Preskočiť na obsah
  |  

USA tlačia na Sýriu, aby zasiahla proti Hizballáhu v Libanone

Washington podľa informácií agentúry Reuters tlačí na Damask, aby zohral aktívnejšiu úlohu v Libanone a pomohol oslabiť Hizballáh. Americký vyslanec tieto správy poprel.

Sýrske vedenie údajne váha a obáva sa, že vojenský zásah by mohol eskalovať konflikt a narušiť krehkú stabilitu po rokoch občianskej vojny.

Hoci sýrska vláda zvažuje rôzne scenáre, zatiaľ sa drží skôr defenzívnej stratégie. Na hraniciach s Libanonom rozmiestnila tisíce vojakov a raketové jednotky, pričom zdôrazňuje koordináciu s libanonskou armádou.

Prezident Ahmed al-Šará zároveň deklaroval rešpekt k suverenite Libanonu.

(reuters, mja)

  |  

Holjenčík dal budúcej manželke zmluvu na 0 eur. Dostávala však odmeny

Šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík podľa portálu Aktuality.sk dal svojej súčasnej manželke ešte počas jeho prvého pôsobenia vo funkcii zmluvu.

Hoci bola oficiálne vedená s nulovou hodnotou, v skutočnosti za svoju činnosť inkasovala odmeny, ktorých výšku úrad odmieta zverejniť.

Žena nebola evidovaná ako znalkyňa, no napriek tomu jej dávali odmeny podľa príslušnej vyhlášky. Podľa dostupných informácií zinkasovala minimálne 6-tisíc eur.

Navyše sa objavujú ďalšie väzby – pôsobila vo firme ÚEOS Komercia, ktorá uzatvárala lukratívne kontrakty v energetike a ktorej tržby po návrate Holjenčíka do funkcie opäť vzrástli.

(mja)

  |  

Británia hrozí Abramovičovi súdom, miliardy pre Ukrajinu stále viaznu

Ruský podnikateľ Roman Abramovič čelí hrozbe súdneho sporu s britskou vládou po tom, čo nedodržal termín na uvoľnenie miliárd z predaja futbalového klubu Chelsea FC, informuje denník Guardian.

Finančné prostriedky mali smerovať na pomoc Ukrajine po ruskej invázii, no rokovania uviazli na otázke, ako presne ich rozdeliť. Zdá sa, že ani po dvoch rokoch od predaja klubu neexistuje jasná dohoda.

Britské úrady preto pritvrdzujú a pripravujú právny postup, aby zabezpečili využitie peňazí na deklarované humanitárne účely. Situáciu komplikujú aj možné vyšetrovania, či financie nepredstavujú výnosy z trestnej činnosti.

Charitatívne organizácie tento krok vítajú, no zároveň varujú, že ďalšie právne prieťahy môžu pomoc ešte viac oddialiť.

(mja)

  |  

Projektil dopadol neďaleko aktívneho reaktora iránskej elektrárne

Napätie okolo iránskej jadrovej elektrárne Búšéhr sa zvýšilo po tom, čo v jej blízkosti dopadol projektil. Ruský Rosatom incident jednoznačne odsúdil a vyzval na deeskaláciu, keďže k útoku došlo len neďaleko aktívneho reaktora.

Podľa dostupných údajov neboli zaznamenané zvýšené hodnoty radiácie ani zranenia medzi pracovníkmi, čo nateraz zmierňuje obavy z priamej hrozby.

Elektráreň, ktorú pôvodne začala stavať nemecká firma a neskôr ju dokončilo Rusko, patrí medzi kľúčové energetické zariadenia Iránu. Iránska agentúra pre atómovú energiu potvrdila, že cieľom bol priestor v blízkosti komplexu.

Zároveň však rastie nervozita z možného rozšírenia konfliktu, najmä ak by boli ohrozené citlivé jadrové objekty. Rosatom preto zdôrazňuje potrebu maximálnej opatrnosti a politického riešenia, aby sa predišlo širšej kríze.

(reuters, mja)

  |  

Penn si na Ukrajine prevzal „Oscara“ z trosiek po ruskom útoku

Americký herec Sean Penn spojil Hollywood s Ukrajinou netradičným spôsobom. Hoci získal Oscara za vedľajšiu úlohu, ceremoniál vynechal a vybral sa priamo do Kyjeva, všimol si denník France24.

Tam mu ukrajinské železnice odovzdali symbolickú sošku vytvorenú z kovu železničného vagóna zničeného pri ruskom útoku. Soška, ktorá má podobu Oscara, podľa nich predstavuje symbol vytrvalosti v čase vojny.

Penn patrí medzi najvýraznejších zahraničných podporovateľov Kyjeva a v minulosti nakrútil dokument o prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom, ktorého označuje za priateľa.

Zaujímavosťou je, že v roku 2022 daroval Penn svojho Oscara práve Zelenskému.

(mja)

  |  

Iracká ropa opäť potečie vďaka dohode s Kurdmi

Po mesiacoch sporov sa Irak a Kurdská regionálna vláda dohodli na obnovení exportu ropy do Turecka cez uzol Ceyhan.

Tok suroviny by sa mal obnoviť už v stredu, obe strany sľubujú koordináciu aj posilnenie bezpečnosti ropných polí a infraštruktúry.

Výnosy z exportu majú smerovať do federálnej pokladnice, čo naznačuje snahu o kompromis medzi Bagdadom a Kurdmi.

K dohode dochádza v mimoriadne napätej situácii. Produkcia ropy v južnom Iraku prudko klesla po tom, čo konflikt s Iránom narušil kľúčové exportné trasy vrátane Hormuzského prielivu. Irak tak čelí reálnemu riziku ekonomických strát.

(reuters, mja)