Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zabil tajomníka iránskej bezpečnostnej rady aj šéfa Basídžu

Izraelský minister obrany Jisrael Kac tvrdí, že izraelská armáda v nočných náletoch v Teheráne zabila tajomníka iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního aj veliteľa polovojenských síl Basídž Gholámrezu Solejmáního.

Irán tieto tvrdenia bezprostredne nepotvrdil. Štátne médiá, naopak, zverejnili Larídžáního rukou písaný odkaz k pohrebu iránskych námorníkov zabitých pri americkom útoku.

Basídž je polovojenská zložka podriadená Revolučným gardám, ktorú režim často využíva na potláčanie protestov. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua uviedla, že izraelský líder nariadil „elimináciu vysokopostavených predstaviteľov iránskeho režimu“.

Boje medzi Izraelom a Iránom pokračujú aj na ďalších frontoch. Irán v noci znovu útočil raketami na Izrael a podľa správ zasahuje aj ciele v krajinách Perzského zálivu, čo prispieva k rastu cien energií a zvyšuje napätie okolo Hormuzského prielivu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Británia, Holandsko a Fínsko chcú spoločne kupovať zbrane

Británia, Fínsko a Holandsko zvažujú spoločné financovanie a nákupy zbraní, munície a vojenskej techniky. Reagujú tak na rastúce bezpečnostné hrozby vo svete, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine a konfliktom na Blízkom východe.

Tri krajiny spolu s ďalšími zatiaľ nemenovanými partnermi skúmajú možnosť vytvorenia nového mechanizmu do roku 2027. Ten by mal urýchliť investície do obrany a zvýšiť dopyt po vojenskom vybavení. Podľa britskej vlády má iniciatíva dopĺňať existujúce projekty NATO a Európskej únie.

Oznámenie prichádza v deň, keď sa britský premiér Keir Starmer stretne v Londýne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pripojiť by sa mal aj šéf NATO Mark Rutte.

Holandský minister financií Eelco Heinen uviedol, že spoločný postup prinesie vyššiu bezpečnosť pri rovnakých zdrojoch a zároveň posilní spojenectvá. Britská ministerka financií Rachel Reevesová zdôraznila potrebu užšej spolupráce so spojencami a posilnenia domáceho obranného priemyslu.

Londýn zároveň signalizuje snahu prehĺbiť vzťahy s EÚ, pričom spoločné projekty v obrane by mohli zlepšiť efektivitu výdavkov aj kompatibilitu armád.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Susko poprel záujem o post ústavného sudcu

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pred utorňajším rokovaním vlády poprel, že by mal záujem o neobsadený post sudcu Ústavného súdu SR. Momentálne podľa jeho slov táto otázka nie je na stole a nezvažuje, že by sa o túto pozíciu uchádzal. Zároveň však povedal „nikdy nehovor nikdy“.

Post sudcu Ústavného súdu SR je neobsadený od septembra 2023, keď sa skončilo funkčné obdobie sudkyni Jane Baricovej. Situácia sa môže ešte skomplikovať, keďže v júli tohto roka sa uvoľní ďalšie miesto.

Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan pritom opakovane upozorňuje na tento chýbajúci článok.

(red)

Minúta  |  

Ruským vojakom na fronte prikázali vymazať Telegram z telefónov

Ruskí vojaci na fronte na Ukrajine dostali podľa provojnových telegramových kanálov príkaz odstrániť si z mobilov aplikáciu Telegram. Ak rozkaz nesplnia, hrozí im preradenie do trestných jednotiek Storm-Z, ktoré sú známe vysokou úmrtnosťou.

Kanál Dva majora uviedol, že vojenská polícia má kontrolovať telefóny vojakov priamo na fronte. Ako náhradu spomínajú ruskú aplikáciu Max, no jej používanie je v niektorých jednotkách zakázané a podľa vojakov funguje pomaly.

Informácie potvrdil aj ďalší provojnový kanál Belorusskij silovik, podľa ktorého ide skôr o rozhodnutia nižšieho velenia než o oficiálnu politiku ministerstva obrany. V niektorých jednotkách Telegram naďalej používajú.

Ruská tajná služba FSB už vo februári bez dôkazov tvrdila, že Telegram predstavuje pre armádu „život ohrozujúce“ riziko pre údajné prepojenie s ukrajinskými spravodajskými službami.

Aplikácia zároveň čelí v Rusku výpadkom a šíria sa špekulácie o jej možnom zákaze. Kritici tvrdia, že ide o snahu Kremľa posilniť kontrolu nad komunikáciou a presadiť domácu platformu Max, ktorá neposkytuje anonymitu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

František Majerský sa stal oficiálnym členom KDH

Poslanec Národnej rady František Majerský sa stal oficiálnym členom KDH. Do parlamentu sa dostal na kandidátke hnutia, jeho vstup do strany tak podľa KDH potvrdzuje aj formálnu príslušnosť k hnutiu.

Predseda KDH Milan Majerský v oficiálnej správe uviedol, že František Majerský je v parlamente „pevným pilierom tímu“ a oceňuje jeho dlhoročnú prácu v zdravotníctve aj regiónoch. Samotný poslanec vysvetlil svoj krok tým, že chce presadzovať slušnú a odbornú politiku. „Do politiky som nevstúpil preto, aby som kričal, ale preto, že verím, že najdôležitejší musí byť človek,“ uviedol.

Majerský pôsobí v záchrannej službe od roku 2005, desať rokov pracoval aj ako letecký záchranár. Od roku 2017 stojí na čele Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov. Podieľal sa aj na budovaní siete verejne dostupných defibrilátorov.

Okrem práce v parlamente je aj poslancom mestského zastupiteľstva v Poprade a zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. KDH jeho vstup prezentuje ako posilnenie hnutia o odborníka z praxe, ktorý sa dlhodobo venuje zdravotníctvu a regionálnej politike.

(lud)

Minúta  |  

V Nemecku za tri desaťročia ubudla viac než polovica pôrodníc

Počet pôrodníc v Nemecku sa od zjednotenia krajiny výrazne znížil. Kým v roku 1991 existovalo 1 186 nemocníc s pôrodnicou, v roku 2024 ich bolo už len 578, čo predstavuje pokles o viac než polovicu (–51,3 percenta). Znížil sa aj počet odborných oddelení gynekológie a pôrodníctva – z 1 275 na 758 (–40,5 percenta). Počet pôrodov pritom klesol miernejšie, o 18,4 percenta.

Kapacity sa zmenšili ešte výraznejšie: počet lôžok v týchto odboroch klesol o 63,7 percenta na približne 24 100. Napriek tomu sa znížila aj ich obsadenosť, zo 77,4 percenta na 56,4 percenta, najmä vďaka kratším hospitalizáciám pacientok.

Pokles počtu zariadení sa týka všetkých spolkových krajín, no jeho intenzita sa regionálne líši. Výrazné sú aj rozdiely v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Vo veľkých mestách má 95,1 percenta žien vo veku 16 až 49 rokov nemocnicu dostupnú do 15 minút autom. V menších mestách je to 73,4 percenta, respektíve 44,7 percenta, a na vidieku len 29,9 percenta.

Tieto údaje prináša aktualizovaný nemocničný atlas, ktorý mapuje regionálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Nemecku.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.