Preskočiť na obsah
  |  

Babiš chce ísť na samit NATO miesto Pavla

Český premiér Andrej Babiš vyhlásil, že by chcel zastupovať krajinu na júlovom samite NATO v Ankare namiesto prezidenta Petra Pavla. Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že dokáže lepšie vysvetliť postoj vlády k výdavkom na obranu, ktoré sú predmetom kritiky.

„Ja si myslím, že bude najlepšie, keď tam pôjdem ja s (ministrom zahraničných vecí Petrom) Macinkom, pretože my to budeme vysvetľovať lepšie než pán prezident, ktorý nás za to kritizuje,“ povedal Babiš. Na otázku, či už počíta s tým, že na samit pôjde on, odpovedal, že áno.

Prezident Pavel reagoval prekvapene, keďže sa o takomto pláne nedozvedel ani počas ich nedávneho spoločného rokovania.

Zdôraznil, že nevidí dôvod meniť doterajšiu prax, podľa ktorej na samitoch Aliancie zastupuje Česko hlava štátu. Očakáva však ďalšiu diskusiu s premiérom.

(tasr, mja)

  |  

Holandský parlament sprísňuje boj proti islamizmu

Holandský parlament schválil návrh na zákaz hnutia Moslimské bratstvo, čím výrazne sprísnil postoj krajiny voči islamistickým organizáciám, všimol si portál European Conservative.

Za návrhom stojí politik Geert Wilders, ktorý dlhodobo upozorňuje na vplyv tohto hnutia v Európe a varuje pred jeho údajnou snahou o dlhodobé prenikanie do spoločnosti.

Uznesenie zároveň vyzýva na kroky proti organizáciám, ktoré sú s bratstvom prepojené. Ide o súčasť širšieho trendu v Európe, v rámci ktorého viaceré krajiny zvyšujú dohľad nad podobnými skupinami, hoci nie tak intenzívne ako napríklad v USA.

Návrh prešiel po tom, ako podobné hlasovanie vlani tesne zlyhalo. Krok vyvolal podporu viacerých politikov aj verejných osobností, ktorí ho vnímajú ako reakciu na bezpečnostné obavy.

(mja)

  |  

Rezort vnútra odmieta, že chystaná novela súvisí s ministrom

Ministerstvo vnútra odmieta, že by pripravovaná novela Civilného sporového poriadku súvisela s osobným sporom ministra Matúša Šutaja Eštoka. Reaguje tak na kritiku poslanca SaS Ondreja Dostála, ktorý upozornil na možné prepojenie legislatívy s prípadom ministra.

Rezort tvrdí, že cieľom návrhu je systémovo riešiť situácie, keď sú rozsudky pre zmeškanie vydané bez reálnej vedomosti žalovaných.

Novela má posilniť postavenie fyzických osôb bez právneho zastúpenia najmä úpravou doručovania rozsudkov do vlastných rúk.

Pre štátne inštitúcie a právnické osoby má zostať zachovaná elektronická komunikácia. Opozícia však podáva podnet na preverenie možného konfliktu záujmov, keďže minister v minulosti prehral spor s policajtmi a čelí aj exekúcii.

(tasr, mja)

  |  

Španielsko, Nemecko aj Nórsko sťahujú jednotky z Iraku

Španielsko plánuje v najbližších dňoch evakuovať a presunúť svojich vojakov z Iraku v reakcii na eskalujúci konflikt v Iráne a širšom regióne Perzského zálivu.

Podľa ministerky obrany Margarity Roblesovej ide približne o 300 vojakov, ktorí pôsobia v rámci medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu aj v misii NATO. Časť špeciálnych síl už bola presunutá pre nemožnosť pokračovať v tréningových aktivitách.

Bezpečnostná situácia sa podľa dostupných informácií zhoršuje, pričom útok dronom v severnom Iraku si nedávno vyžiadal obeť medzi francúzskymi vojakmi.

Podobné kroky prijímajú aj ďalšie krajiny NATO vrátane Nemecka a Nórska. Konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom sa tak čoraz viac rozširuje a zatiaľ nevidno známky jeho upokojenia.

(reuters, mja)

  |  

Fed ponechal kľúčovú sadzbu v pásme 3,50 až 3,75 percenta

V americkej centrálnej banke sa začína objavovať neistota. Kým väčšina predstaviteľov Fedu stále počíta so znižovaním úrokových sadzieb už tento rok, jeden z nich prvýkrát predpokladá ich zvýšenie v budúcom roku. Menový výbor Fedu medzitým ponechal kľúčovú úrokovú sadzbu v pásme 3,50 percenta až 3,75 percenta.

Dôvodom sú rastúce obavy z inflácie, ktorú zvyšujú najmä drahšie energie v dôsledku konfliktu okolo Iránu. Nové projekcie zároveň ukazujú, že centrálni bankári sú vo výhľade inflácie pesimistickejší než pred niekoľkými mesiacmi.

Očakávaná inflácia sa posunula vyššie nad cieľ Fedu, čo môže skomplikovať plánované uvoľňovanie menovej politiky.

Hoci ekonomický rast aj nezamestnanosť ostávajú relatívne stabilné, debata o ďalšom smerovaní sadzieb sa zjavne začína meniť.

(reuters, mja)

  |  

Ropovod Družba môže byť opravený do troch týždňov

Oprava ropovodu Družba by sa mohla posunúť vpred už v najbližších dňoch. Podľa dostupných informácií majú byť kľúčové komponenty dodané z Českej republiky na Ukrajinu budúci týždeň, pričom súčasťou zásielky sú aj diely vyrobené v Maďarsku.

Technicky by mal byť ropovod schopný opätovnej prevádzky približne do troch týždňov, hneď ako sa poškodené časti vymenia. Otázkou však zostáva politické rozhodnutie o jeho znovuotvorení.

Ropovod bol poškodený po ruskom raketovom útoku a odvtedy je predmetom sporov medzi Kyjevom a Budapešťou.

Maďarsko podmieňuje podporu finančnej pomoci Ukrajine obnovením dodávok ropy, zatiaľ čo prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane naznačil, že obnovenie tranzitu nemusí byť v záujme krajiny.

(tasr, mja)