Preskočiť na obsah
  |  

Katarský ropný gigant zasiahla raketa z Iránu, škody sú rozsiahle

Katar v stredu uviedol, že úspešne zachytil štyri z piatich balistických rakiet odpálených z Iránu. Piata však zasiahla priemyselné mesto Ras Laffan a spôsobila „rozsiahle škody“.

Ras Laffan je miestom, kde prebieha hlavná časť spracovania LNG spoločnosti QatarEnergy.

Štátny ropný gigant už skôr evakuoval zariadenia na skvapalnený zemný plyn v Ras Laffane, uviedol pre agentúru Reuters zdroj oboznámený so situáciou po tom, ako Irán pohrozil útokmi na energetické zariadenia v Perzskom zálive.

Irán vydal varovanie na evakuáciu viacerých energetických zariadení v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Katare s tým, že sa stanú terčom útokov „v najbližších hodinách“, informovali v stredu iránske štátne médiá.

(reuters, luc)

  |  

Slovensko a Maďarsko kritizujú postup EÚ pri Družbe

Slovensko a Maďarsko vyjadrili znepokojenie nad medializovanými informáciami o vyslaní odborníkov z Európskej komisie na miesto údajného poškodenia ropovodu Družba na Ukrajine, a to bez prítomnosti slovenských a maďarských expertov a bez upovedomenia ktorejkoľvek z krajín. V liste adresovanom predsedníčke eurokomisie Ursule von der Leyenovej to uviedli ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Juraj Blanár a Péter Szijjártó.

Úniu zároveň vyzvali, aby bezprostredne vyvinula tlak na ukrajinskú stranu s cieľom vyriešiť situáciu týkajúcu sa Družby.

Ukrajinské médiá v utorok uviedli, že skupina odborníkov z EÚ v stredu 18. marca navštívi úsek ropovodu Družba, ktorý podľa Kyjeva poškodil ruský útok v meste Brody v Ľvovskej oblasti z 27. januára. Blanár a Szijjártó v liste von der Leyenovej uviedli, že uvedenú návštevu odborníkov považujú za nedostatočný krok, a zdôraznili, že Slovensko a Maďarsko trvajú na expertnej misii k ropovodu Družba so zapojením svojich odborníkov.

Nezapojenie slovenských a maďarských odborníkov podľa Blanárových slov „vyvoláva otázky nad vierohodnosťou a objektívnosťou akýchkoľvek záverov“.

Slovenská a maďarská diplomacia zároveň podľa listu vyjadrili „sklamanie z neochoty a neschopnosti inštitúcií EÚ dôsledne presadzovať záujmy členských štátov EÚ voči Ukrajine pri obnovení tranzitu ropy ropovodom Družba, a to v čase, keď energetická bezpečnosť krajín strednej Európy už čelí bezprecedentným výzvam v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu na Blízkom východe“.

„Zo strany Komisie sme očakávali oveľa aktívnejší a razantnejší prístup, preto žiadame európske inštitúcie, aby vytvorili nevyhnutný tlak na ukrajinskú stranu bez akéhokoľvek zdržiavania v záujme koordinovaného, transparentného a rýchleho vyriešenia tejto akútnej situácie,“ uviedli ministri.

(tasr, luc)

  |  

Vojna na Blízkom východe má už viac než 2 300 civilných obetí

Vojna na Blízkom východe si od konca februára vyžiadala už viac než 2 300 civilných obetí, uviedla Svetová zdravotnícka organizácia. Najviac z nich, približne 1 400, eviduje Irán, ktorý čelí útokom USA a Izraela, pričom Teherán následne podniká odvetné údery v regióne.

V Libanone podľa WHO zahynulo takmer 900 ľudí a Izrael hlási desiatky obetí. Konflikt si vyžiadal aj tisíce zranených a masové vysídľovanie obyvateľstva.

WHO zároveň upozorňuje na útoky na zdravotnícke zariadenia, ktoré označuje za porušenie medzinárodného práva.

Organizácia zdokumentovala desiatky takýchto incidentov najmä v Libanone a Iráne. Situácia podľa dostupných údajov zostáva vážna a humanitárne dôsledky konfliktu sa prehlbujú.

(tasr, mja)

  |  

EÚ podpísala s Islandom obrannú dohodu

Európska únia a Island v stredu podpísali obrannú dohodu. Cieľom dohody je posilniť bezpečnostnú spoluprácu, a to najmä v Arktíde, ktorá nadobúda čoraz väčší strategický význam v dôsledku topenia morského ľadu vplyvom globálneho otepľovania.

„V súčasnom nestabilnom bezpečnostnom kontexte predstavuje tento dôležitý míľnik pre EÚ a Island impulz pre ich už hlboké vzťahy,“ vyhlásila Únia.

Dohodu v Bruseli podpísali šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttirová. Ide o poslednú z radu zmlúv, ktoré Brusel nedávno uzavrel s krajinami ako Kanada, Británia či India.

Island momentálne má prístup k jednotnému trhu EÚ ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru – zóny voľného obchodu, ktorá zahŕňa aj Švajčiarsko a Nórsko.

Islandská vláda navrhla, aby sa 29. augusta konalo referendum o obnovení rokovaní o členstve v EÚ. Tieto rokovania boli pozastavené v roku 2015. Keďže Island nemá vlastnú armádu, jeho obranu v súčasnosti zabezpečujú Spojené štáty a NATO.

(tasr, mja)

  |  

Szijjártó obvinil Brusel a Ukrajinu z podvodu pri ropovode Družba

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ostro kritizoval Európsku úniu aj Ukrajinu, pričom ich obvinil z podvodu a zo šírenia nepravdivých informácií o riešení situácie.

Maďarský premiér Viktor Orbán podmienil podporu finančnej pomoci Ukrajine obnovením tranzitu ruskej ropy cez Družbu.

Szijjártó poukázal najmä na rozpor v tvrdeniach o expertnej misii EÚ. Brusel hovorí o jej prítomnosti, zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že o nej nemá informácie.

Maďarsko taktiež kritizuje, že jeho experti neboli prizvaní k riešeniu problému. Európska komisia zároveň deklaruje pripravenosť pomôcť s opravou potrubia.

(tasr, mja)

  |  

Testovanie deviatakov sprevádzala chyba, zasiahla stovky žiakov

Ministerstvo školstva priznalo technickú chybu pri testovaní deviatakov z matematiky, ktorá zasiahla približne tisíc žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Problém vznikol pri úprave testu so zväčšeným písmom, keď sa v dvoch úlohách nezobrazili otázky a žiaci ich tak nemohli objektívne vyriešiť. Na chybu upozornil Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Rezort však zdôrazňuje, že situácia nebude mať negatívny dosah na výsledky žiakov. Testy budú vyhodnotené len z 28 úloh a problematické zadania budú z hodnotenia vyradené.

Podľa ministerstva tak bude zabezpečená spravodlivosť hodnotenia.

(tasr, mja)