Preskočiť na obsah
  |  

Revolučné gardy v Iráne potvrdili smrť veliteľa jednotiek Basídž

Zbor islamských revolučných gárd v Iráne v utorok potvrdil smrť veliteľa polovojenských jednotiek Basídž Gholámrezu Solejmána, ktorý prišiel o život pri útoku izraelskej armády na Irán.

Vo svojom vyhlásení Revolučné gardy dodali, že generálmajor Solejmán zomrel „mučeníckou smrťou“ pri „teroristickom útoku americko-sionistického nepriateľa.“

Medzičasom exilová televízia Iran International so sídlom v Londýne s odvolaním sa na informované zdroje uviedla, že izraelský nálet z noci na utorok, pri ktorom údajne zahynul aj tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Larídžání, si vyžiadal i život jeho syna. Ten pôsobil ako asistent svojho otca.

Pri izraelskom útoku prišiel o život údajne aj Larídžáního zástupca v bezpečnostnej rade Alí Bátení a zástupca veliteľa jednotiek Basídž Kásem Kurejší.

Iránske úrady ani Revolučné gardy zatiaľ nepotvrdili smrť Alího Larídžáního, o ktorej v utorok ráno informovala izraelská armáda.     

(tasr, afp, im)   

  |  

Zvýšené ceny energií nesmú priniesť Putinovi zisk, povedal Starmer

Británia a Ukrajina sa počas utorkovej návštevy prezidenta Volodymyra Zelenského dohodli na spolupráci pri predaji technológie dronov do zahraničia. Štyri roky po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu sa Kyjev stal svetovým lídrom v oblasti technológií dronov a protidronových technológií.

Británia chce ako blízky spojenec pomôcť Ukrajine využiť túto pozíciu na podporu krajín Perzského zálivu , ktoré sú pravidelne pod útokmi Iránu, a to aj zo strany dronov Shahed, ktoré Teherán dodal Moskve a ktoré sa stali jednou z kľúčových zbraní Ruska.

Zelenskij uviedol, že viac ako dvesto Ukrajincov je nasadených na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu, kam boli vyslaní na žiadosť partnerov vrátane USA.

Starmer v pondelok povedal, že spojenci sa nesmú nechať rozptyľovať vo svojej podpore Ukrajiny eskalujúcim konfliktom na Blízkom východe a dodal, že vojna a následný nárast

Ukrajina a jej európski spojenci skritizovali dočasnú výnimku vydanú USA minulý týždeň, ktorá krajinám umožňovala nakupovať sankcionovanú ruskú ropu a ropné produkty uviaznuté na mori.

(reuters, im)

  |  

Poškodenie vojnového pamätníka bude po novom trestným činom

Do Trestného zákona pribudne nový trestný čin, ktorým bude poškodzovanie vojnových hrobov, vojenských hrobov a pamätníkov holokaustu. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú poslanci Národnej rady v utorok schválili. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. apríla.

Po novom tak pri znehodnotení či poškodení miesta, kde sú uložené ľudské ostatky vojnovej alebo vojenskej obete, pamätníku obetí holokaustu alebo inej genocídy, náhrobku či pamätníku, ktoré pripomínajú vojnovú či vojenskú udalosť, a spôsobení menšej škody bude hroziť trest odňatia slobody až na jeden rok. Pri väčšej škode alebo odsúdení za takýto čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch je trest stanovený na odňatie slobody až na dva roky.

V prípade, ak by páchateľ spáchal čin z osobitného motívu, počas krízovej situácie, ako verejný činiteľ, závažnejším spôsobom alebo by ním spôsobil značnú škodu, hrozilo by mu odňatie slobody na jeden až päť rokov.

Ak by spáchal daný čin ako člen nebezpečného zoskupenia, spôsobil by ním škodu veľkého rozsahu alebo by ho spáchal na území požívajúcom ochranu, hrozil by mu trest odňatia slobody na dva až šesť rokov.

(tasr, im)

  |  

Poslanci zrušili zákon o zriadení úradu, ktorý mal nahradiť ÚOO

Poslanci Národnej rady v utorkovom hlasovaní zrušili zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento úrad mal nahradiť súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). K zrušeniu zákona došlo v parlamente prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele Trestného zákona.

„Keďže zákon nenadobudol právne účinky v dôsledku pozastavenia jeho účinnosti Ústavným súdom SR a zároveň je pre jeho platnosť pozastavené hodnotenie žiadostí o platbu z Plánu obnovy a odolnosti SR Európskou komisiou, navrhuje sa jeho zrušenie ako celku vrátane všetkých jeho novelizačných článkov,“ odôvodnili koaliční poslanci svoj pozmeňujúci návrh.

Na zrušení zákona sa dohodli koaliční partneri. Dôvodom bolo aj podanie na Ústavný súd SR, čo spôsobilo časovú komplikáciu, pre ktorú je ohrozené poskytnutie ďalších platieb z plánu obnovy.

Podľa koaličného poslanca Petra Kmeca (Hlas) vyplýva z tejto situácie poučenie, že je potrebné intenzívnejšie rokovať s Európskou komisiou. „Tam sa urobila chyba, to treba uznať,“ povedal po hlasovaní novinárom. S výsledkom je spokojný, pretože sa podarí uvoľniť peniaze, ktoré boli podľa jeho slov „zadržiavané“.

(tasr, im)

  |  

Kardinálovi Becciuovi čiastočne obnovili súdne konanie

Vatikánsky odvolací súd v utorok oznámil čiastočné zrušenie konania v prelomovom prípade, ktorý viedol k odsúdeniu vysokopostaveného katolíckeho kardinála za spreneveru finančných prostriedkov. Podkopal tým prácu prokurátorov po takmer piatich rokoch pojednávaní.

Odvolací súd uviedol, že rozsudok voči talianskemu kardinálovi Angelovi Becciuovi v súvislosti s nevydarenou realitnou transakciou v Londýne v hodnote 200 miliónov dolárov bol chybný pre procesné pochybenia prokurátorov.

Súd uviedol, že prokurátori neposkytli obžalovaným úplné spisy a niektoré položky nesprávne zaradili, čím obžalovaným znemožnili spravodlivý proces. Nariadil čiastočné obnovenie konania, ale uviedol, že niektoré z pôvodných rozhodnutí zostanú v platnosti. Prvé pojednávanie v rámci čiastočnej obnovy konania sa uskutoční 22. júna.

Angelo Becciu, najvyšší cirkevný predstaviteľ, ktorý kedy stál pred vatikánskym trestným súdom, bol v decembri 2023 odsúdený na základe niekoľkých obvinení na päť a pol roka väzenia. Svoju vinu popiera, nateraz zostáva na slobode a proti rozsudku sa odvolal.

(reuters, im)

  |  

Remišová kritizuje nákup luxusných áut na rezorte vnútra. Ten kritiku odmieta

Poslankyňa Veronika Remišová (Hnutie Slovensko – Za ľudí) kritizuje nákup luxusných limuzín na Ministerstve vnútra SR za takmer 1,5 milióna eur. Avizuje, že sa obráti na Najvyšší kontrolný úrad SR.

„Len za posledný mesiac u ministra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) vyhodili na ministerstve vnútra a v jeho štátnej firme na nákupy luxusných vozidiel takmer 1,5 milióna eur. Väčšina z týchto vozidiel je požadovaná v najvyššej a najluxusnejšej kategórii,“ skonštatovala Remišová, upozorňujúc, že „obyčajní ľudia“ riešia dôsledky konsolidácie a nemajú za čo natankovať benzín a naftu.

Poslankyňa pripomína, že v mnohých európskych krajinách sa snažia nákupy štátnych vozidiel zefektívniť. Napríklad vo Fínsku alebo Dánsku štát často používa bežné flotilové vozidlá strednej triedy, v Estónsku majú pravidlo, že štát má nakupovať vozidlá, ktoré sú ekonomicky najvýhodnejšie, a nie reprezentatívne limuzíny alebo luxusné SUV.

Rezort vnútra kritiku odmieta. Tvrdí, že poslankyňa skresľuje fakty a nezohľadňuje reálny stav jeho vozového parku. Podotýka tiež, že o nákupe 30 nových vozidiel vopred informoval, po verejnom obstarávaní uzatvoril s víťazom dve rámcové zmluvy a následne pristúpil k uzavretiu prvej kúpnej zmluvy. Argumentuje tiež tým, že pri obstarávaní vozidiel vo väčších množstvách dosahuje výrazné úspory.

(tasr, im)