Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruským vojakom na fronte prikázali vymazať Telegram z telefónov

Ruskí vojaci na fronte na Ukrajine dostali podľa provojnových telegramových kanálov príkaz odstrániť si z mobilov aplikáciu Telegram. Ak rozkaz nesplnia, hrozí im preradenie do trestných jednotiek Storm-Z, ktoré sú známe vysokou úmrtnosťou.

Kanál Dva majora uviedol, že vojenská polícia má kontrolovať telefóny vojakov priamo na fronte. Ako náhradu spomínajú ruskú aplikáciu Max, no jej používanie je v niektorých jednotkách zakázané a podľa vojakov funguje pomaly.

Informácie potvrdil aj ďalší provojnový kanál Belorusskij silovik, podľa ktorého ide skôr o rozhodnutia nižšieho velenia než o oficiálnu politiku ministerstva obrany. V niektorých jednotkách Telegram naďalej používajú.

Ruská tajná služba FSB už vo februári bez dôkazov tvrdila, že Telegram predstavuje pre armádu „život ohrozujúce“ riziko pre údajné prepojenie s ukrajinskými spravodajskými službami.

Aplikácia zároveň čelí v Rusku výpadkom a šíria sa špekulácie o jej možnom zákaze. Kritici tvrdia, že ide o snahu Kremľa posilniť kontrolu nad komunikáciou a presadiť domácu platformu Max, ktorá neposkytuje anonymitu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

František Majerský sa stal oficiálnym členom KDH

Poslanec Národnej rady František Majerský sa stal oficiálnym členom KDH. Do parlamentu sa dostal na kandidátke hnutia, jeho vstup do strany tak podľa KDH potvrdzuje aj formálnu príslušnosť k hnutiu.

Predseda KDH Milan Majerský v oficiálnej správe uviedol, že František Majerský je v parlamente „pevným pilierom tímu“ a oceňuje jeho dlhoročnú prácu v zdravotníctve aj regiónoch. Samotný poslanec vysvetlil svoj krok tým, že chce presadzovať slušnú a odbornú politiku. „Do politiky som nevstúpil preto, aby som kričal, ale preto, že verím, že najdôležitejší musí byť človek,“ uviedol.

Majerský pôsobí v záchrannej službe od roku 2005, desať rokov pracoval aj ako letecký záchranár. Od roku 2017 stojí na čele Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov. Podieľal sa aj na budovaní siete verejne dostupných defibrilátorov.

Okrem práce v parlamente je aj poslancom mestského zastupiteľstva v Poprade a zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. KDH jeho vstup prezentuje ako posilnenie hnutia o odborníka z praxe, ktorý sa dlhodobo venuje zdravotníctvu a regionálnej politike.

(lud)

Minúta  |  

V Nemecku za tri desaťročia ubudla viac než polovica pôrodníc

Počet pôrodníc v Nemecku sa od zjednotenia krajiny výrazne znížil. Kým v roku 1991 existovalo 1 186 nemocníc s pôrodnicou, v roku 2024 ich bolo už len 578, čo predstavuje pokles o viac než polovicu (–51,3 percenta). Znížil sa aj počet odborných oddelení gynekológie a pôrodníctva – z 1 275 na 758 (–40,5 percenta). Počet pôrodov pritom klesol miernejšie, o 18,4 percenta.

Kapacity sa zmenšili ešte výraznejšie: počet lôžok v týchto odboroch klesol o 63,7 percenta na približne 24 100. Napriek tomu sa znížila aj ich obsadenosť, zo 77,4 percenta na 56,4 percenta, najmä vďaka kratším hospitalizáciám pacientok.

Pokles počtu zariadení sa týka všetkých spolkových krajín, no jeho intenzita sa regionálne líši. Výrazné sú aj rozdiely v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Vo veľkých mestách má 95,1 percenta žien vo veku 16 až 49 rokov nemocnicu dostupnú do 15 minút autom. V menších mestách je to 73,4 percenta, respektíve 44,7 percenta, a na vidieku len 29,9 percenta.

Tieto údaje prináša aktualizovaný nemocničný atlas, ktorý mapuje regionálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Nemecku.

(lud)

Minúta  |  

Kauzu Kajúcnik bude dozorovať prokuratúra v Banskej Bystrici

Kauzu kajúcnik bude dozorovať a úkony v nej vykonávať Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici. Rozhodol o tom generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý tak prípad odobral Krajskej prokuratúre v Trnave. Šéf prokuratúry o tom informoval na sociálnej sieti.

„Zároveň krajský prokurátor v Trnave posúdi, či zo strany doposiaľ konajúceho podriadeného prokurátora nedošlo k porušeniu služobných povinností, ktoré by zakladalo disciplinárnu zodpovednosť,“ uviedol Žilinka.

V rámci akcie Kajúcnik policajná inšpekcia 3. marca zadržala a obvinila štyroch súčasných a dvoch bývalých policajtov a jednu civilnú osobu. Ide o obvinenia z vydierania a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorých sa mali dopúšťať organizovanou formou.

Prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie Jána Čurillu a Pavla Ďurku. Mestský súd Bratislava I prepustil 6. marca dvojicu policajtov zo zadržania na slobodu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal návrh na ich väzobné stíhanie na nepríslušný súd.

Sudca zároveň spochybnil opodstatnenosť vzneseného obvinenia a deklarovaných dôvodov väzby. Prokurátor podal voči tomuto rozhodnutiu sťažnosť. V pondelok o nej rozhodol Krajský súd v Bratislave a zamietol ju. Potvrdil správnosť argumentácie mestského súdu, že prokurátor podal návrh na nepríslušný súd. Dôvodmi väzby sa však už krajský súd nezaoberal.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pred utorňajším rokovaním vlády povedal, že je to otázka na generálneho prokurátora a jeho rozhodnutie rešpektuje. „Zrejme generálny prokurátor vyhodnotil, že išlo o pochybenie trnavskej prokuratúry,“ dodal Susko.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Šéf Lufthansy očakáva ústup leteckých spoločností z Perzského zálivu v Ázii

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa očakáva, že dominancia dopravcov z Perzského zálivu na ázijských trasách sa oslabí v dôsledku vojny s Iránom. V rozhovore pre Manager Magazin to uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Carsten Spohr.

Podľa neho sa hlavné prestupné uzly aerolínií ako Emirates či Qatar Airways nachádzajú v regióne, ktorý je teraz vystavený novým bezpečnostným rizikám. „Aký dosah to bude mať na budúcnosť globálnej leteckej dopravy, sa ešte len ukáže,“ povedal.

Spohr dodal, že konflikt zároveň spochybňuje diskusie o rozšírení letových práv pre dopravcov z Perzského zálivu na nemeckých letiskách. Podľa neho by väčšia závislosť Európy od mimoeurópskych prestupných uzlov oslabila jej dopravnú suverenitu.

„Je problém, ak sa čoraz menej dokážeme spájať s rastúcimi ázijskými trhmi cez vlastné linky a sme odkázaní na uzly mimo Európy,“ uviedol.

Na trasách do Severnej Ameriky Lufthansa zaznamenáva opačný trend. Slabší záujem Európanov o cestovanie do USA vyvažuje rastúci dopyt zo strany Američanov. Spoločnosť očakáva, že počas leta bude mať na transatlantických letoch viac amerických než európskych cestujúcich.

(reuters, est)

Minúta  |  

EÚ musí byť pripravená na možné rokovania s Ruskom, vraví Costa

Predseda Európskej rady António Costa uviedol, že zatiaľ nie je vhodné zasahovať do mierových iniciatív amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúcich sa vojny na Ukrajine.

Dodal, že ak by rokovania vedené Spojenými štátmi zlyhali alebo boli prerušené, EÚ musí byť pripravená prevziať iniciatívu a pokračovať v úsilí o „spravodlivý a trvalý mier“.

Diplomatické snahy Washingtonu o sprostredkovanie dialógu medzi Moskvou a Kyjevom sa v poslednom období spomalili, keď sa pozornosť USA presunula na konflikt s Iránom.

Európska únia by sa podľa Costu mala zatiaľ sústrediť najmä na zvyšovanie ekonomického tlaku na Rusko a pokračovanie podpory Ukrajiny všetkými dostupnými prostriedkami. Rast cien energií nemení stratégiu Únie, ktorá sa snaží znížiť závislosť od ruských dodávok a odmieta s Moskvou rokovať o cenách.

Ukrajina sa ruskej invázii bráni už viac než štyri roky a EÚ ju podporuje aj finančne. Costa zároveň kritizoval Maďarsko za blokovanie balíka 90 miliárd eur pomoci pre Kyjev.

(dpa, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.