Preskočiť na obsah
  |  

Galanta hlási ďalšie prepúšťanie, ohrozených je 228 pracovných miest

Po rozhodnutí Samsungu ukončiť výrobu televízorov v Galante sa región pripravuje na ďalší zásah do zamestnanosti.

Úrad práce eviduje nové hromadné prepúšťanie, ktoré sa týka 228 pracovných miest vo firme vyrábajúcej plastové komponenty. Podľa dostupných informácií ide o spoločnosť napojenú na dodávateľský reťazec galantského závodu Samsungu, ktorý má výrobu ukončiť do mája 2026. Firma nahlásila prepúšťanie 13. marca.

Samsung oznámil koniec výroby koncom februára s tým, že prevádzku bude utlmovať postupne v niekoľkých etapách. Logistické centrum v Gáni pri Galante má zostať v prevádzke.

(tasr, pir)

  |  

Plenković: Orbán nie je odkázaný na ropovod Družba

Chorvátsky premiér Andrej Plenković odmietol tvrdenia Maďarska, že krajina je odkázaná na ruskú ropu z ropovodu Družba, ktorého prevádzka je v súčasnosti pozastavená.

Vyhlásil, že Chorvátsko vie plne pokryť dodávky ropy pre Maďarsko aj Slovensko aj v prípade, že Družba nebude fungovať.

Zdôraznil, že Záhreb je pripravený obom krajinám poskytnúť potrebné dodávky a energetickú bezpečnosť.

Podľa Plenkovića už ropa cez Chorvátsko do regiónu prúdi a „všetci to vedia“.

(politico, pir)

  |  

Trump môže tlačiť na Japonsko, aby pomohlo USA v konflikte s Iránom

Prezident USA Donald Trump môže počas stretnutia s japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou vyzvať Tokio na väčšiu podporu v konflikte s Iránom. Washington žiada najmä zapojenie do operácií v Hormuzskom prielive vrátane odmínovania a eskorty tankerov.

Japonsko, ktoré dováža približne 95 percent ropy z Perzského zálivu, má podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta kapacity na takéto operácie a zároveň by mohlo uvoľniť časť svojich ropných rezerv.

Tokio však zatiaľ nedostalo oficiálnu žiadosť a zvažuje možnosti v rámci ústavných obmedzení.

Okrem Iránu sa očakáva aj diskusia o spolupráci pri výrobe rakiet, keďže americké zásoby oslabili konflikty v Iráne a na Ukrajine.

Súčasťou rokovaní budú aj obchodné otázky, bezpečnosť v Ázii a nové japonské investície v USA, ktoré by mohli dosiahnuť desiatky miliárd dolárov.

(reuters, pir)

  |  

Hlas navrhne zmrazenie paušálnych náhrad členov vlády

Koaličná strana Hlas navrhne zmrazenie paušálnych náhrad členov vlády. Uznesenie v tomto zmysle má v pláne predložiť na rokovanie vlády, keďže so zvýšením náhrad nesúhlasí.

Oznámil to minister práce Erik Tomáš po otázkach opozície, ktorá sa pýtala, či je morálne, aby si ministri v čase konsolidácie finančne polepšili. Tomáš zvýšenie náhrad nepovažuje za správne a tvrdí, že ešte je priestor zasiahnuť, keďže podľa dostupných informácií by sa zmena mala prejaviť až v aprílových príjmoch.

Podobný postoj zaujal aj minister školstva Tomáš Drucker, ktorý zdôraznil, že zatiaľ sa fakticky nič nestalo a rozhodovať bude aj vývoj priemernej mzdy.

Robert Kaliňák zo Smeru však odmietol tvrdenia o raste príjmov ministrov. Pripomenul, že ich platy sú zmrazené a vyššie daňové zaťaženie podľa neho znamená, že výsledný čistý príjem môže byť napokon nižší než vlani.

Opozičné strany hovoria o neskorom a chaotickom zásahu, keďže Hlas chce zmraziť náhrady až teraz, po silnej verejnej reakcii. Karol Galek zo SaS pripomenul, že jeho strana s rovnakým návrhom prišla už vlani, no koalícia vtedy tvrdila, že situáciu vyrieši sama.

KDH upozorňuje, že pri vysokej úrovni dlhu mali byť príjmy členov vlády obmedzené dôslednejšie a kabinet sa podľa nich cez paušálne náhrady „šikovne vyhol“ duchu ústavného zákona.

PS rozhodnutie o zmrazení víta, no zároveň zdôrazňuje, že prichádza neskoro v čase rastúcich životných nákladov.

(tasr, lud)

  |  

Rezort vnútra popiera, že by minister žiadal citlivé údaje od polície

Ministerstvo vnútra odmietlo informácie portálu Aktuality.sk, podľa ktorých mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) žiadať od policajných útvarov aj citlivé údaje zo živých trestných spisov alebo o pripravovaných policajných zásahoch.

Rezort tvrdí, že žiadny interný riadiaci akt s takýmto obsahom nevydal a ani nevydá. Zároveň reagoval aj na vlnu kritiky, ktorá sa po zverejnení článku objavila, pričom vyhlásenia niektorých politikov a verejne známych osôb označil za scestné a zavádzajúce.

Ministerstvo zdôraznilo, že šéf rezortu vnútra nesie zodpovednosť za vnútornú bezpečnosť občanov nepretržite, teda 24 hodín denne, sedem dní v týždni počas celého roka. Aj preto má mať k dispozícii aktuálne a relevantné informácie o udalostiach a aktivitách, ktoré môžu mať bezpečnostný, mediálny alebo reputačný dosah na rezort.

Podľa ministerstva však ide výlučne o informácie poskytované v zákonnom rozsahu, nie v podobe, v akej ich interpretovali niektoré médiá. Rezort dodal, že tieto situačné prehľady majú slúžiť na efektívne riadenie ministerstva, krízovú prevenciu a včasné informovanie verejnosti, nie na zneužívanie alebo politické ovplyvňovanie operatívnej činnosti Policajného zboru.

(lud)

  |  

Štát určil cenu nafty pre vozidlá z cudziny

Ministerstvo financií SR po rozhodnutí vlády pripravilo vyhlášku, ktorá zavádza osobitnú cenu motorovej nafty pre vozidlá registrované mimo Slovenska. Stanovilo ju na 1,826 eura za liter a platiť začne od pondelka 23. marca.

Dovtedy sa budú ceny na čerpacích staniciach určovať podľa bežnej cenotvorby.

Rezort financií zároveň uviedol, že posun účinnosti na začiatok budúceho týždňa má pomôcť predajcom pohonných látok, aby sa na nové pravidlá stihli pripraviť.

Výška osobitnej ceny podľa ministerstva vychádza z priemeru cien motorovej nafty v Česku, Rakúsku a Poľsku, pričom sa opiera o údaje, ktoré vo štvrtok zverejnila Európska komisia.

Opatrenie je podľa rezortu len dočasné a patrí do širšieho balíka krokov, ktoré vláda schválila v súvislosti s novými pravidlami na čerpacích staniciach.

(tasr, pir)