Preskočiť na obsah
  |  

Kuba po celoštátnom výpadku postupne obnovuje elektrickú sieť

Kuba po masívnom výpadku elektriny postupne obnovuje dodávky prúdu na väčšine územia. Podľa ministerstva energetiky sa podarilo znovu prepojiť elektrickú sieť od západnej provincie Pinar del Río až po východ krajiny, hoci niektoré oblasti vrátane druhého najväčšieho mesta Santiago de Cuba zostávajú bez elektriny.

Kolaps národnej elektrickej siete v pondelok zasiahol približne desať miliónov obyvateľov. Výpadok súvisí s dlhodobou energetickou krízou, ktorú prehlbujú nedostatok paliva a zastaraná infraštruktúra.

Aj po čiastočnom obnovení siete zostáva výroba elektriny obmedzená a obyvatelia čelia častým výpadkom. V Havane aj pred kolapsom bežne trvali výpadky viac ako 16 hodín denne.

Situáciu zhoršuje aj napätie so Spojenými štátmi. Prezident Donald Trump pritvrdil rétoriku voči Havane, pričom sa zároveň konajú rokovania o zmiernení krízy.

Energetická situácia na Kube patrí k najhorším za posledné roky a výrazne zasahuje do každodenného života obyvateľov – od zásobovania potravinami až po prístup k vode.

(reuters, lud)

  |  

Tusk odmieta poslať poľských vojakov do Iránu

Poľsko neplánuje vyslať vojakov do Iránu, keďže konflikt sa podľa premiéra Donalda Tuska priamo netýka bezpečnosti krajiny. Pred rokovaním vlády povedal, že Varšava „neplánuje žiadnu výpravu do Iránu“ a že toto stanovisko nevyvoláva pochybnosti ani u spojencov.

Zdôraznil, že to platí pre pozemné, vzdušné aj námorné sily, ktoré Poľsko buduje ďalej najmä vzhľadom na bezpečnostnú situáciu pri hranici s Ukrajinou.

Tusk zároveň uviedol, že kľúčovým prvkom poľskej stratégie zostáva bezpečnosť v Baltskom mori. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo americký prezident Donald Trump cez víkend vyzval spojencov, aby pomohli zabezpečiť Hormuzský prieliv, kde pokračujú útoky iránskych síl a rastú obavy z ďalšieho narušenia lodnej dopravy.

Podobný postoj zaujali aj ďalší spojenci USA. Nemecko, Španielsko a Taliansko podľa dostupných správ zatiaľ neplánujú vyslať lode na pomoc pri znovuotvorení Hormuzského prielivu. Prezident Emmanuel Macron v utorok uviedol, že Francúzsko sa nikdy nezapojí do operácií na odblokovanie prielivu. Európske krajiny skôr žiadajú od Washingtonu jasnejší plán a trvajú na opatrnom postupe.

(reuters, lud)

  |  

Pellegrini chce venovať zvýšenú časť platu Lige proti rakovine

Akékoľvek zvýšenie svojej súčasnej mzdy venuje prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini Lige proti rakovine. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR. O plate prezidenta rozhodujú poslanci Národnej rady SR.

„Ocenil som, že v čase konsolidácie verejných financií pristúpili vlani poslanci k zmrazeniu svojich platov na najbližšie dva roky. Vo výslednej podobe zákona však zo zmrazenia platov vyňali prezidenta, členov vlády, generálneho prokurátora, sudcov aj ďalších štátnych funkcionárov. Preto akúkoľvek zvýšenú sumu priamo venujem Lige proti rakovine,“ skonštatoval Pellegrini.

Kancelária v tejto súvislosti zároveň pripomenula, že následkom konsolidačných opatrení klesol tohto roku čistý plat hlavy štátu o viac ako 2-tisíc eur mesačne. Podotýka preto, že prezident v súčasnosti nie je najviac zarábajúcim slovenským politikom v porovnaní čistých platov.

Plat prezidenta je zo zákona štvornásobkom základného platu poslanca Národnej rady SR, ku ktorému dostáva zákonom presne stanovené paušálne náhrady vo výške 1 327 eur. Celá táto suma podlieha odvodom a daniam, ktoré sú na základe posledného konsolidačného balíka pre ústavných činiteľov zvýšené.

(tasr, lud)

  |  

Šéf amerického centra proti terorizmu odstúpil pre vojnu s Iránom

Na čele amerického Národného centra pre boj proti terorizmu skončil Joseph Kent. Stal sa prvým a dosiaľ najvyššie postaveným členom administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorý odstúpil pre vojnu s Iránom.

Kent v liste zverejnenom na sieti X napísal, že konflikt „nemôže s čistým svedomím podporovať“, pretože Irán podľa neho nepredstavoval pre Spojené štáty bezprostrednú hrozbu. Zároveň tvrdil, že Washington do vojny vtiahli tlaky Izraela a jeho vplyvného lobingu.

Jeho rezignácia poukazuje na vnútorné napätie v Trumpovej administratíve aj v americkej spravodajskej komunite. Správa o odchode podľa médií zaskočila aj viacerých predstaviteľov tajných služieb. Biely dom ani Úrad riaditeľky národných tajných služieb Tulsi Gabbardovej sa bezprostredne nevyjadrili.

Kent bol blízkym spojencom Gabbardovej, ktorá od začiatku vojny s Iránom verejne vystupuje len minimálne.

Reuters pripomína, že niektorí odborníci považujú existenciu bezprostrednej hrozby za dôležitú právnu podmienku na začatie vojny podľa súčasného amerického práva.

(reuters, lud)

  |  

Puci: EÚ nás tlačí, aby sme zrušili zákon o ochrane oznamovateľov

Riešiť zrušenie zákona, ktorý mal transformovať Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad, cez pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona bolo časovo najjednoduchšie. Myslí si to šéf poslaneckého klubu Hlasu v Národnej rade SR Róbert Puci.

Uviedol, že Slovensko je pod tlakom Európskej únie. „Potrebujeme to zrušiť čo najskôr, lebo sme pod tlakom Európskej únie, ktorá nás tlačí do toho, aby sme tento pôvodne schválený návrh zákona zrušili, lebo nám odmietnu nielen preplácať, ale budú od nás žiadať aj všetky doteraz zaplatené platby z plánu obnovy,“ vysvetlil.

Dúfa, že ide o jeden z posledných legislatívnych „prílepkov“ v tomto volebnom období.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) potvrdil, že koalícia koná pragmaticky, aby predišla problémom s Európskou komisiou. Novú legislatívu na ochranu oznamovateľov podľa neho momentálne nepripravujú.

Opozícia postup kritizuje a upozorňuje, že ide o neprípustný prílepok k trestnej legislatíve. Koalícia pritom predložila k novele Trestného zákona viacero pozmeňujúcich návrhov.

(tasr, lud)

  |  

Vo veku 74 rokov zomrel filmár Marian Urban

Vo veku 74 rokov zomrel filmový producent, režisér, scenárista a pedagóg Marian Urban. O jeho náhlom úmrtí informoval Slovenský filmový ústav.

Urban patril k výrazným osobnostiam slovenskej kinematografie. Podieľal sa na viacerých významných dielach ako autor, dramaturg aj producent a spolupracoval s režisérmi ako Dušan Rapoš, Martin Šulík či Juraj Nvota. Bol spoluautorom scenára filmu Rivers of Babylon (1998) a ako producent sa podieľal aj na snímke Rukojemník (2014).

Významnú stopu zanechal aj v dokumentárnej tvorbe. Stál za oceňovaným filmom Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995), ktorý bol prvým slovenským filmom podporeným fondom Eurimages. Ako producent sa podieľal aj na filmoch Kruté radosti, Muzika alebo Já, Olga Hepnarová. Ako koproducent stál aj za filmom Želary (2003), ktorý získal nomináciu na Oscara.

Bol spoluzakladateľom Asociácie slovenských producentov v audiovízii a členom viacerých filmových organizácií.

Jeho posledným rozpracovaným projektom bol dokument o spisovateľovi Petrovi Pišťankovi.

(tasr, lud)