Preskočiť na obsah
  |  

Trump: Americkí vojaci do vojny s Iránom nepôjdu, USA volia inú taktiku

Americký prezident Donald Trump naznačil, že Spojené štáty zatiaľ neplánujú vyslať ďalších vojakov na Blízky východ napriek pokračujúcej vojne s Iránom. V Bielom dome uviedol, že „vojakov nikam neposiela“, hoci zároveň pripustil, že by takúto informáciu v prípade potreby nezverejnil.

Jeho vyjadrenia prichádzajú krátko po správach, že administratíva zvažovala nasadenie tisícov vojakov na posilnenie operácií v regióne.

Zároveň americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo rozsiahly predaj zbraní krajinám Blízkeho východu v hodnote viac ako 16,5 miliardy dolárov. Balík zahŕňa rakety, drony, radarové systémy aj modernizáciu lietadiel F-16 pre Spojené arabské emiráty, Kuvajt a Jordánsko.

Tento krok nasleduje po eskalácii konfliktu, keď iránske útoky na energetickú infraštruktúru vyvolali prudký rast cien plynu a ropy.

(reuters, pir)

  |  

PS tlačí na Ráža, tender na D1 Turany – Hubová údajne opäť diskriminuje

Opozičné PS žiada ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer), aby z nového tendra na úsek D1 Turany – Hubová odstránil podmienky, ktoré podľa hnutia diskriminujú časť uchádzačov.

Poslanec Ján Hargaš tvrdí, že aj do opakovanej súťaži už prišli námietky od firiem, ktoré sa cítia znevýhodnené. Podľa neho hrozí, že ak minister podmienky nezmení, súťaž sa opäť natiahne a výstavbu meškajúceho úseku odložia o ďalšie mesiace, možno aj roky.

Zároveň pripomenul, že vodiči už dnes trávia dlhý čas v kolónach pri Turanoch a Hubovej, z úseku sa podľa neho stalo „nové Strečno“.

Hargaš tiež odkázal, že Ráž má teraz príležitosť ukázať, či sa poučil z chýb pri prvom tendri. Pôvodnú súťaž totiž Úrad pre verejné obstarávanie ešte vlani nariadil zrušiť pre porušenie pravidiel obstarávania.

NDS to odmietla a obrátila sa na správny súd, no medzičasom vyhlásila nový tender na posledný nerozostavaný úsek D1 medzi Bratislavou a Košicami.

(tasr, pir)

  |  

Izrael tvrdí, že zasiahol iránske námorníctvo v Kaspickom mori

Izrael podľa vlastných vyjadrení po prvý raz zasiahol iránske námorné sily priamo v Kaspickom mori. Operácia sa odohrala v stredu a podľa hovorcu armády Nadava Šošaniho mala rozsiahly charakter.

Izraelské letectvo údajne útočilo na desiatky cieľov – od raketových člnov a korviet až po lodenice či veliteľské centrá. Cieľom bolo oslabiť iránske kapacity v tomto strategicky citlivom regióne.

Podľa dostupných informácií boli iránske námorné sily v oblasti „do veľkej miery vyradené z prevádzky“. Izrael zároveň naznačuje, že nejde o izolovaný zásah, ale o systematickú operáciu zameranú na všetky úrovne iránskej vojenskej infraštruktúry v Kaspickom mori.

(reuters, pir)

  |  

Na Slovensko pricestuje prezidentka Moldavska

Prezidentka Moldavska Maia Sanduová príde vo štvrtok 26. marca na oficiálnu návštevu Slovenska. Podľa Kancelárie prezidenta SR pôjde o historicky prvú bilaterálnu návštevu moldavskej hlavy štátu na Slovensku.

V Bratislave ju privíta prezident Peter Pellegrini a hlavnou témou rokovaní budú ekonomické vzťahy, ktoré by obe krajiny chceli posunúť ďalej. Zároveň sa očakáva diskusia o možnostiach spolupráce v tradičných aj inovatívnych odvetviach, keďže Moldavsko vníma Slovensko ako partnera pri rozvoji svojho hospodárstva.

Súčasťou programu bude aj slovensko-moldavské podnikateľské fórum. Počas návštevy podpíšu ministri práce oboch krajín dohodu o sociálnom zabezpečení.

Prezidenti majú hovoriť aj o európskej integrácii Moldavska, ktoré je kandidátskou krajinou EÚ, a o bezpečnostnej situácii v regióne, vrátane vývoja vojny na Ukrajine.

(tasr, pir)

  |  

Irán vyradil 17 percent exportu katarského LNG

Iránske počas útokov na energetickú infraštruktúru Kataru zničil približne 17 percent jeho kapacity na export skvapalneného zemného plynu, čo môže mať citeľné dôsledky pre globálne trhy.

Podľa šéfa QatarEnergy Saada al-Kaabiho boli poškodené dva LNG „vlaky“ a jedno zariadenie na spracovanie plynu, pričom opravy potrvajú tri až päť rokov. Výpadok predstavuje približne 12,8 milióna ton LNG ročne a očakávané straty odhadujú na 20 miliárd dolárov ročne.

Situácia zároveň ohrozuje dodávky pre Európu aj Áziu, keďže Katar patrí medzi kľúčových exportérov. Dopady sa netýkajú len LNG – klesnúť má aj produkcia kondenzátu, LPG alebo hélia.

Útoky prišli krátko po izraelských zásahoch na iránske zariadenia, čo naznačuje širšiu eskaláciu napätia v regióne. Podľa dostupných vyjadrení bude obnova produkcie závisieť aj od bezpečnostnej situácie.

(reuters, pir)

  |  

USA a Izrael majú v Iráne rozdielne ciele, tvrdí Gabbardová

Riaditeľka americkej Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová upozornila, že Spojené štáty a Izrael sledujú v Iráne odlišné strategické ciele. Počas vypočutia v Kongrese uviedla, že rozdiel je zrejmý aj z vojenských operácií.

Zatiaľ čo Izrael sa podľa nej sústreďuje najmä na odstránenie iránskeho vedenia, americká administratíva má užšie definované vojenské ciele. Tie zahŕňajú oslabenie iránskych schopností v oblasti balistických rakiet a námorných síl.

Podľa dostupných vyjadrení prezidenta USA Donalda Trumpa ide predovšetkým o neutralizáciu technickej a výrobnej infraštruktúry, ktorá umožňuje Iránu vyvíjať a nasadzovať raketové systémy.

(reuters, pir)