Preskočiť na obsah
  |  

V Bratislave havaroval autobus, vodiči na D2 stratia desiatky minút

Na bratislavskom úseku diaľnice D2 vo výjazde na Patrónku smerom z Lamača havaroval v utorok ráno autobus. Vodiči sa v kolóne zdržia približne 40 minút.

Obísť to môžu cez Záhorskú Bystricu a Lamač, kde stratia polhodinu. Na sociálnej sieti o tom informovala Zelená vlna Slovenského rozhlasu.

Dopravný servis hlási zdržanie aj na diaľnici D1, kde je na vjazde do hlavného mesta kolóna na približne 15 minút. Rovnaká situácia je na starej ceste zo Senca do Bratislavy. So zdržaním treba počítať aj v Rovinke (desať minút) a rovnaký čas si treba pripraviť v Mlynskej doline smerom na Patrónku.

(tasr, est)

  |  

Pakistan zaútočil na nemocnicu v Kábule

Najmenej 400 ľudí zahynulo a ďalších 250 utrpelo zranenia pri leteckom útoku Pakistanu na nemocnicu pre liečbu drogovo závislých v Kábule, uviedol v utorok hovorca afganskej vlády vedené Talibanom.

Pakistan tieto tvrdenia odmietol ako nepravdivé a zavádzajúce. Podľa Islamabadu boli cieľom útokov „presne zamerané vojenské objekty a infraštruktúra podporujúca terorizmus“, pričom civilné ciele vraj neboli zasiahnuté.

K útoku došlo v čase, keď Čína vyzývala obe strany na zmiernenie napätia a návrat k rokovaniam. Konflikt, ktorý vypukol minulý mesiac, je najhorší v histórii medzi obomi krajinami, ktoré spája viac než 2 600 kilometrov dlhá hranica.

Podľa miestnych svedkov zasiahli plamene rozsiahlu časť zariadenia a viaceré budovy boli zničené. Záchranári pokračujú v prehľadávaní trosiek, pričom existujú obavy, že počet obetí ešte narastie.

Údaje o počte obetí sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť. Organizácia Spojených národov vyzvala na zdržanlivosť a rešpektovanie medzinárodného práva vrátane ochrany civilistov a zdravotníckych zariadení.

(reuters, est)

  |  

Vance v otázke vojny s Iránom dôveruje Trumpovi

Americký viceprezident JD Vance v pondelok vyjadril podporu spôsobu, akým prezident Donald Trump rieši vojnu v Iráne. Od začiatku vojny 28. februára Vance verejne nevyjadril jednoznačnú podporu.

Časť špekulácií o možnom nesúhlase vyvolali Trumpove komentáre z predchádzajúcich týždňov, že Vance, ktorý pred dvadsiatimi rokmi slúžil v americkom námorníctve, je „filozoficky trochu odlišný“ od neho a že je „možno menej nadšený“ z útoku na Irán.

Vance v pondelok uviedol, že prezident už dlho tvrdí, že Irán by nemal získať jadrovú zbraň, a že s ním súhlasí.

„Myslím si, že jeden veľký rozdiel je v tom, že... máme inteligentného prezidenta, zatiaľ čo v minulosti sme mali hlúpych prezidentov, a verím, že prezident Trump túto úlohu zvládne, urobí dobrú prácu pre americký ľud a postará sa o to, aby sa chyby z minulosti neopakovali,“ povedal viceprezident.

Vance napísal začiatkom roka 2023 komentár do Wall Street Journal, v ktorom uviedol, že najlepšou zahraničnou politikou Trumpa bolo, že v rokoch 2017 až 2021 nezačal žiadne vojny.

(reuters, est)

  |  

SAE pozastavili prevádzku na plynovom poli Šáh

Útoky dronmi narušili prevádzku v energetickom sektore Spojených arabských emirátov. Zároveň nový útok spôsobil požiar v ropnej zóne Fudžajra. Podľa miestnych úradov si incidenty nevyžiadali zranenia.

Britské centrum pre monitorovanie námornej bezpečnosti UKMTO informovalo, že tanker približne 23 námorných míľ východne od Fudžajra zasiahol neznámy projektil, ktorý spôsobil menšie poškodenie konštrukcie plavidla.

Útok na pole Šáh, vzdialené asi 180 kilometrov juhozápadne od Abú Zabí a patriace medzi najväčšie svetové zdroje kyslého plynu, je ďalším zásahom do energetickej infraštruktúry krajiny.

Podľa zdrojov agentúry Reuters klesla denná produkcia ropy v SAE od začiatku americko-izraelskej vojny s Iránom na menej než polovicu. Dôvodom je faktické uzavretie Hormuzského prielivu, ktoré prinútilo štátnu spoločnosť ADNOC obmedziť ťažbu.

Nakládku ropy v prístave Fudžajra, jednom z kľúčových exportných terminálov, museli v posledných dňoch dvakrát pozastaviť po útokoch dronov, hoci časť operácií medzičasom obnovili.

(reuters, est)

  |  

S Kubou si môžem robiť čokoľvek, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump v pondelok výrazne vyostril rétoriku voči Kube, keď vyhlásil, že verí, že bude mať „tú česť v nejakej forme prevziať Kubu“ alebo ju „oslobodiť“, a že si s ostrovnou krajinou môže „robiť čokoľvek“.

Vyjadrenia zazneli napriek tomu, že Washington a Havana v súčasnosti vedú rozhovory o zlepšení vzájomných vzťahov.

Podľa amerických médií Spojené štáty počas rokovaní naznačili, že jedným z ich cieľov je odchod kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela z funkcie.

Ostrov čelí nedostatku paliva po tom, ako sa zastavili dodávky ropy z Venezuely a Washington zvýšil tlak na krajiny, ktoré by Havane chceli dodávať energiu. Následkom sú rozsiahle výpadky elektriny a vážne problémy ekonomiky.

Kubánska vláda dlhodobo odmieta akékoľvek zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí. Prezident Díaz-Canel nedávno uviedol, že prípadné rokovania s USA sa musia uskutočniť „na princípoch rovnosti, suverenity a vzájomného rešpektu“.

(reuters, est)

  |  

Únia reaguje na kyberútoky, dala sankcie firmám z Číny a Iránu

Európska únia uvalila sankcie na čínske spoločnosti Integrity Technology Group a Anxun Information Technology, ako aj iránsku spoločnosť Emennet Pasargad. Podľa vyhlásenia sa tieto subjekty podieľali na kybernetických operáciách namierených proti európskym cieľom.

Spoločnosť Integrity Technology Group podľa Európskej únie umožnila hekerské útoky na viac ako 65-tisíc zariadení v šiestich členských štátoch Únie. Firma Anxun Information Technology podľa Únie poskytovala hekerské služby zamerané na kritickú infraštruktúru.

Na sankčný zoznam EÚ zaradili aj dvoch spoluzakladateľov spoločnosti Anxun. Podľa EÚ sa priamo podieľali na aktivitách spojených s kybernetickými útokmi.

Iránska spoločnosť Emennet Pasargad je podľa Európskej únie zodpovedná za narušenie reklamných bilbordov počas olympijských hier v Paríži v roku 2024. Údajne ich využila na šírenie dezinformácií.

Sankcie prijaté Európskou úniou zahŕňajú zmrazenie majetku dotknutých osôb a spoločností na území EÚ a zákaz cestovania pre jednotlivcov zaradených na sankčný zoznam. Občanom a firmám z členských štátov je zároveň zakázané poskytovať finančné prostriedky týmto subjektom.

(reuters, max)