkaz rastúcej podpory pre politický projekt, ktorý označil za „revolúciu zdravého rozumu“.

Neopomenul, že postupne rozširuje svoje regionálne štruktúry. Miestne pobočky sa podľa vyjadrenia Loweho rozbiehajú vo viacerých častiach krajiny a pripravujú sa na realizáciu lokálnych kampaní. Strana zároveň pracuje na tom, aby im poskytla potrebné vybavenie a podporu na politické aktivity priamo v teréne.

„Všetko je teda pripravené a je naozaj nesmierne užitočné a povzbudivé vedieť, že našu činnosť podporuje čoraz viac ľudí po celej krajine. Takže vám všetkým veľmi pekne ďakujem,“ uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Macinka nechce, aby bol pre Družbu blokovaný balík sankcií

Česko navrhlo vytvorenie medzinárodnej skupiny energetických expertov, ktorá by posúdila situáciu okolo ropovodu Družba. Podľa českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku by tento krok mohol pomôcť odblokovať prijatie 20. balíka protiruských sankcií Európskej únie.

Podľa jeho slov Česko výrazne pracovalo na príprave sankčného balíka a chce, aby bol schválený. Jedinou prekážkou jeho prijatia je podľa neho spor medzi Maďarskom a Slovenskom na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, ktorý sa týka fungovania ropovodu Družba.

Praha preto navrhla vytvorenie skupiny expertov z krajín EÚ, ktorá by situáciu priamo na mieste zhodnotila a mohla navrhnúť možné riešenie. Podľa Macinku by takýto krok mohol zmierniť odmietavý postoj Bratislavy a Budapešti k novým sankciám.

Rovnaký návrh v Bruseli predložil aj český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. O tejto iniciatíve by mohol hovoriť aj premiér Andrej Babiš na pripravovanom samite EÚ. Havlíčkov nápad privítala aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Ruská ropa cez ropovod Družba neprúdi do Maďarska a na Slovensko od 27. januára. Ukrajina deklarovala, že dôvodom je poškodenie zariadenia pri ruskom útoku. Maďarsko a Slovensko, naopak, podozrievajú Kyjev z politického vydierania.

Premiéri Maďarska a Slovenska navrhli Európskej komisii vykonanie inšpekcie priamo na Ukrajine. Kyjev to však odmietol s odvolaním sa na stanovisko ukrajinských tajných služieb.

(tasr, max)

Minúta  |  

BBC oficiálne požiadala o zamietnutie žaloby Trumpa

Britská verejnoprávna stanica BBC požiadala americký súd o zamietnutie žaloby prezidenta USA Donalda Trumpa vo výške 10 miliárd dolárov, ktorá sa týka úpravy jeho prejavu zo 6. januára 2021 v dokumentárnom filme.

Trump obvinil vysielateľa z ohovárania. Tvrdí, že upravil časti jeho prejavu tak, aby vytvoril dojem, že vyzýval svojich podporovateľov na útok na Kapitol Spojených štátov. Dokument BBC odvysielala v roku 2024 krátko pred prezidentskými voľbami, ktoré Trump vyhral.

BBC pripomenula, že sa za úpravu ospravedlnila, no zároveň tvrdí, že žaloba by mala byť zamietnutá. Podľa právnikov britského telerozhlasu Trump nemôže vierohodne tvrdiť, že dokument poškodil jeho povesť, keďže po jeho odvysielaní vyhral prezidentské voľby.

Trumpova žaloba podaná na Floride okrem ohovárania spomína aj porušenie floridského zákona o klamlivých a nekalých obchodných praktikách.

Britský vysielateľ rovnako namieta, že súdy na Floride nemajú jurisdikciu, pretože dokument nebol dostupný pre tamojších divákov a týkal sa najmä britského publika. Neopomenul, že šéf Bieleho domu nedokázal, že krátky, približne 12-sekundový úryvok v hodinovom dokumente vytvoril zavádzajúci dojem.

Ak súd návrh BBC na zamietnutie žaloby neprijme, proces by sa mal začať vo februári 2027.

(reuters, max)

Minúta  |  

Severná Európa bez elektriny. Švédi hrozia jej obmedzením

Švédsko pohrozilo obmedzením vývozu elektriny do susedných krajín, ak sa nevyrieši spor s Európskou komisiou o využívaní príjmov z energetických fondov. Potvrdila to vicepremiérka a ministerka energetiky Ebba Buschová. Podľa nej by Švédsko mohlo prijať „drastické opatrenia“, ak sa nezhody nepodarí vyriešiť.

Krok by mohol ovplyvniť trh s elektrinou v severnej Európe. Švédsko vyváža prebytočnú elektrinu zo svojich jadrových, vodných a obnoviteľných zdrojov prostredníctvom prepojovacích káblov do viacerých krajín vrátane Nemecka, Dánska a Fínska.

Buschová pripustila, že jednou z možností, o ktorých vláda diskutuje, je aj obmedzenie tokov elektriny cez existujúce cezhraničné vedenia.

Spor sa týka návrhu Európskej únie, podľa ktorého by sa 25 percent príjmov z preťaženia elektrických sietí malo použiť na financovanie cezhraničných energetických projektov podporovaných Úniou. Tieto príjmy vznikajú v situácii, keď obmedzenia v sieti bránia prenosu elektriny do oblastí s vysokým dopytom.

Švédsko má na severe veľké zdroje vodnej energie, zatiaľ čo na juhu je dodávka elektriny obmedzená. Tento rozdiel vytvára vysoké príjmy z preťaženia sietí. Prevádzkovateľ švédskej prenosovej sústavy v roku 2025 vybral na týchto príjmoch približne 2,8 miliardy eur.

Európska komisia reagovala, že bude s členskými štátmi rokovať o úpravách návrhu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Danko pripustil koniec vo funkcii, kritizuje chaos aj krok koalície

Napätie v koalícii zrejme ďalej rastie. Andrej Danko pre STVR povedal, že uvažuje o tom, či zotrvá vo funkcii podpredsedu Národnej rady. Dôvodom je jeho nespokojnosť s dianím v parlamente aj s úvahami koalície zrušiť zákon o ochrane oznamovateľov, ktorý sama presadila len minulý rok.

Podľa Danka je situácia natoľko neprehľadná, že ani nevie, aké návrhy chce vládna väčšina aktuálne schváliť. Jeho slová zazneli pred ďalším rokovaním parlamentu, kde sa majú prerokovať opozičné návrhy, a zároveň pred mimoriadnou schôdzou k odvolávaniu Tibora Gašpara z vedenia NR SR.

Danko pritom v poslednom období viackrát kritizoval nielen stav koalície, ale aj premiéra Roberta Fica. Napriek tomu zdôrazňuje, že nechce povaliť vládu a jeho výhrady majú byť skôr varovaním než pokusom o rozchod.

(pmi)

Minúta  |  

Londýn plánuje zvýšiť clá na oceľ, chrániť chce domáci priemysel

Britská vláda plánuje zdvojnásobiť clá na dovoz ocele ako súčasť pripravovanej stratégie na ochranu domáceho oceliarskeho priemyslu. Informoval o tom denník Politico s odvolaním sa na zdroje oboznámené s pripravovaným oznámením, ktoré by mala vláda predstaviť vo štvrtok.

Podľa správy chce vláda znížiť kvóty na dovoz viacerých oceliarskych výrobkov zo zahraničia a zároveň zvýšiť clá na dovoz nad tieto limity až na 50 percent. Takýto krok by Britániu priblížil k obchodným opatreniam, ktoré v oblasti ocele uplatňujú Európska únia aj Spojené štáty.

Hovorca britskej vlády potvrdil, že kabinet čoskoro zverejní komplexnú stratégiu pre oceliarsky priemysel. Zdôraznil, že vláda je odhodlaná zabezpečiť udržateľnú budúcnosť výroby ocele a pracovných miest v tomto odvetví.

Britský oceliarsky sektor čelí v posledných rokoch výraznému tlaku. V roku 2024 udržiaval približne 37-tisíc pracovných miest a tvoril asi 0,1 percenta hospodárskej produkcie krajiny. Výrobcovia zároveň zápasia s vysokými nákladmi na energie a si silnou konkurenciou lacnejších dovozov zo zahraničia, najmä z Číny.

Tieto problémy zasiahli aj najväčších producentov. Spoločnosť Tata Steel zatvorila dve vysoké pece v Port Talbot a vláda prevzala kontrolu nad firmou British Steel, aby zabránila zatvoreniu závodu v Scunthorpe.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.