Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel kritizuje výdavky na obranu, Schillerová hovorí o obmedzeniach

Český prezident Petr Pavel prijal v pondelok na Pražskom hrade ministerku financií Alenu Schillerovú, aby s ňou diskutoval o štátnom rozpočte na rok 2026. Hlavnou témou stretnutia boli výdavky na obranu a spôsob ich započítavania v rámci záväzkov voči NATO. Po stretnutí o tom informovala ministerka.

Podľa jej slov prezident vyjadril nespokojnosť s plánovanou výškou obranných výdavkov. Domnieva sa, že suma je nízka vzhľadom na záväzky Českej republiky v NATO, a očakával by väčšie navýšenie tejto kapitoly.

Hlava štátu podľa nej tiež upozornila, že nie všetky položky, ktoré chce česká vláda započítať do obranných výdavkov, budú podľa metodiky Aliancie uznané.

Schillerová zdôraznila, že vláda nespochybňuje záväzok vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu. Pripomenula, že zákon, ktorý ho zakotvil do legislatívy, podporilo aj hnutie ANO ešte v čase, keď bolo v opozícii. Zároveň však pripomenula rozpočtové obmedzenia a potrebu investícií aj do zdravotníctva, školstva či infraštruktúry.

Česko podľa nej zaradilo do obranných výdavkov aj niektoré stavebné projekty ministerstva dopravy. Považuje tak za vhodné, aby NATO diskutovalo o aktualizácii pravidiel určujúcich, ktoré výdavky možno do obrany započítavať.

Prezident podľa nej potvrdil, že rozpočet napriek výhradám vetovať nebude.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európske štáty nechcú poslať lode do Hormuzského prielivu

Niekoľko spojencov Spojených štátov uviedlo, že zatiaľ neplánujú vyslať vojenské lode na odblokovanie Hormuzského prielivu. Reagovali tak na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajiny pomohli zabezpečiť túto strategickú vodnú cestu.

Trump požiadal spojencov o podporu po tom, ako Irán reagoval na americko-izraelské útoky použitím dronov, rakiet a mín. Podľa Washingtonu tým prakticky uzavrel prieliv pre tankery, ktoré zvyčajne prepravujú približne pätinu svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu.

Španielsko a Taliansko patria medzi krajiny, ktoré účasť na možnej misii v Perzskom zálive zatiaľ odmietli. Británia a Dánsko budú zvažovať spôsoby pomoci, zároveň však zdôraznili potrebu deeskalácie konfliktu a vyhnutia sa zatiahnutiu do vojny.

Taliansky vicepremiér Matteo Salvini reagoval, že vyslanie vojenských lodí do vojnovej zóny by mohli vnímať ako zapojenie sa do konfliktu. Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen povedal, že ak by NATO súhlasilo s akoukoľvek misiou v Perzskom zálive, vypracovanie rámca by si vyžadovalo čas.

Európska únia diskutuje aj o možnom rozšírení mandátu námornej misie Aspides. Tá v súčasnosti chráni obchodné lode v Červenom mori pred útokmi jemenskej povstaleckej skupiny húsíov. Podľa šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej sa zvažuje, či by jej mandát mohol zahŕňať aj oblasť Hormuzského prielivu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Americká banka urovnala spor s obeťami v kauze Epstein

Bank of America dosiahla dohodu o urovnaní občianskoprávnej žaloby, ktorú podali ženy obviňujúce banku z pomáhania ich sexuálnemu zneužívaniu zo strany Jeffreyho Epsteina. Vyplýva to zo súdnych záznamov zverejnených v pondelok. Hromadnú žalobu podala v októbri žena vystupujúca pod pseudonymom Jane Doeová.

Obviňovala druhú najväčšiu banku v Spojených štátoch z ignorovania podozrivých finančných transakcií súvisiacich s Epsteinom napriek informáciám o jeho trestnej činnosti. Finančná inštitúcia tvrdenia odmietla s tým, že poskytovala bežné bankové služby klientom, ktorí v tom čase nemali známe väzby na Epsteina.

Sudca federálneho súdu na Manhattane Jed Rakoff v januári rozhodol, že banka musí čeliť tvrdeniam, podľa ktorých vedome profitovala z Epsteinových aktivít súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi. Rakoff musí dohodu o urovnaní ešte schváliť.

V žalobe spomínali aj finančné transakcie, ktoré zahŕňali platby Epsteinovi od spoluzakladateľa spoločnosti Apollo Global Management Leona Blacka. Ten odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa firmy v roku 2021 po zistení, že Epsteinovi zaplatil 158 miliónov dolárov za daňové a majetkové poradenstvo.

Epstein zomrel v auguste 2019 vo väzenskej cele na Manhattane, kde čakal na súd pre obvinenia z obchodovania s ľuďmi na sexuálne účely.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurofondová výzva rezortu práce čelí kritike pre napojenie na Hlas

Nadácia Zastavme korupciu upozornila na možné nezrovnalosti pri prideľovaní eurofondov z výzvy SocInoLab ministerstva práce. Podľa nadácie získali podporu aj mimovládne organizácie personálne prepojené so stranou Hlas, ktorej členom je minister práce Erik Tomáš. Vo veci plánuje podať podnet na Najvyšší kontrolný úrad SR a Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Rezort konflikt záujmov odmieta a uvádza, že projekty hodnotia externí nezávislí hodnotitelia vybraní náhodne z databázy.

Podľa nadácie získalo stovky tisíc eur občianske združenie Inštitút rozvoja regiónu, ktoré založil okresný predseda strany Hlas v Turčianskych Tepliciach. Ministerstvo práce reagovalo, že združenie bolo súčasťou trojčlenného konzorcia, ktorého projekt získal dostatočný počet bodov od externých hodnotiteľov. Pre túto organizáciu údajne pripadla približne tretina z celkovej sumy 900-tisíc eur.

Nadácia upozornila, že jeden z hodnotiteľov uviedol, že žiadateľ nepreukázal skúsenosti s realizáciou plánovaných aktivít.

Riaditeľ sekcie riadenia programov EÚ na ministerstve práce Viliam Michalovič vysvetlil, že hodnotiteľ za nesplnenie kritéria udelil menej bodov, no projekt získal dostatočné hodnotenie v iných oblastiach. Inštitút rozvoja regiónu po otázkach Nadácie Zastavme korupciu oznámil, že sa dotácie vzdá. Podľa ministerstva od zmluvy odstúpil, aby tému politicky nezneužívali.

Mimovládka zároveň poukázala na podporu pre združenie Ženy pre Slovensko, ktoré je súčasťou sedemčlenného konzorcia s projektom v hodnote dva milióny eur. Združenie prepojenia na Hlas odmietlo.

Opozičné PS taktiež podá trestné oznámenie pre podozrenia zo subvenčného podvodu, z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a z korupcie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trumpov zať hľadá miliardy pre firmu, rokuje na Blízkom východe

Jared Kushner, jeden z hlavných vyjednávačov americkej vlády na Blízkom východe a zať prezidenta Donalda Trumpa, sa podľa informácií denníka New York Times snaží získať nové investície pre svoju súkromnú investičnú spoločnosť Affinity Partners. V uplynulých týždňoch rokoval s potenciálnymi investormi o získaní najmenej piatich miliárd dolárov.

Zástupcovia spoločnosti Affinity sa v rámci získavania kapitálu stretli aj s Verejným investičným fondom Saudskej Arábie (PIF), ktorý spravuje príjmy z ropných zdrojov kráľovstva. Fond vedie korunný princ Mohamed bin Salmán.

PIF je už teraz najväčším investorom spoločnosti Affinity a krátko po skončení prvej Trumpovej administratívy investoval do firmy približne dve miliardy dolárov. Podľa zdrojov má fond právo prednostne sa zapojiť do ďalších investičných kôl. Očakáva sa, že o nové investície oslovia aj štátne fondy zo Spojených arabských emirátov a z Kataru.

Kushner sa zároveň podieľa na diplomatických aktivitách americkej administratívy. Nedávno sa ako Trumpov „mierový vyslanec“ stretol v Ženeve s iránskym ministrom zahraničných vecí. Rokovania sa skončili bez dohody o iránskom jadrovom programe.

Spoločnosť Affinity uviedla v materiáloch pre investorov, že od svojho založenia v roku 2021 získala približne päť miliárd dolárov, z ktorých už viac ako tri štvrtiny investovala do rôznych spoločností vrátane izraelskej poisťovne Phoenix Financial či fintechovej firmy Revolut. Interné prognózy naznačujú odhadovanú návratnosť investícií približne 25 percent.

(max)

Minúta  |  

Fico potvrdil, že v máji chce opäť vycestovať do Moskvy

Premiér Robert Fico (Smer) plánuje v máji opäť navštíviť Moskvu pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Zúčastniť sa má na oslavách 9. mája. Oznámil to počas víkendového príhovoru na podujatí Škola sociálnej demokracie.

Fico povedal, že sa chce zúčastniť na podujatiach pripomínajúcich dve významné udalosti druhej svetovej vojny. Okrem osláv víťazstva nad fašizmom v Moskve sa chce 6. júna zúčastniť aj na spomienke na vojakov, ktorí sa v roku 1944 vylodili v Normandii a otvorili druhý front v západnej Európe. Podľa predsedu slovenskej vlády ide o dôležité historické míľniky.

V príhovore zároveň zdôraznil, že je potrebné robiť aj netradičné kroky, a pripomenul ďalšie historické udalosti, ktoré považuje za významné pre Slovensko. Spomenul napríklad príchod svätých Cyrila a Metoda, ktorých posolstvo je podľa neho jedným zo základov Ústavy SR.

Na oslavách 9. mája v Moskve sa zúčastnil aj minulý rok pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Bol tam vtedy jediným lídrom z krajín Európskej únie. Pred vojenskou prehliadkou sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hovoril aj s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Jeho návštevu vtedy kritizovali viacerí európski predstavitelia.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.