Preskočiť na obsah
  |  

Pavel: Česko môže byť v NATO čierny pasažier

Český prezident Petr Pavel upozornil, že ak krajina nezvýši výdavky na obranu, riskuje stratu dôvery spojencov v NATO.

Keďže tento rok nedošlo k plánovanému rastu o 0,2 percenta HDP, podľa neho by mal budúci rok nastať dvojnásobný nárast. V opačnom prípade by Česko mohlo byť vnímané ako „čierny pasažier“, ktorý si neplní svoje záväzky.

Pavel zároveň spochybnil tvrdenia vlády o dosiahnutí dvojpercentného cieľa, keďže časť započítaných výdavkov podľa neho nemusí byť uznaná.

Pripomenul aj dlhodobé nedostatky armády, napríklad oneskorenú výstavbu ťažkej brigády. Zdôraznil, že plnenie záväzkov je kľúčové pre dôveryhodnosť aj bezpečnostné garancie zo strany spojencov.

(tasr, mja)

  |  

Katarský ropný gigant zasiahla raketa z Iránu, škody sú rozsiahle

Katar v stredu uviedol, že úspešne zachytil štyri z piatich balistických rakiet odpálených z Iránu. Piata však zasiahla priemyselné mesto Ras Laffan a spôsobila „rozsiahle škody“.

Ras Laffan je miestom, kde prebieha hlavná časť spracovania LNG spoločnosti QatarEnergy.

Štátny ropný gigant už skôr evakuoval zariadenia na skvapalnený zemný plyn v Ras Laffane, uviedol pre agentúru Reuters zdroj oboznámený so situáciou po tom, ako Irán pohrozil útokmi na energetické zariadenia v Perzskom zálive.

Irán vydal varovanie na evakuáciu viacerých energetických zariadení v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Katare s tým, že sa stanú terčom útokov „v najbližších hodinách“, informovali v stredu iránske štátne médiá.

(reuters, luc)

  |  

Slovensko a Maďarsko kritizujú postup EÚ pri Družbe

Slovensko a Maďarsko vyjadrili znepokojenie nad medializovanými informáciami o vyslaní odborníkov z Európskej komisie na miesto údajného poškodenia ropovodu Družba na Ukrajine, a to bez prítomnosti slovenských a maďarských expertov a bez upovedomenia ktorejkoľvek z krajín. V liste adresovanom predsedníčke eurokomisie Ursule von der Leyenovej to uviedli ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Juraj Blanár a Péter Szijjártó.

Úniu zároveň vyzvali, aby bezprostredne vyvinula tlak na ukrajinskú stranu s cieľom vyriešiť situáciu týkajúcu sa Družby.

Ukrajinské médiá v utorok uviedli, že skupina odborníkov z EÚ v stredu 18. marca navštívi úsek ropovodu Družba, ktorý podľa Kyjeva poškodil ruský útok v meste Brody v Ľvovskej oblasti z 27. januára. Blanár a Szijjártó v liste von der Leyenovej uviedli, že uvedenú návštevu odborníkov považujú za nedostatočný krok, a zdôraznili, že Slovensko a Maďarsko trvajú na expertnej misii k ropovodu Družba so zapojením svojich odborníkov.

Nezapojenie slovenských a maďarských odborníkov podľa Blanárových slov „vyvoláva otázky nad vierohodnosťou a objektívnosťou akýchkoľvek záverov“.

Slovenská a maďarská diplomacia zároveň podľa listu vyjadrili „sklamanie z neochoty a neschopnosti inštitúcií EÚ dôsledne presadzovať záujmy členských štátov EÚ voči Ukrajine pri obnovení tranzitu ropy ropovodom Družba, a to v čase, keď energetická bezpečnosť krajín strednej Európy už čelí bezprecedentným výzvam v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu na Blízkom východe“.

„Zo strany Komisie sme očakávali oveľa aktívnejší a razantnejší prístup, preto žiadame európske inštitúcie, aby vytvorili nevyhnutný tlak na ukrajinskú stranu bez akéhokoľvek zdržiavania v záujme koordinovaného, transparentného a rýchleho vyriešenia tejto akútnej situácie,“ uviedli ministri.

(tasr, luc)

  |  

Vojna na Blízkom východe má už viac než 2 300 civilných obetí

Vojna na Blízkom východe si od konca februára vyžiadala už viac než 2 300 civilných obetí, uviedla Svetová zdravotnícka organizácia. Najviac z nich, približne 1 400, eviduje Irán, ktorý čelí útokom USA a Izraela, pričom Teherán následne podniká odvetné údery v regióne.

V Libanone podľa WHO zahynulo takmer 900 ľudí a Izrael hlási desiatky obetí. Konflikt si vyžiadal aj tisíce zranených a masové vysídľovanie obyvateľstva.

WHO zároveň upozorňuje na útoky na zdravotnícke zariadenia, ktoré označuje za porušenie medzinárodného práva.

Organizácia zdokumentovala desiatky takýchto incidentov najmä v Libanone a Iráne. Situácia podľa dostupných údajov zostáva vážna a humanitárne dôsledky konfliktu sa prehlbujú.

(tasr, mja)

  |  

EÚ podpísala s Islandom obrannú dohodu

Európska únia a Island v stredu podpísali obrannú dohodu. Cieľom dohody je posilniť bezpečnostnú spoluprácu, a to najmä v Arktíde, ktorá nadobúda čoraz väčší strategický význam v dôsledku topenia morského ľadu vplyvom globálneho otepľovania.

„V súčasnom nestabilnom bezpečnostnom kontexte predstavuje tento dôležitý míľnik pre EÚ a Island impulz pre ich už hlboké vzťahy,“ vyhlásila Únia.

Dohodu v Bruseli podpísali šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttirová. Ide o poslednú z radu zmlúv, ktoré Brusel nedávno uzavrel s krajinami ako Kanada, Británia či India.

Island momentálne má prístup k jednotnému trhu EÚ ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru – zóny voľného obchodu, ktorá zahŕňa aj Švajčiarsko a Nórsko.

Islandská vláda navrhla, aby sa 29. augusta konalo referendum o obnovení rokovaní o členstve v EÚ. Tieto rokovania boli pozastavené v roku 2015. Keďže Island nemá vlastnú armádu, jeho obranu v súčasnosti zabezpečujú Spojené štáty a NATO.

(tasr, mja)

  |  

Szijjártó obvinil Brusel a Ukrajinu z podvodu pri ropovode Družba

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ostro kritizoval Európsku úniu aj Ukrajinu, pričom ich obvinil z podvodu a zo šírenia nepravdivých informácií o riešení situácie.

Maďarský premiér Viktor Orbán podmienil podporu finančnej pomoci Ukrajine obnovením tranzitu ruskej ropy cez Družbu.

Szijjártó poukázal najmä na rozpor v tvrdeniach o expertnej misii EÚ. Brusel hovorí o jej prítomnosti, zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že o nej nemá informácie.

Maďarsko taktiež kritizuje, že jeho experti neboli prizvaní k riešeniu problému. Európska komisia zároveň deklaruje pripravenosť pomôcť s opravou potrubia.

(tasr, mja)