Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mestá chcú riešiť šírenie psychoaktívnych látok medzi mladými

Únia miest Slovenska (ÚMS) chce rokovať s rezortmi zdravotníctva, vnútra a spravodlivosti o rastúcom probléme dostupnosti výrobkov s obsahom nových psychoaktívnych látok. Tie sa podľa miest čoraz viac šíria aj medzi deťmi a mladistvými a majú vážne dôsledky pre ich zdravie, bezpečnosť v školách aj život v komunitách.

Viceprezident ÚMS a primátor Banskej Bystrice Ján Nosko upozornil, že situácia sa zhoršuje a štát nemôže zostať pasívny. „Ak deti končia po užití týchto látok na urgente, potrebujeme rýchlu odbornú diskusiu a účinné nástroje ochrany,“ uviedol.

Únia žiada systematickú spoluprácu medzi ministerstvami, odborníkmi a samosprávami. Cieľom je pomenovať problém, vymieňať si skúsenosti z praxe a hľadať konkrétne riešenia v oblasti prevencie, osvety aj kontroly dostupnosti.

Na vážnosť situácie poukazujú aj dáta z Banskej Bystrice. Kým v roku 2024 evidovali 85 intoxikovaných detí, v roku 2025 ich bolo už 140. Podľa lekárov ide o alarmujúci vývoj, pričom následky môžu byť v niektorých prípadoch aj fatálne.

Ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva potvrdili, že tento týždeň predstavia konkrétne opatrenia k problematike dostupnosti psychoaktívnych látok na Slovensku. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) rovnako potvrdil, že k problematike sú pripravené konkrétne riešenia. „Predpokladám, že v piatok k tomu budeme mať tlačovú konferenciu,“ dodal.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kallasová: EÚ nechce s Ruskom uzatvárať dohody o energiách

V Európskej únii podľa šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej nie je vôľa uzatvárať s Ruskom dohody o energiách ani napriek rastúcim cenám.

V rozhovore pre Reuters povedala, že takúto ochotu nevidí ani „za zatvorenými dverami“. Zároveň zdôraznila, že ak by EÚ s Ruskom rokovala, musela by mať najprv jasno v tom, o čom chce hovoriť.

„Ak by sme sa jednoducho vrátili k normálnym vzťahom s Ruskom, prinieslo by to len ďalšie vojny. Už sme sa o tom presvedčili. Preto musíme zostať veľmi obozretní a nesmieme Rusku ustupovať v tom, čo chce dosiahnuť, pretože jeho ambície by tým len rástli.“

Kallasová vyhlásila, že EÚ je spojencom USA, aj keď ich krokom v uplynulom období „celkom nerozumie“. „Myslím si, že po tomto jednom roku je celkom jasné, že slovom, ktoré musíme zohľadniť, je ‚nepredvídateľnosť‘. Teraz sme preto pokojnejší, lebo očakávame, že k nepredvídateľným veciam bude dochádzať neustále, berieme to tak, ako to je, zachovávame chladnú hlavu a zostávame sústredení,“ dodala.

Reagovala aj na výzvu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby spojenci vyslali do oblasti Hormuzského prielivu vojnové lode na zabezpečenie prepravy počas vojny v Iráne. „Nikto nie je pripravený vystaviť svojich ľudí nebezpečenstvu v Hormuzskom prielive. Musíme nájsť diplomatické spôsoby, ako ho udržať otvorený, aby sme sa vyhli potravinovej, hnojivovej aj energetickej kríze,“ povedala.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Matovič navrhuje zaviesť elektronické hlasovanie vo voľbách

Opozičné Hnutie Slovensko sa pýta ľudí, či súhlasia s tým, aby občania Slovenska mali možnosť voliť aj elektronicky po vzore Estónska. Ide v poradí o ôsmu otázku zverejnenú na webe Prevrat2027.sk.

Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval líder hnutia Igor Matovič. „Chceme v tomto prípade doslova prekopírovať to, čo v Estónsku majú dlhé roky vyskúšané, a umožniť aj občanom Slovenska, kdekoľvek na svete sa budú nachádzať, aby sa mohli zapojiť do volieb,“ zdôraznil Matovič. Otázka sa týka možnosti elektronického hlasovania vo všetkých typoch volieb vrátane referenda.

Matovič zopakoval, že zohľadnenie výsledkov hlasovaní bude podmienkou vstupu hnutia do budúcej koalície, prípadne podpory budúcej koalície pod vedením predsedu PS Michala Šimečku. Ak budú parlamentné voľby v riadnom termíne, celkovo by mohlo Hnutie Slovensko predstaviť približne 25 otázok. „Dáme ich na piedestál a budú to podmienky, z ktorých neustúpime,“ zdôraznil.

Hnutie Slovensko zverejňuje na svojom webe každý mesiac otázku týkajúcu sa konkrétneho riešenia pre krajinu. Plánuje tak robiť do najbližších parlamentných volieb. Ľudia môžu za navrhnuté riešenia hlasovať.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Izrael zabil tajomníka iránskej bezpečnostnej rady aj šéfa Basídžu

Izraelský minister obrany Jisrael Kac tvrdí, že izraelská armáda v nočných náletoch v Teheráne zabila tajomníka iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního aj veliteľa polovojenských síl Basídž Gholámrezu Solejmáního.

Irán tieto tvrdenia bezprostredne nepotvrdil. Štátne médiá, naopak, zverejnili Larídžáního rukou písaný odkaz k pohrebu iránskych námorníkov zabitých pri americkom útoku.

Basídž je polovojenská zložka podriadená Revolučným gardám, ktorú režim často využíva na potláčanie protestov. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua uviedla, že izraelský líder nariadil „elimináciu vysokopostavených predstaviteľov iránskeho režimu“.

Boje medzi Izraelom a Iránom pokračujú aj na ďalších frontoch. Irán v noci znovu útočil raketami na Izrael a podľa správ zasahuje aj ciele v krajinách Perzského zálivu, čo prispieva k rastu cien energií a zvyšuje napätie okolo Hormuzského prielivu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Británia, Holandsko a Fínsko chcú spoločne kupovať zbrane

Británia, Fínsko a Holandsko zvažujú spoločné financovanie a nákupy zbraní, munície a vojenskej techniky. Reagujú tak na rastúce bezpečnostné hrozby vo svete, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a konfliktom na Blízkom východe.

Tri krajiny spolu s ďalšími zatiaľ nemenovanými partnermi skúmajú možnosť vytvorenia nového mechanizmu do roku 2027. Ten by mal urýchliť investície do obrany a zvýšiť dopyt po vojenskom vybavení. Podľa britskej vlády má iniciatíva dopĺňať existujúce projekty NATO a Európskej únie.

Oznámenie prichádza v deň, keď sa britský premiér Keir Starmer stretne v Londýne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pripojiť by sa mal aj šéf NATO Mark Rutte.

Holandský minister financií Eelco Heinen uviedol, že spoločný postup prinesie vyššiu bezpečnosť pri rovnakých zdrojoch a zároveň posilní spojenectvá. Britská ministerka financií Rachel Reevesová zdôraznila potrebu užšej spolupráce so spojencami a posilnenia domáceho obranného priemyslu.

Londýn zároveň signalizuje snahu prehĺbiť vzťahy s EÚ, pričom spoločné projekty v obrane by mohli zlepšiť efektivitu výdavkov aj kompatibilitu armád.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Susko poprel záujem o post ústavného sudcu

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pred utorňajším rokovaním vlády poprel, že by mal záujem o neobsadený post sudcu Ústavného súdu SR. Momentálne podľa jeho slov táto otázka nie je na stole a nezvažuje, že by sa o túto pozíciu uchádzal. Zároveň však povedal „nikdy nehovor nikdy“.

Post sudcu Ústavného súdu SR je neobsadený od septembra 2023, keď sa skončilo funkčné obdobie sudkyni Jane Baricovej. Situácia sa môže ešte skomplikovať, keďže v júli tohto roka sa uvoľní ďalšie miesto.

Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan pritom opakovane upozorňuje na tento chýbajúci článok.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.