Preskočiť na obsah
  |  

Sánchez uisťuje Zelenského o podpore, podpísali dohody

Španielsko bude naďalej podporovať Ukrajinu napriek rastúcej pozornosti venovanej konfliktu na Blízkom východe. Premiér Pedro Sánchez zdôraznil, že vojna v regióne nesmie odviesť pozornosť od ruskej agresie proti Ukrajine a Madrid bude Kyjevu pomáhať s rovnakou intenzitou ako doteraz.

Pri tejto príležitosti Ukrajina a Španielsko podpísali dohody o spolupráci pri výrobe vojenskej techniky vrátane dronov, radarov a rakiet. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že cieľom je posilniť najmä protivzdušnú obranu a rozšíriť výrobné kapacity. Na projektoch sa podieľajú aj španielske technologické firmy.

Zelenskyj zároveň vyjadril nádej, že lídri Európskej únie podporia plán na poskytnutie 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ktoré majú pokryť vojenskú pomoc aj fungovanie štátu. Kritizoval pritom blokovanie zo strany Maďarska a zdôraznil, že pre Kyjev neexistuje alternatíva k tejto podpore.

(reuters, lud)

  |  

Rakúska vláda chce znížiť daň z pohonných látok

Rakúska vládna koalícia plánuje dočasne znížiť dane z benzínu a nafty a obmedziť marže predajcov palív. Cieľom je zmierniť dôsledky rastúcich cien ropy, ktoré vyvolal konflikt okolo Iránu.

Napätie na Blízkom východe vrátane útokov Izraela a Spojených štátov na Irán a následných reakcií Teheránu narušili dodávky ropy cez Hormuzský prieliv. Ten je kľúčový pre približne pätinu globálnych tokov ropy. Výsledkom je rast cien energií, na ktorý reagujú aj európske vlády.

Rakúsky kancelár Christian Stocker uviedol, že cieľom opatrení je obmedziť infláciu, stabilizovať ceny palív a udržať konkurencieschopnosť ekonomiky. Vláda chce znížiť daň z palív približne o päť centov na liter a zároveň zaviesť mechanizmy na obmedzenie marží v celom dodávateľskom reťazci. Opatrenia by mali ceny znížiť asi o desať centov na liter.

Zmeny ešte musí schváliť parlament, pričom platiť by mali do konca roka. Obmedzenie marží by mali aktivovať v prípade, že výrazne presiahnu úroveň spred krízy.

(reuters, lud)

  |  

Irán popravil švédskeho občana, ministerka krok ostro odsúdila

V Iráne popravili švédskeho občana, uviedla v stredu švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová. V reakcii si predvolala iránskeho veľvyslanca v Štokholme a rozhodnutie ostro odsúdila.

Muža, ktorého meno úrady nezverejnili, zadržali v Iráne v júni minulého roka. Švédsko jeho prípad opakovane otváralo v komunikácii s iránskymi predstaviteľmi a žiadalo vysvetlenie aj dodržiavanie jeho práv.

Ministerka zdôraznila, že trest smrti považuje Švédsko spolu s Európskou úniou za nehumánny, krutý a nezvratný. Podľa nej zároveň právne konanie, ktoré poprave predchádzalo, nespĺňalo základné štandardy spravodlivého procesu.

Švédske ministerstvo zahraničných vecí ani iránske veľvyslanectvo v Štokholme sa k prípadu bezprostredne nevyjadrili.

(reuters, lud)

  |  

Drucker: Školy dostanú od septembra učebnice o umelej inteligencii

Ministerstvo školstva pripravuje učebnice zamerané na umelú inteligenciu, ktoré majú byť dostupné od septembra. Základné školy zároveň začlenia AI gramotnosť do vyučovania naprieč viacerými predmetmi, uviedol minister Tomáš Drucker (Hlas).

Cieľom je naučiť žiakov porozumieť fungovaniu umelej inteligencie, kriticky hodnotiť jej výstupy a používať ju zodpovedne a bezpečne. Minister zdôraznil, že nejde o to, aby žiaci riešili úlohy pomocou AI, ale aby vedeli s technológiou správne pracovať.

Podľa neho už dnes umelú inteligenciu využíva väčšina detí, preto musí štát na tento trend reagovať. Ak by tému v školách neriešili, hrozí podľa Druckera nesprávne používanie technológie a strata niektorých zručností.

Rezort zároveň pripravuje metodiky pre žiakov vo veku 11 až 15 rokov, ktoré prepájajú umelú inteligenciu s témou duševného zdravia. Vznikajú v spolupráci s organizáciou Emocionálny kompas. Minister avizoval, že výučbu AI plánuje postupne rozšíriť aj na stredné školy.

(tasr, lud)

  |  

Európska komisia navrhuje jednotné pravidlá pre firmy v EÚ

Európska komisia predstavila návrh EU Inc., jednotného rámca pravidiel, ktorý má firmám uľahčiť podnikanie v rámci celej Európskej únie. Ide o dobrovoľný systém, ktorý budú môcť spoločnosti využiť namiesto 27 národných právnych úprav.

Podľa Komisie dnes podniky čelia roztrieštenému prostrediu s desiatkami právnych foriem, čo spomaľuje zakladanie aj rast firiem. Nový režim má umožniť založiť spoločnosť plne online do 48 hodín, za menej ako 100 eur a bez požiadavky na minimálne základné imanie.

Systém počíta s jednotným digitálnym rozhraním na registráciu, jednoduchšími administratívnymi postupmi aj rýchlejším ukončením podnikania. Cieľom je tiež zlepšiť prístup k investíciám, napríklad jednoduchším prevodom podielov alebo možnosťou vstupu na burzu.

Návrh má pomôcť najmä startupom a inovatívnym firmám rásť v rámci jednotného trhu a zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie. Nenahrádza však národné systémy, firmy si ho budú môcť zvoliť dobrovoľne.

Európska komisia vyzvala Európsky parlament a členské štáty, aby sa na návrhu dohodli do konca roka 2026.

(lud)

  |  

Poľsko a ďalšie krajiny chcú bezplatné emisné povolenky pre priemysel

Poľsko spolu s viacerými krajinami vyzýva Európsku úniu, aby aj naďalej poskytovala priemyslu bezplatné emisné povolenky. Premiér Donald Tusk uviedol, že spoločný list v tejto veci zaslali Európskej komisii spolu s Rakúskom, Belgickom, Bulharskom, Talianskom a Slovenskom.

Téma je súčasťou diskusií pred samitom Európskej únie v Bruseli, na ktorom lídri riešia úpravy systému obchodovania s emisiami. Tie sú spojené aj s rastom cien energií v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Podľa Tuska by mala Európska únia vo väčšej miere zohľadňovať špecifiká jednotlivých krajín. Poľsko je totiž výrazne závislé od uhlia, ktoré tvorí približne polovicu výroby elektriny, a bezplatné povolenky mu pomáhajú zmierňovať náklady.

Systém emisných povoleniek funguje od roku 2005 a zaväzuje firmy platiť za emisie oxidu uhličitého, pričom niektoré odvetvia dostávajú časť kvót bezodplatne. Pripravované zmeny majú od roku 2028 rozšíriť spoplatnenie emisií aj na vykurovanie a dopravu, čo podľa kritikov môže zvýšiť ceny energií pre domácnosti.

(reuters, lud)