Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NASA našla pod povrchom Marsu stopy niekdajšej rieky

Rover Perseverance agentúry NASA pomocou georadaru objavil podzemné pozostatky niekdajšej riečnej delty na Marse, ktoré predstavujú jeden z najstarších dôkazov o prítomnosti vody na planéte. Útvary sa nachádzajú v hĺbke 35 metrov pod povrchom v kráteri Jezero, kde rover prešiel viac ako šesť kilometrov.

Vedci identifikovali vrstevnaté sedimenty a erodované povrchy typické pre deltové prostredie, ktoré vzniká pri ústí rieky do väčšej vodnej plochy. Táto delta vznikla približne pred 3,7 až 4,2 miliardami rokov, teda pomerne skoro po vzniku Marsu. Podľa výskumníkov ide o útvar starší ako blízka Západná delta.

Dáta získal prístroj RIMFAX, ktorý vysiela radarové impulzy do podložia a umožňuje trojrozmerné mapovanie. Zistenia vychádzajú z meraní zozbieraných od septembra 2023 a do februára 2024.

Vedci sa domnievajú, že kráter Jezero bol kedysi zaplavený a nachádzalo sa v ňom jazero, do ktorého ústili rieky. Takéto prostredie mohlo byť vhodné na zachovanie biologických podpisov, teda dôkazov o minulom živote.

Rastúci počet dôkazov o dávnej prítomnosti vody naznačuje, že Mars mal kedysi hustejšiu atmosféru a teplejšiu klímu. Rover Perseverance skúma túto oblasť od roku 2021.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump prirovnal útoky na Irán k Pearl Harboru

Prezident USA Donald Trump počas stretnutia s japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou vo Washingtone vyvolal pozornosť, keď prirovnal americké útoky na Irán k historickému útoku na Pearl Harbor z roku 1941.

Reagoval tak na otázku, prečo o vojenských plánoch neinformoval spojencov, pričom zdôraznil moment prekvapenia.

Jeho poznámky, najmä ironická narážka na Japoncov ako „na expertov na prekvapenie“, pôsobili rozpačito a podľa dostupných záberov zaskočili aj samotnú Takaičiovú.

Trump zároveň obhajoval vojenský postup voči Teheránu, no jeho historické prirovnanie vyvolalo otázky o vhodnosti takéhoto porovnania.

Útok na Pearl Harbor, pri ktorom zahynulo viac ako 2 300 Američanov, totiž predstavoval kľúčový moment vstupu USA do druhej svetovej vojny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vojna s Iránom zdražuje letenky aj palivo, varujú aerolinky

Európske letecké spoločnosti varujú, že konflikt na Blízkom východe začne citeľne predražovať letenky a môže narušiť dodávky paliva.

Uzavretie veľkej časti vzdušného priestoru nad Perzským zálivom núti aerolinky lietať dlhšími trasami, čo zvyšuje náklady. Ceny leteckého paliva už prudko vzrástli – v Európe sa podľa dostupných údajov zdvojnásobili.

Hoci si dopravcovia zatiaľ chránia ceny paliva vopred uzavretými zmluvami, tie čoskoro vypršia a následne budú čeliť vyšším nákladom. Šéfovia aeroliniek preto vyzývajú EÚ, aby odložila časť ekologických regulácií, najmä povinné používanie syntetických palív. Brusel to však odmieta.

Niektoré spoločnosti už avizujú zdražovanie leteniek a upozorňujú aj na možné problémy so zásobovaním palivom. Zároveň sa zdá, že cestujúci môžu čoraz viac preferovať kratšie lety v rámci Európy. Podľa predstaviteľov odvetvia však zatiaľ nie je jasné, do akej miery konflikt zasiahne celý sektor.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump: Americkí vojaci do vojny s Iránom nepôjdu, USA volia inú taktiku

Americký prezident Donald Trump naznačil, že Spojené štáty zatiaľ neplánujú vyslať ďalších vojakov na Blízky východ napriek pokračujúcej vojne s Iránom. V Bielom dome uviedol, že „vojakov nikam neposiela“, hoci zároveň pripustil, že by takúto informáciu v prípade potreby nezverejnil.

Jeho vyjadrenia prichádzajú krátko po správach, že administratíva zvažovala nasadenie tisícov vojakov na posilnenie operácií v regióne.

Zároveň americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo rozsiahly predaj zbraní krajinám Blízkeho východu v hodnote viac ako 16,5 miliardy dolárov. Balík zahŕňa rakety, drony, radarové systémy aj modernizáciu lietadiel F-16 pre Spojené arabské emiráty, Kuvajt a Jordánsko.

Tento krok nasleduje po eskalácii konfliktu, keď iránske útoky na energetickú infraštruktúru vyvolali prudký rast cien plynu a ropy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

PS tlačí na Ráža, tender na D1 Turany – Hubová údajne opäť diskriminuje

Opozičné PS žiada ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer), aby z nového tendra na úsek D1 Turany – Hubová odstránil podmienky, ktoré podľa hnutia diskriminujú časť uchádzačov.

Poslanec Ján Hargaš tvrdí, že aj do opakovanej súťaži už prišli námietky od firiem, ktoré sa cítia znevýhodnené. Podľa neho hrozí, že ak minister podmienky nezmení, súťaž sa opäť natiahne a výstavbu meškajúceho úseku odložia o ďalšie mesiace, možno aj roky.

Zároveň pripomenul, že vodiči už dnes trávia dlhý čas v kolónach pri Turanoch a Hubovej, z úseku sa podľa neho stalo „nové Strečno“.

Hargaš tiež odkázal, že Ráž má teraz príležitosť ukázať, či sa poučil z chýb pri prvom tendri. Pôvodnú súťaž totiž Úrad pre verejné obstarávanie ešte vlani nariadil zrušiť pre porušenie pravidiel obstarávania.

NDS to odmietla a obrátila sa na správny súd, no medzičasom vyhlásila nový tender na posledný nerozostavaný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že zasiahol iránske námorníctvo v Kaspickom mori

Izrael podľa vlastných vyjadrení po prvý raz zasiahol iránske námorné sily priamo v Kaspickom mori. Operácia sa odohrala v stredu a podľa hovorcu armády Nadava Šošaniho mala rozsiahly charakter.

Izraelské letectvo údajne útočilo na desiatky cieľov – od raketových člnov a korviet až po lodenice či veliteľské centrá. Cieľom bolo oslabiť iránske kapacity v tomto strategicky citlivom regióne.

Podľa dostupných informácií boli iránske námorné sily v oblasti „do veľkej miery vyradené z prevádzky“. Izrael zároveň naznačuje, že nejde o izolovaný zásah, ale o systematickú operáciu zameranú na všetky úrovne iránskej vojenskej infraštruktúry v Kaspickom mori.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.