Preskočiť na obsah
  |  

S Kubou si môžem robiť čokoľvek, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump v pondelok výrazne vyostril rétoriku voči Kube, keď vyhlásil, že verí, že bude mať „tú česť v nejakej forme prevziať Kubu“ alebo ju „oslobodiť“, a že si s ostrovnou krajinou môže „robiť čokoľvek“.

Vyjadrenia zazneli napriek tomu, že Washington a Havana v súčasnosti vedú rozhovory o zlepšení vzájomných vzťahov.

Podľa amerických médií Spojené štáty počas rokovaní naznačili, že jedným z ich cieľov je odchod kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela z funkcie.

Ostrov čelí nedostatku paliva po tom, ako sa zastavili dodávky ropy z Venezuely a Washington zvýšil tlak na krajiny, ktoré by Havane chceli dodávať energiu. Následkom sú rozsiahle výpadky elektriny a vážne problémy ekonomiky.

Kubánska vláda dlhodobo odmieta akékoľvek zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí. Prezident Díaz-Canel nedávno uviedol, že prípadné rokovania s USA sa musia uskutočniť „na princípoch rovnosti, suverenity a vzájomného rešpektu“.

(reuters, est)

  |  

Únia reaguje na kyberútoky, dala sankcie firmám z Číny a Iránu

Európska únia uvalila sankcie na čínske spoločnosti Integrity Technology Group a Anxun Information Technology, ako aj iránsku spoločnosť Emennet Pasargad. Podľa vyhlásenia sa tieto subjekty podieľali na kybernetických operáciách namierených proti európskym cieľom.

Spoločnosť Integrity Technology Group podľa Európskej únie umožnila hekerské útoky na viac ako 65-tisíc zariadení v šiestich členských štátoch Únie. Firma Anxun Information Technology podľa Únie poskytovala hekerské služby zamerané na kritickú infraštruktúru.

Na sankčný zoznam EÚ zaradili aj dvoch spoluzakladateľov spoločnosti Anxun. Podľa EÚ sa priamo podieľali na aktivitách spojených s kybernetickými útokmi.

Iránska spoločnosť Emennet Pasargad je podľa Európskej únie zodpovedná za narušenie reklamných bilbordov počas olympijských hier v Paríži v roku 2024. Údajne ich využila na šírenie dezinformácií.

Sankcie prijaté Európskou úniou zahŕňajú zmrazenie majetku dotknutých osôb a spoločností na území EÚ a zákaz cestovania pre jednotlivcov zaradených na sankčný zoznam. Občanom a firmám z členských štátov je zároveň zakázané poskytovať finančné prostriedky týmto subjektom.

(reuters, max)

  |  

Ženy si vo financiách veria menej, Slováci dôverujú aj influencerom

Približne 75 percent Slovákov si myslí, že rozumie financiám. Podľa prieskumu, ktorý pre Národnú banku Slovenska realizovala agentúra Go4Insight v januári tohto roka na vzorke 1 000 respondentov, si však ženy v tejto oblasti veria výrazne menej než muži. Rozdiel medzi nimi dosahuje približne desať percentuálnych bodov.

Zároveň len 44 percent opýtaných verí, že financiám dobre rozumejú ostatní obyvatelia Slovenska. Výsledky prieskumu ukazujú, že časť Slovákov sa pri finančných radách obracia aj na moderné technológie.

Približne 28 percent respondentov priznalo, že využíva umelú inteligenciu, a 24 percent považuje za užitočné rady takzvaných finfluencerov na sociálnych sieťach.

Finančnú rezervu si pravidelne vytvára 73 percent opýtaných. Naopak, asi štvrtina ju takmer nemá a v prípade výpadku príjmu by ich úspory vystačili na menej než jeden mesiac.

Prieskum zároveň ukázal, že väčšina respondentov sa už stretla s pokusom o finančný podvod. Až 79 percent respondentov potvrdilo, že sa ich niekto pokúsil pripraviť o peniaze alebo im ponúkol podvodnú investíciu.

(tasr, max)

  |  

Bezpečnostná služba Ukrajiny zatkla svojich dôstojníkov

Ukrajinská bezpečnostná služba zadržala v Rivnenskej oblasti sprostredkovateľa a dvoch zástupcov vedúcich jej regionálnych oddelení, ktorí sú podozriví z pokusu zosnovať nelegálnu korupčnú schému.

Podľa materiálov vyšetrovania mali organizátori prostredníctvom sprostredkovateľa požadovať od šéfa monopolnej spoločnosti pôsobiacej v jantárovom biznise úplatok vo výške 620-tisíc dolárov. Za túto sumu mu údajne sľúbili ukončenie trestného konania, ktoré bolo proti jeho firme vedené.

Vyšetrovatelia zadržali oboch organizátorov aj sprostredkovateľa priamo pri prevode viac ako 270-tisíc dolárov. Počas domových prehliadok zaistili aj smartfóny obsahujúce dôkazy o nezákonnej činnosti.

Vedenie bezpečnostnej služby zdôraznilo, že očisťovanie bezpečnostnej služby od korupcie je jednou z hlavných priorít. V prípade dokázania viny hrozí obvineným trest odňatia slobody až na desať rokov a prepadnutie majetku.

(max)

  |  

Restore Britain tvrdí, že má viac členov ako konzervatívci

Rupert Lowe z hnutia Restore Britain oznámil na sociálnej sieti X, že prekročili hranicu 113-tisíc členov. Podľa interných údajov organizácie to znamená, že počet členov je vyšší než počet členov britskej Konzervatívnej strany.

Podľa jeho slov ide o významný míľnik pre stranu a dôkaz rastúcej podpory pre politický projekt, ktorý označil za „revolúciu zdravého rozumu“.

Neopomenul, že postupne rozširuje svoje regionálne štruktúry. Miestne pobočky sa podľa vyjadrenia Loweho rozbiehajú vo viacerých častiach krajiny a pripravujú sa na realizáciu lokálnych kampaní. Strana zároveň pracuje na tom, aby im poskytla potrebné vybavenie a podporu na politické aktivity priamo v teréne.

„Všetko je teda pripravené a je naozaj nesmierne užitočné a povzbudivé vedieť, že našu činnosť podporuje čoraz viac ľudí po celej krajine. Takže vám všetkým veľmi pekne ďakujem,“ uzavrel.

(max)

  |  

Macinka nechce, aby bol pre Družbu blokovaný balík sankcií

Česko navrhlo vytvorenie medzinárodnej skupiny energetických expertov, ktorá by posúdila situáciu okolo ropovodu Družba. Podľa českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku by tento krok mohol pomôcť odblokovať prijatie 20. balíka protiruských sankcií Európskej únie.

Podľa jeho slov Česko výrazne pracovalo na príprave sankčného balíka a chce, aby bol schválený. Jedinou prekážkou jeho prijatia je podľa neho spor medzi Maďarskom a Slovenskom na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, ktorý sa týka fungovania ropovodu Družba.

Praha preto navrhla vytvorenie skupiny expertov z krajín EÚ, ktorá by situáciu priamo na mieste zhodnotila a mohla navrhnúť možné riešenie. Podľa Macinku by takýto krok mohol zmierniť odmietavý postoj Bratislavy a Budapešti k novým sankciám.

Rovnaký návrh v Bruseli predložil aj český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. O tejto iniciatíve by mohol hovoriť aj premiér Andrej Babiš na pripravovanom samite EÚ. Havlíčkov nápad privítala aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Ruská ropa cez ropovod Družba neprúdi do Maďarska a na Slovensko od 27. januára. Ukrajina deklarovala, že dôvodom je poškodenie zariadenia pri ruskom útoku. Maďarsko a Slovensko, naopak, podozrievajú Kyjev z politického vydierania.

Premiéri Maďarska a Slovenska navrhli Európskej komisii vykonanie inšpekcie priamo na Ukrajine. Kyjev to však odmietol s odvolaním sa na stanovisko ukrajinských tajných služieb.

(tasr, max)