Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americký vyslanec riešil s Lukašenkom väzňov aj vzťahy s Ruskom

Vyslanec amerického prezidenta John Coale sa stretol v Minsku s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom s cieľom rokovať o prepustení politických väzňov. Podľa ľudskoprávnych organizácií v Bielorusku väznia viac ako 1 100 osôb z politických dôvodov.

Lukašenko ho privítal objatím a povedal, že je pripravený „diskutovať o akýchkoľvek problémoch“, ale chce sa rozprávať aj o vojnách na Ukrajine a v Iráne. „Myslím si, že môj pohľad na globálne problémy, najmä na situáciu na Blízkom východe, bude pre vás dôležitý, keďže bojujete proti našim priateľom,“ povedal vo videu, ktoré zverejnila jeho administratíva.

Predchádzajúce rokovania medzi obomi stranami už viedli k prepusteniu desiatok väzňov, neskôr aj ďalších 123 osôb vrátane významných opozičných predstaviteľov. Spojené štáty následne zmiernili niektoré sankcie, napríklad na export potaše, a začali rokovať o obnovení diplomatickej prítomnosti v Minsku.

Lukašenka, ktorý vládne od roku 1994, Západ dlhodobo kritizuje za porušovanie ľudských práv a podporu Ruska. Nové diplomatické kontakty s USA by mu však mohli pomôcť zmierniť medzinárodnú izoláciu.

Washington zároveň vníma spoluprácu s Minskom ako možnosť oslabiť jeho väzby na Rusko. Bieloruská opozícia v exile však upozorňuje, že Lukašenko je od Moskvy naďalej výrazne závislý.

(reuters, max)

Minúta  |  

SaS namieta legitimitu cesty Fica na samit Európskej rady

Opozičná strana SaS kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) pred jeho účasťou na zasadnutí Európskej rady. Tvrdí, že ide na rokovanie bez rešpektu k parlamentu, bez konkrétnych výsledkov pre Slovensko a so zahraničnou politikou, ktorá podľa nej poškodzuje národné záujmy.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková upozornila, že vláda od novembra minulého roka nepožiadala parlament o dôveru, aj keď jej to ukladá ústavný zákon. Podľa nej tým vznikajú otázky o legitimite vlády pri prijímaní rozhodnutí.

Podľa experta SaS pre zahraničné vzťahy Ivana Novotného slovenská zahraničná politika neprináša výsledky. Kritizoval predsedu vlády, že nedosiahol dohodu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ani chorvátskym prezidentom Zoranom Milanovićom v otázke dodávok ropy.

Poslanec Juraj Krúpa dodal, že premiér podľa neho obhajuje záujmy Maďarska a Ruska namiesto slovenských. Karol Galek zároveň upozornil na problémy v oblasti energií a pohonných látok, pričom hovorí o nedostatku na trhu a možných dôsledkoch pre dopravu a stavebníctvo.

Hlavné témy samitu sú vojna na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe a jeho vplyv na ceny energií. Lídri sa budú venovať aj konkurencieschopnosti, viacročnému finančnému rámcu na roky 2028 až 2034, obrane a bezpečnosti či migrácii. Popri samite sa uskutoční i zasadnutie eurozóny.

(tasr, max)

Minúta  |  

Košickí sudcovia podali námietky, kauzu Trnku budú riešiť v Námestove

Najvyšší súd SR podľa Korzár Košice rozhodol, že prípad, v ktorom figuruje aj košický župan Rastislav Trnka, bude riešiť Okresný súd Námestovo. Stalo sa tak po tom, ako sa po podaní samonámietky vylúčili z prerokovania a rozhodnutia kauzy sudcovia košického mestského súdu, ako aj krajského. Práve na tom pôsobí ako sudca brat jedného z obžalovaných.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Mestský súd Košice vlani obžalobu na päť fyzických osôb a dve právnické osoby za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. V kauze figurujú nielen Trnka, ale aj podnikateľ Richard Reday či vtedajší generálny riaditeľ Správy ciest Košického samosprávneho kraja Anton Trišč.

Skutku sa podľa obžaloby dopustili v súvislosti s verejným obstarávaním sypačov značky Tatra určených na zimnú údržbu komunikácií pre krajskú správu ciest, ako aj obstaraním bezkontaktných prechodových teplomerov pre kraj i správu ciest.

„Podľa zistení prokuratúry spôsobili škodu v celkovej výške 553 953,06 eur,“ spresnila hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

(max)

Minúta  |  

Storočný zákon bude 60 dní neúčinný, Trump reaguje na drahú ropu

Americký prezident Donald Trump dočasne pozastavil účinnosť Jonesovho zákona, ktorý viac ako 100 rokov reguluje lodnú dopravu medzi americkými prístavmi. Výnimka platí 60 dní a má pomôcť znížiť rastúce ceny energií v USA. Informoval Bild.

Jonesov zákon z roku 1920 obmedzuje prepravu medzi americkými prístavmi na lode postavené, vlastnené a prevádzkované americkými subjektmi. Zároveň zakazuje zahraničným firmám poskytovať priame prepravné služby v rámci USA. Pôvodne ho prijali na podporu domáceho lodiarskeho priemyslu.

Dočasné pozastavenie umožní zahraničným lodiam prepravovať vybrané komodity vrátane ropy, plynu, uhlia či hnojív medzi americkými prístavmi. Biely dom podotkol, že ide o krok na zmiernenie narušenia trhu s ropou v súvislosti s vojnou proti Iránu.

Opatrenie však vyvolalo kontroverzie. Kritici upozorňujú, že jeho vplyv na ceny energií môže byť obmedzený. Nesúhlas zaznieva aj zo strany lodiarskeho sektora, ktorý varuje pred oslabením americkej námornej infraštruktúry.

Administratíva zdôrazňuje, že ide len o dočasné opatrenie a zákon sám osebe zostáva v platnosti.

(max)

Minúta  |  

Štátne inštitúcie hovoria o tlaku, o pomoc žiadajú aj Pellegriniho

Nezávislé štátne inštitúcie na Slovensku čelia rastúcim tlakom, ktoré môžu ohroziť ich fungovanie aj dôveru verejnosti v demokraciu a právny štát. Na rokovaní sa na tom zhodli predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy a predseda Protimonopolného úradu SR Juraj Beňa.

Oba úrady podľa svojich predstaviteľov zaznamenávajú zvýšený tlak pri výkone kontrolnej činnosti, pričom im chýba adekvátna podpora. Andrassy upozornil, že problém vníma ako vážny.

„Obraciam sa s týmto problémom aj na prezidenta Slovenskej republiky, ktorý by mal byť strážcom nezávislých inštitúcií a bojovať za ich pevnú nezávislú pozíciu v inštitucionálnom štátnom systéme,“ dodal.

Beňa zdôraznil, že fungovanie hospodárstva a verejných financií si vyžaduje silné a nezávislé úrady. Podľa neho by mali byť dostatočne personálne aj inštitucionálne vybavené, aby mohli plniť svoje úlohy.

Predstavitelia oboch inštitúcií sa zároveň dohodli na užšej spolupráci v oblastiach, kde sa ich kompetencie prelínajú. Ide napríklad o otázky štátnej pomoci či ochrany hospodárskej súťaže. Zároveň vyzvali štátne orgány, aby zabezpečili lepšie podmienky na ich činnosť a venovali väčšiu pozornosť ochrane ich nezávislosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Maďarský minister: Ak EÚ vezme peniaze nám, mala by aj Poľsku

János Bóka, maďarský minister pre európske záležitosti, v rozhovore pre Politico varoval, že ak by Európska únia prinútila Maďarsko vrátiť desať miliárd eur z fondov Únie, podobný postup by sa mal týkať aj Poľska.

Komisia v decembri 2023 uvoľnila Maďarsku desať miliárd eur napriek výhradám týkajúcim sa právneho štátu. Tento krok vyvolal kritiku, keďže prišiel pred dôležitým rokovaním o pomoci Ukrajine.

Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ neskôr odporučila rozhodnutie zrušiť, čo by mohlo viesť k vráteniu peňazí.

Bóka sa domnieva, že „ak sa bude postupovať podľa stanoviska generálnej advokátky, Komisia bude zo zákona povinná zmraziť všetky peniaze EÚ smerujúce do Poľska, čo si myslím, že Komisia v žiadnom prípade nie je ochotná urobiť“.

Európska komisia totiž v roku 2024 uvoľnila Varšave 137 miliárd eur výmenou za reformy súdnictva, ktoré však podľa dostupných informácií nie sú plne implementované. Bóka preto verí, že „súd nevydá žiadny rozsudok, ktorý by Poľsko postavil do ťažkej situácie“.

Právni experti upozornili, že prípady Poľska a Maďarska sa opierajú o odlišné právne rámce, no pripúšťajú, že rozhodnutie súdu môže vytvoriť precedens na budúce vyplácanie fondov Európskej únie. Komisia naďalej zadržiava ďalších 18 miliárd eur pre Maďarsko.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.