Preskočiť na obsah
  |  

EÚ podpísala s Islandom obrannú dohodu

Európska únia a Island v stredu podpísali obrannú dohodu. Cieľom dohody je posilniť bezpečnostnú spoluprácu, a to najmä v Arktíde, ktorá nadobúda čoraz väčší strategický význam v dôsledku topenia morského ľadu vplyvom globálneho otepľovania.

„V súčasnom nestabilnom bezpečnostnom kontexte predstavuje tento dôležitý míľnik pre EÚ a Island impulz pre ich už hlboké vzťahy,“ vyhlásila Únia.

Dohodu v Bruseli podpísali šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttirová. Ide o poslednú z radu zmlúv, ktoré Brusel nedávno uzavrel s krajinami ako Kanada, Británia či India.

Island momentálne má prístup k jednotnému trhu EÚ ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru – zóny voľného obchodu, ktorá zahŕňa aj Švajčiarsko a Nórsko.

Islandská vláda navrhla, aby sa 29. augusta konalo referendum o obnovení rokovaní o členstve v EÚ. Tieto rokovania boli pozastavené v roku 2015. Keďže Island nemá vlastnú armádu, jeho obranu v súčasnosti zabezpečujú Spojené štáty a NATO.

(tasr, mja)

  |  

Szijjártó obvinil Brusel a Ukrajinu z podvodu pri ropovode Družba

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ostro kritizoval Európsku úniu aj Ukrajinu, pričom ich obvinil z podvodu a zo šírenia nepravdivých informácií o riešení situácie.

Maďarský premiér Viktor Orbán podmienil podporu finančnej pomoci Ukrajine obnovením tranzitu ruskej ropy cez Družbu.

Szijjártó poukázal najmä na rozpor v tvrdeniach o expertnej misii EÚ. Brusel hovorí o jej prítomnosti, zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že o nej nemá informácie.

Maďarsko taktiež kritizuje, že jeho experti neboli prizvaní k riešeniu problému. Európska komisia zároveň deklaruje pripravenosť pomôcť s opravou potrubia.

(tasr, mja)

  |  

Testovanie deviatakov sprevádzala chyba, zasiahla stovky žiakov

Ministerstvo školstva priznalo technickú chybu pri testovaní deviatakov z matematiky, ktorá zasiahla približne tisíc žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Problém vznikol pri úprave testu so zväčšeným písmom, keď sa v dvoch úlohách nezobrazili otázky a žiaci ich tak nemohli objektívne vyriešiť. Na chybu upozornil Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Rezort však zdôrazňuje, že situácia nebude mať negatívny dosah na výsledky žiakov. Testy budú vyhodnotené len z 28 úloh a problematické zadania budú z hodnotenia vyradené.

Podľa ministerstva tak bude zabezpečená spravodlivosť hodnotenia.

(tasr, mja)

  |  

Babiš chce ísť na samit NATO miesto Pavla

Český premiér Andrej Babiš vyhlásil, že by chcel zastupovať krajinu na júlovom samite NATO v Ankare namiesto prezidenta Petra Pavla. Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že dokáže lepšie vysvetliť postoj vlády k výdavkom na obranu, ktoré sú predmetom kritiky.

„Ja si myslím, že bude najlepšie, keď tam pôjdem ja s (ministrom zahraničných vecí Petrom) Macinkom, pretože my to budeme vysvetľovať lepšie než pán prezident, ktorý nás za to kritizuje,“ povedal Babiš. Na otázku, či už počíta s tým, že na samit pôjde on, odpovedal, že áno.

Prezident Pavel reagoval prekvapene, keďže sa o takomto pláne nedozvedel ani počas ich nedávneho spoločného rokovania.

Zdôraznil, že nevidí dôvod meniť doterajšiu prax, podľa ktorej na samitoch Aliancie zastupuje Česko hlava štátu. Očakáva však ďalšiu diskusiu s premiérom.

(tasr, mja)

  |  

Holandský parlament sprísňuje boj proti islamizmu

Holandský parlament schválil návrh na zákaz hnutia Moslimské bratstvo, čím výrazne sprísnil postoj krajiny voči islamistickým organizáciám, všimol si portál European Conservative.

Za návrhom stojí politik Geert Wilders, ktorý dlhodobo upozorňuje na vplyv tohto hnutia v Európe a varuje pred jeho údajnou snahou o dlhodobé prenikanie do spoločnosti.

Uznesenie zároveň vyzýva na kroky proti organizáciám, ktoré sú s bratstvom prepojené. Ide o súčasť širšieho trendu v Európe, v rámci ktorého viaceré krajiny zvyšujú dohľad nad podobnými skupinami, hoci nie tak intenzívne ako napríklad v USA.

Návrh prešiel po tom, ako podobné hlasovanie vlani tesne zlyhalo. Krok vyvolal podporu viacerých politikov aj verejných osobností, ktorí ho vnímajú ako reakciu na bezpečnostné obavy.

(mja)

  |  

Rezort vnútra odmieta, že chystaná novela súvisí s ministrom

Ministerstvo vnútra odmieta, že by pripravovaná novela Civilného sporového poriadku súvisela s osobným sporom ministra Matúša Šutaja Eštoka. Reaguje tak na kritiku poslanca SaS Ondreja Dostála, ktorý upozornil na možné prepojenie legislatívy s prípadom ministra.

Rezort tvrdí, že cieľom návrhu je systémovo riešiť situácie, keď sú rozsudky pre zmeškanie vydané bez reálnej vedomosti žalovaných.

Novela má posilniť postavenie fyzických osôb bez právneho zastúpenia najmä úpravou doručovania rozsudkov do vlastných rúk.

Pre štátne inštitúcie a právnické osoby má zostať zachovaná elektronická komunikácia. Opozícia však podáva podnet na preverenie možného konfliktu záujmov, keďže minister v minulosti prehral spor s policajtmi a čelí aj exekúcii.

(tasr, mja)