Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zranení Palestínčania odchádzajú, Izrael otvoril priechod Rafah

Izrael po takmer troch týždňoch znovu otvoril hraničný priechod Rafah s Egyptom, aby umožnil odchod niektorých zranených Palestínčanov na liečbu. Podľa Červeného polmesiaca povolili vycestovať ôsmim zraneným a ich sedemnástim rodinným príslušníkom.

Otvorenie priechodu nadväzuje na rokovania, ktoré v Káhire viedli vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa s predstaviteľmi Hamasu. Cieľom bolo udržať prímerie v Pásme Gazy, ktoré je pod tlakom po nedávnych útokoch USA a Izraela na Irán.

Priechod Rafah bol od mája 2024 väčšinou uzavretý a znovu ho otvorili až začiatkom februára. Jeho opätovné sprístupnenie umožňuje Palestínčanom vycestovať za zdravotnou starostlivosťou alebo sa vrátiť späť do Gazy.

Situácia v oblasti však zostáva napätá. Podľa miestnych zdravotníkov si izraelské nálety v meste Gaza vo štvrtok vyžiadali najmenej štyri obete a viacerých zranených. Izrael sa k týmto incidentom bezprostredne nevyjadril.

Od októbrového prímeria zomrelo podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze takmer 680 ľudí. Izrael uvádza, že militanti v tom istom období zabili štyroch jeho vojakov. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pentagón žiada vyčleniť 200 miliárd dolárov na vojnu v Iráne

Pentagón požiadal Biely dom o schválenie žiadosti Kongresu na viac ako 200 miliárd dolárov na financovanie vojny v Iráne. Podľa predstaviteľov ide o rozsiahly balík, ktorý by výrazne presiahol doterajšie náklady a zameral by sa najmä na zvýšenie výroby zbraní spotrebovaných počas konfliktu.

Návrh podľa Washington Post prichádza v čase, keď náklady na vojnu rýchlo rastú. Už v prvom týždni presiahli jedenásť miliárd dolárov. Administratíva začala pripravovať dodatočné financovanie krátko po začiatku americko-izraelskej kampane koncom februára.

Ešte pred vojnou v Iráne pritom Trump požadoval obranný rozpočet vo výške 1,5 bilióna dolárov, čo predstavuje viac ako 50-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Nie je však jasné, akú sumu nakoniec Biely dom predloží Kongresu. Podľa niektorých predstaviteľov má plán malú šancu na schválenie. Očakáva sa výrazný politický spor, keďže verejná podpora vojny je slabá a demokrati ju kritizujú. Republikáni síce signalizujú podporu, no zatiaľ nepredstavili jasnú stratégiu.

Ministerstvo obrany pod vedením Peta Hegsetha pripravilo viacero variantov financovania, pričom cieľom je riešiť nedostatok presnej munície a posilniť obranný priemysel. Odborníci upozorňujú, že aj pri schválení financií môže byť problémom rýchlosť výroby.

(max)

Minúta  |  

V dôsledku požiaru v Mirkovciach zomrelo druhé dieťa

V Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach zomrelo vo štvrtok dieťa zranené pri utorňajšom požiari v Mirkovciach. Potvrdila to hovorkyňa nemocnice Zuzana Baníková. Upozornil na to portál tvnoviny.sk.

„Žiaľ, môžeme potvrdiť, že jedno z detí svojim zraneniam dnes v ranných hodinách podľahlo. Druhé dieťa je naďalej vo vážnom kritickom stave a pokračujeme v jeho intenzívnej liečbe,“ uviedla Baníková.

K požiaru rodinného domu v Mirkovciach v okrese Prešov došlo v utorok 17. marca. Jedno dieťa zomrelo a ďalšie dve v kritickom stave previezli vrtuľníkovou záchrannou službou do košickej nemocnice. Na zásahu sa podieľalo 14 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru z Prešova spolu s tromi dobrovoľnými hasičmi z obce Lemešany.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Americký vyslanec riešil s Lukašenkom väzňov aj vzťahy s Ruskom

Vyslanec amerického prezidenta John Coale sa stretol v Minsku s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom s cieľom rokovať o prepustení politických väzňov. Podľa ľudskoprávnych organizácií v Bielorusku väznia viac ako 1 100 osôb z politických dôvodov.

Lukašenko ho privítal objatím a povedal, že je pripravený „diskutovať o akýchkoľvek problémoch“, ale chce sa rozprávať aj o vojnách na Ukrajine a v Iráne. „Myslím si, že môj pohľad na globálne problémy, najmä na situáciu na Blízkom východe, bude pre vás dôležitý, keďže bojujete proti našim priateľom,“ povedal vo videu, ktoré zverejnila jeho administratíva.

Predchádzajúce rokovania medzi obomi stranami už viedli k prepusteniu desiatok väzňov, neskôr aj ďalších 123 osôb vrátane významných opozičných predstaviteľov. Spojené štáty následne zmiernili niektoré sankcie, napríklad na export potaše, a začali rokovať o obnovení diplomatickej prítomnosti v Minsku.

Lukašenka, ktorý vládne od roku 1994, Západ dlhodobo kritizuje za porušovanie ľudských práv a podporu Ruska. Nové diplomatické kontakty s USA by mu však mohli pomôcť zmierniť medzinárodnú izoláciu.

Washington zároveň vníma spoluprácu s Minskom ako možnosť oslabiť jeho väzby na Rusko. Bieloruská opozícia v exile však upozorňuje, že Lukašenko je od Moskvy naďalej výrazne závislý.

(reuters, max)

Minúta  |  

SaS namieta legitimitu cesty Fica na samit Európskej rady

Opozičná strana SaS kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) pred jeho účasťou na zasadnutí Európskej rady. Tvrdí, že ide na rokovanie bez rešpektu k parlamentu, bez konkrétnych výsledkov pre Slovensko a so zahraničnou politikou, ktorá podľa nej poškodzuje národné záujmy.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková upozornila, že vláda od novembra minulého roka nepožiadala parlament o dôveru, aj keď jej to ukladá ústavný zákon. Podľa nej tým vznikajú otázky o legitimite vlády pri prijímaní rozhodnutí.

Podľa experta SaS pre zahraničné vzťahy Ivana Novotného slovenská zahraničná politika neprináša výsledky. Kritizoval predsedu vlády, že nedosiahol dohodu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ani chorvátskym prezidentom Zoranom Milanovićom v otázke dodávok ropy.

Poslanec Juraj Krúpa dodal, že premiér podľa neho obhajuje záujmy Maďarska a Ruska namiesto slovenských. Karol Galek zároveň upozornil na problémy v oblasti energií a pohonných látok, pričom hovorí o nedostatku na trhu a možných dôsledkoch pre dopravu a stavebníctvo.

Hlavné témy samitu sú vojna na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe a jeho vplyv na ceny energií. Lídri sa budú venovať aj konkurencieschopnosti, viacročnému finančnému rámcu na roky 2028 až 2034, obrane a bezpečnosti či migrácii. Popri samite sa uskutoční i zasadnutie eurozóny.

(tasr, max)

Minúta  |  

Košickí sudcovia podali námietky, kauzu Trnku budú riešiť v Námestove

Najvyšší súd SR podľa Korzár Košice rozhodol, že prípad, v ktorom figuruje aj košický župan Rastislav Trnka, bude riešiť Okresný súd Námestovo. Stalo sa tak po tom, ako sa po podaní samonámietky vylúčili z prerokovania a rozhodnutia kauzy sudcovia košického mestského súdu, ako aj krajského. Práve na tom pôsobí ako sudca brat jedného z obžalovaných.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Mestský súd Košice vlani obžalobu na päť fyzických osôb a dve právnické osoby za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. V kauze figurujú nielen Trnka, ale aj podnikateľ Richard Reday či vtedajší generálny riaditeľ Správy ciest Košického samosprávneho kraja Anton Trišč.

Skutku sa podľa obžaloby dopustili v súvislosti s verejným obstarávaním sypačov značky Tatra určených na zimnú údržbu komunikácií pre krajskú správu ciest, ako aj obstaraním bezkontaktných prechodových teplomerov pre kraj i správu ciest.

„Podľa zistení prokuratúry spôsobili škodu v celkovej výške 553 953,06 eur,“ spresnila hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.