Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Závod v Poľsku zvýši výrobu výbušniny, ktorú dodáva armádam NATO

Spoločnosť Nitro-Chem plánuje postaviť novú výrobnú linku na trinitrotoluén (TNT), ktorá má zdvojnásobiť produkciu tejto výbušniny. Oznámili to predstavitelia spoločnosti a poľskej vlády. Dokončenie projektu sa očakáva v horizonte troch až štyroch rokov.

Nitro-Chem je podľa údajov spoločnosti už teraz najväčším výrobcom TNT v Európe a jedným z najväčších na svete. Ročne vyrába približne 10-tisíc metrických ton tejto výbušniny. Firma je zároveň hlavným dodávateľom TNT pre americkú armádu a ďalších členov NATO. Materiál sa používa najmä pri výrobe delostreleckých granátov, bômb, granátov a mín.

Podpredseda poľskej vlády Krzysztof Gawkowski skonštatoval, že zdvojnásobenie produkcie môže Poľsku priniesť významnú konkurenčnú výhodu. Podľa zástupcu generálneho riaditeľa Nitro-Chemu Karola Przybyszewského bude investícia do novej výrobnej linky stáť približne 269 až 404 miliónov dolárov.

Financovať to chcú z vlastných zdrojov spoločnosti aj z externých zdrojov. Rokovania s poľským ministerstvom štátneho majetku a so štátnymi bankami sú podľa firmy v pokročilom štádiu.

Spoločnosť zároveň podpísala niekoľko listov o zámere s potenciálnymi odberateľmi nových kapacít TNT z krajín NATO a Európy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Saková: Ministri Únie nenašli kompromis pre ceny energií

Ministri energetiky členských štátov Európskej únie sa na zasadnutí v Bruseli nedohodli na spoločnom riešení vysokých cien elektriny. Po rokovaní Rady EÚ pre energetiku to povedala ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Štátni predstavitelia diskutovali o možnostiach zníženia cien energií po ich raste v súvislosti s nárastom cien ropy a plynu po náletoch na Irán.

Podľa Sakovej sa krajiny Únie nezhodli na návrhoch, ktoré by mohli predložiť lídrom členských štátov na ďalšie rozhodovanie. Téma sa má opäť otvoriť na samite, kde budú rokovať predsedovia vlád a štátov.

Saková uviedla, že západoeurópske krajiny presadzujú prístup, podľa ktorého by si jednotlivé štáty mali upravovať ceny energií vlastnými nástrojmi, napríklad prostredníctvom zmeny DPH alebo spotrebných daní pri pohonných látkach. Centrálne a východoeurópske krajiny podľa nej presadzujú diskusiu o úprave systému obchodovania s emisnými povolenkami, ktoré podľa nich výrazne ovplyvňujú ceny elektriny.

Saková zároveň poukázala na to, že Slovensko vyrába viac elektriny, než spotrebuje, a patrí medzi krajiny s čistým energetickým mixom. „Môžeme povedať, že sme jednou zo zodpovedných krajín Európskej únie. Aj napriek tomu máme o 10 percent vyššie ceny elektrickej energie v stredoeurópskom regióne,“ dodala.

„Pripravujeme schému pomoci pre energeticky náročné podniky, volá sa CISAB, kde im chceme uhrádzať polovicu spotrebovanej elektrickej energie, ale len na úrovni 50 eur za megawatthodinu,“ uzavrela.

(tasr, max)

Minúta  |  

OSN: Izraelský útok na väznicu v Iráne je vojnový zločin

Vedúca vyšetrovacej misie OSN pre Irán Sara Hossainová vyhlásila, že izraelský letecký útok na teheránsku väznicu Evin z minulého roka je vojnovým zločinom. Zároveň varovala pred rizikom ďalších represií v Iráne po nedávnych americko-izraelských leteckých útokoch.

Pri útoku na väznicu v júni minulého roka zahynulo podľa iránskych úradov viac ako 70 osôb. Podľa vyšetrovacej misie bolo obetí 80 vrátane jedného dieťaťa a ôsmich žien.

Väznica Evin je známa tým, že v nej zadržiavajú politických väzňov. Poškodili ju aj počas najnovších americko-izraelských leteckých útokov, čo vyvoláva obavy o bezpečnosť zadržaných, medzi ktorými je aj britský pár.

Hossainová pred Radou OSN pre ľudské práva zhodnotila, že existujú dôvodné podozrenia, že Izrael sa pri útoku dopustil vojnového zločinu úmyselným zameraním civilného objektu. Správa vyšetrovacej misie vychádza z rozhovorov s obeťami a so svedkami, zo satelitných snímok a z ďalších dokumentov.

Izrael z Rady OSN pre ľudské práva odstúpil a jeho miesto na zasadnutí zostalo prázdne. Na žiadosti o komentár od úradu izraelského premiéra, ministerstva zahraničných vecí ani armády neprišla bezprostredná reakcia.

Experti OSN zároveň upozornili na obavy o zadržiavaných v Iráne vrátane ľudí zatknutých počas protestov a na nedostatok potravín a liekov vo väzniciach.

(reuters, max)

Minúta  |  

Energetická agentúra je pripravená uvoľniť ďalšie zásoby ropy

Členské krajiny Medzinárodnej energetickej agentúry by mohli podľa potreby uvoľniť na trh ďalšie ropné zásoby. Povedal to výkonný riaditeľ agentúry Fatih Birol po tom, ako sa štáty dohodli na najväčšom uvoľnení strategických rezerv v histórii organizácie.

Združené krajiny sprístupnili približne 400 miliónov barelov ropy zo strategických zásob. Podľa Birola však v núdzových rezervách členských štátov zostáva stále viac ako 1,4 miliardy barelov. Súčasné uvoľnenie zásob podľa neho zníži celkové núdzové rezervy len približne o pätinu.

Ropa zo strategických zásob už prúdi do Ázie. Rozhodnutie uvoľniť rezervy prišlo v čase rastu cien ropy, ktoré súvisia s americko-izraelskou vojnou proti Iránu a s narušením dodávok v regióne Perzského zálivu.

Podľa šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry je objem dodávok ropy, ktoré sú momentálne mimo prevádzky, väčší než strata dodávok počas ropnej krízy v roku 1973. Zároveň ide o väčšie narušenie trhu než akékoľvek iné významné výpadky dodávok od tohto obdobia.

Medzivládna organizácia vznikla v roku 1974, teda rok po ropnej kríze, a združuje 32 krajín z rôznych častí sveta.

Ceny ropy v pondelok klesli aj napriek útokom na ropnú produkciu v Perzskom zálive a výzve amerického prezidenta Donalda Trumpa na medzinárodné úsilie o zabezpečenie Hormuzského prielivu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pavel kritizuje výdavky na obranu, Schillerová hovorí o obmedzeniach

Český prezident Petr Pavel prijal v pondelok na Pražskom hrade ministerku financií Alenu Schillerovú, aby s ňou diskutoval o štátnom rozpočte na rok 2026. Hlavnou témou stretnutia boli výdavky na obranu a spôsob ich započítavania v rámci záväzkov voči NATO. Po stretnutí o tom informovala ministerka.

Podľa jej slov prezident vyjadril nespokojnosť s plánovanou výškou obranných výdavkov. Domnieva sa, že suma je nízka vzhľadom na záväzky Českej republiky v NATO, a očakával by väčšie navýšenie tejto kapitoly.

Hlava štátu podľa nej tiež upozornila, že nie všetky položky, ktoré chce česká vláda započítať do obranných výdavkov, budú podľa metodiky Aliancie uznané.

Schillerová zdôraznila, že vláda nespochybňuje záväzok vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu. Pripomenula, že zákon, ktorý ho zakotvil do legislatívy, podporilo aj hnutie ANO ešte v čase, keď bolo v opozícii. Zároveň však pripomenula rozpočtové obmedzenia a potrebu investícií aj do zdravotníctva, školstva či infraštruktúry.

Česko podľa nej zaradilo do obranných výdavkov aj niektoré stavebné projekty ministerstva dopravy. Považuje tak za vhodné, aby NATO diskutovalo o aktualizácii pravidiel určujúcich, ktoré výdavky možno do obrany započítavať.

Prezident podľa nej potvrdil, že rozpočet napriek výhradám vetovať nebude.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európske štáty nechcú poslať lode do Hormuzského prielivu

Niekoľko spojencov Spojených štátov uviedlo, že zatiaľ neplánujú vyslať vojenské lode na odblokovanie Hormuzského prielivu. Reagovali tak na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajiny pomohli zabezpečiť túto strategickú vodnú cestu.

Trump požiadal spojencov o podporu po tom, ako Irán reagoval na americko-izraelské útoky použitím dronov, rakiet a mín. Podľa Washingtonu tým prakticky uzavrel prieliv pre tankery, ktoré zvyčajne prepravujú približne pätinu svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu.

Španielsko a Taliansko patria medzi krajiny, ktoré účasť na možnej misii v Perzskom zálive zatiaľ odmietli. Británia a Dánsko budú zvažovať spôsoby pomoci, zároveň však zdôraznili potrebu deeskalácie konfliktu a vyhnutia sa zatiahnutiu do vojny.

Taliansky vicepremiér Matteo Salvini reagoval, že vyslanie vojenských lodí do vojnovej zóny by mohli vnímať ako zapojenie sa do konfliktu. Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen povedal, že ak by NATO súhlasilo s akoukoľvek misiou v Perzskom zálive, vypracovanie rámca by si vyžadovalo čas.

Európska únia diskutuje aj o možnom rozšírení mandátu námornej misie Aspides. Tá v súčasnosti chráni obchodné lode v Červenom mori pred útokmi jemenskej povstaleckej skupiny húsíov. Podľa šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej sa zvažuje, či by jej mandát mohol zahŕňať aj oblasť Hormuzského prielivu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.