Preskočiť na obsah
  |  

Costa: Družbu musíme chrániť. Ďalšie ruské útoky by ju mohli zničiť

Európska únia by mala viac investovať do vlastnej energetickej nezávislosti. Uviedol to predseda Európskej rady António Costa v rozhovore pre Európsku redakciu ENR.

Nevyhol sa ani otázke súvisiacej s poškodeným ropovodom Družba na území Ukrajiny. „Rusko zaútočilo, poškodilo ropovod Družba a očakávame, že ten čo najskôr bude opravený a znovu otvorený, aby mohol zásobovať Slovensko a Maďarsko. Spolupracujeme s Ukrajinou, aby sme im pomohli, podporili ich, aby túto možnosť zabezpečili,“ opísal situáciu.

Potvrdil, že komunikácia medzi Úniou a Ukrajinou prebieha. „A čo je najdôležitejšie, je nevyhnutné chrániť ropovod Družba pred budúcimi útokmi. Ďalšie útoky zo strany Ruska by tento ropovod opäť mohli zničiť,“ upozornil Costa.

Belgický premiér Bart De Wever pred samitom vyzval EÚ, aby normalizovala vzťahy s Ruskom aj v oblasti energetiky. Costa však upozornil, že stratégiou EÚ je oddeliť sa od ruských energií, hoci Únia schválila výnimku pre vnútrozemské krajiny, Slovensko a Maďarsko, aby využívali ruskú ropu a plyn do konca roka 2027.

„Naša stratégia je však jasná – oddeliť sa od ruskej energie, nerokovať s Ruskom o cenách energie,“ vysvetlil. Spresnil, že raz nastane chvíľa, keď bude Únia hovoriť s Ruskom nie o energiách, ale o európskej bezpečnosti a o mieri na Ukrajine.

(tasr, im)

  |  

Odmietli ste nám pomôcť v Iráne? Je to hlúpa chyba, prízvukuje Trump

Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že väčšina spojencov v NATO informovala Spojené štáty o tom, že sa nechcú zapájať do vojenskej operácie krajiny v Iráne.

Trump v Oválnej pracovni Bieleho domu povedal, že krajiny NATO síce podporujú spoločnú americko-izraelskú vojnu, ktorá už vstúpila do tretieho týždňa, no napriek tomu sa do nej nechcú zapojiť.

„Myslím si, že NATO robí veľmi hlúpu chybu,“ povedal Trump. „Všetci s nami súhlasia, ale nechcú pomôcť. A my, Spojené štáty, si to musíme uvedomiť, pretože si myslíme, že je to dosť šokujúce,“ dodal.

Trump vyzval jednotlivé členské krajiny Aliancie, aby pomohli s dohľadom nad Hormuzským prielivom po tom, čo Irán reagoval na americko-izraelské útoky použitím dronov, rakiet a mín s cieľom efektívne uzavrieť prieliv pre tankery.

Niekoľko spojencov USA však v pondelok uviedlo, že nemajú v pláne vyslať lode (mínolovky) na pomoc pri odblokovaní prielivu, čím v podstate odmietli Trumpovu žiadosť o vojenskú podporu.

Trump v utorok na Truth Social napísal: „Vzhľadom na to, že sme dosiahli taký vojenský úspech, už ani nepotrebujeme pomoc krajín NATO – nikdy sme ju nepotrebovali“. Vymenoval pritom Japonsko, Austráliu a Južnú Kóreu.

Americký prezident považoval vždy NATO za „jednosmernú cestu – budeme ich chrániť, ale oni pre nás neurobia vôbec nič, najmä v čase núdze“, doplnil.

Preto ho údajne neprekvapilo, že sa „spojenci“ USA, ako ich v príspevku označil, nechcú do operácie proti Iránu zapojiť, hoci podľa neho súhlasili s postupom USA a tiež s tým, že Irán nesmie disponovať jadrovými zbraňami.

(reuters, tasr, im)

  |  

Kuba po celoštátnom výpadku postupne obnovuje elektrickú sieť

Kuba po masívnom výpadku elektriny postupne obnovuje dodávky prúdu na väčšine územia. Podľa ministerstva energetiky sa podarilo znovu prepojiť elektrickú sieť od západnej provincie Pinar del Río až po východ krajiny, hoci niektoré oblasti vrátane druhého najväčšieho mesta Santiago de Cuba zostávajú bez elektriny.

Kolaps národnej elektrickej siete v pondelok zasiahol približne desať miliónov obyvateľov. Výpadok súvisí s dlhodobou energetickou krízou, ktorú prehlbujú nedostatok paliva a zastaraná infraštruktúra.

Aj po čiastočnom obnovení siete zostáva výroba elektriny obmedzená a obyvatelia čelia častým výpadkom. V Havane aj pred kolapsom bežne trvali výpadky viac ako 16 hodín denne.

Situáciu zhoršuje aj napätie so Spojenými štátmi. Prezident Donald Trump pritvrdil rétoriku voči Havane, pričom sa zároveň konajú rokovania o zmiernení krízy.

Energetická situácia na Kube patrí k najhorším za posledné roky a výrazne zasahuje do každodenného života obyvateľov – od zásobovania potravinami až po prístup k vode.

(reuters, lud)

  |  

Tusk odmieta poslať poľských vojakov do Iránu

Poľsko neplánuje vyslať vojakov do Iránu, keďže konflikt sa podľa premiéra Donalda Tuska priamo netýka bezpečnosti krajiny. Pred rokovaním vlády povedal, že Varšava „neplánuje žiadnu výpravu do Iránu“ a že toto stanovisko nevyvoláva pochybnosti ani u spojencov.

Zdôraznil, že to platí pre pozemné, vzdušné aj námorné sily, ktoré Poľsko buduje ďalej najmä vzhľadom na bezpečnostnú situáciu pri hranici s Ukrajinou.

Tusk zároveň uviedol, že kľúčovým prvkom poľskej stratégie zostáva bezpečnosť v Baltskom mori. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo americký prezident Donald Trump cez víkend vyzval spojencov, aby pomohli zabezpečiť Hormuzský prieliv, kde pokračujú útoky iránskych síl a rastú obavy z ďalšieho narušenia lodnej dopravy.

Podobný postoj zaujali aj ďalší spojenci USA. Nemecko, Španielsko a Taliansko podľa dostupných správ zatiaľ neplánujú vyslať lode na pomoc pri znovuotvorení Hormuzského prielivu. Prezident Emmanuel Macron v utorok uviedol, že Francúzsko sa nikdy nezapojí do operácií na odblokovanie prielivu. Európske krajiny skôr žiadajú od Washingtonu jasnejší plán a trvajú na opatrnom postupe.

(reuters, lud)

  |  

Pellegrini chce venovať zvýšenú časť platu Lige proti rakovine

Akékoľvek zvýšenie svojej súčasnej mzdy venuje prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini Lige proti rakovine. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR. O plate prezidenta rozhodujú poslanci Národnej rady SR.

„Ocenil som, že v čase konsolidácie verejných financií pristúpili vlani poslanci k zmrazeniu svojich platov na najbližšie dva roky. Vo výslednej podobe zákona však zo zmrazenia platov vyňali prezidenta, členov vlády, generálneho prokurátora, sudcov aj ďalších štátnych funkcionárov. Preto akúkoľvek zvýšenú sumu priamo venujem Lige proti rakovine,“ skonštatoval Pellegrini.

Kancelária v tejto súvislosti zároveň pripomenula, že následkom konsolidačných opatrení klesol tohto roku čistý plat hlavy štátu o viac ako 2-tisíc eur mesačne. Podotýka preto, že prezident v súčasnosti nie je najviac zarábajúcim slovenským politikom v porovnaní čistých platov.

Plat prezidenta je zo zákona štvornásobkom základného platu poslanca Národnej rady SR, ku ktorému dostáva zákonom presne stanovené paušálne náhrady vo výške 1 327 eur. Celá táto suma podlieha odvodom a daniam, ktoré sú na základe posledného konsolidačného balíka pre ústavných činiteľov zvýšené.

(tasr, lud)

  |  

Šéf amerického centra proti terorizmu odstúpil pre vojnu s Iránom

Na čele amerického Národného centra pre boj proti terorizmu skončil Joseph Kent. Stal sa prvým a dosiaľ najvyššie postaveným členom administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorý odstúpil pre vojnu s Iránom.

Kent v liste zverejnenom na sieti X napísal, že konflikt „nemôže s čistým svedomím podporovať“, pretože Irán podľa neho nepredstavoval pre Spojené štáty bezprostrednú hrozbu. Zároveň tvrdil, že Washington do vojny vtiahli tlaky Izraela a jeho vplyvného lobingu.

Jeho rezignácia poukazuje na vnútorné napätie v Trumpovej administratíve aj v americkej spravodajskej komunite. Správa o odchode podľa médií zaskočila aj viacerých predstaviteľov tajných služieb. Biely dom ani Úrad riaditeľky národných tajných služieb Tulsi Gabbardovej sa bezprostredne nevyjadrili.

Kent bol blízkym spojencom Gabbardovej, ktorá od začiatku vojny s Iránom verejne vystupuje len minimálne.

Reuters pripomína, že niektorí odborníci považujú existenciu bezprostrednej hrozby za dôležitú právnu podmienku na začatie vojny podľa súčasného amerického práva.

(reuters, lud)