Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj chce obnoviť rokovania, varuje pred posilnením Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev chce obnoviť prerušené rokovania s Ruskom a jeho vyjednávači už smerujú do Spojených štátov na víkendové stretnutie. Podľa jeho slov je potrebné ukončiť súčasnú pauzu a dosiahnuť zmysluplný posun v riešení viac než štyri roky trvajúcej vojny.

Zároveň však upozornil na viaceré faktory, ktoré by mohli posilniť pozíciu Moskvy pri rokovaniach, píše Ukrajinska pravda.

Spomenul napríklad napätie na Blízkom východe, ktoré zvyšuje ceny ropy, ale spôsobuje aj riziko nedostatku protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.

Problémom je podľa neho aj zablokovaný balík sankcií EÚ či zmiernenie niektorých amerických opatrení voči Rusku, čo môže podporiť vojenský rozpočet Ruska.

Zelenskyj zároveň poukázal na meškajúcu finančnú pomoc z Európy vo výške 90 miliárd eur.

Rokovania medzi Ukrajinou, USA a Ruskom sú momentálne pozastavené, no podľa oboch strán ide len o dočasný stav. Kremeľ vo štvrtok uviedol, že vojna na Blízkom východe by mohla Kyjev prinútiť ku kompromisu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Washington sa nechal vtiahnuť do cudzej vojny, varuje Omán

Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí kritizoval Spojené štáty za ich postup voči Iránu. Tvrdí, že Washington stratil kontrolu nad vlastnou zahraničnou politikou, píše MEM.

Podľa jeho komentára pre Economist boli USA a Irán tesne pred dosiahnutím dohody, no situáciu zásadne zmenili spoločné americko-izraelské útoky z 28. februára, ktoré prišli len niekoľko hodín po kľúčových rokovaniach. Tento krok označil za šok, ale nie prekvapenie.

„Toto nie je americká vojna a neexistuje žiadny pravdepodobný scenár, v ktorom by Izrael aj Amerika dosiahli to, čo od nej očakávajú,“ podotkol politik.

Pokračoval, že „izraelské vedenie zrejme presvedčilo Ameriku, že Irán bol sankciami, vnútornými rozkolmi a americko-izraelskými bombardovaniami jeho jadrových zariadení v júni minulého roka natoľko oslabený, že po úvodnom útoku a zavraždení najvyššieho vodcu by rýchlo nasledovala bezpodmienečná kapitulácia“.

Badr al-Búsajdí poznamenal, že dosiahnutie tohto cieľa by si vyžadovalo dlhú vojenskú kampaň a pravdepodobne aj nasadenie amerických pozemných síl. Takýto scenár podľa neho odmieta nielen americká vláda, ale aj verejnosť.

(pir)

Minúta  |  

Netanjahu: Irán je po útokoch USA a Izraela bez jadrových kapacít

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že po približne 20 dňoch americko-izraelských vzdušných útokov Irán prakticky prišiel o schopnosť obohacovať urán aj vyrábať balistické rakety. Podľa jeho slov je iránsky raketový a dronový arzenál výrazne oslabený a prebieha ničenie výrobných kapacít.

K týmto tvrdeniam však neposkytol konkrétne dôkazy.

Konflikt sa vyhrotil po zlyhaní rokovaní, keď USA a Izrael koncom februára zaútočili na Irán, ktorý reagoval raketovými útokmi a obmedzením dopravy cez Hormuzský prieliv.

Netanjahu zároveň pripustil, že je priskoro odhadovať, či by sa iránske obyvateľstvo mohlo postaviť proti režimu. Naznačil aj možnosť pozemnej operácie, detaily však neuviedol.

Odmietol aj tvrdenia, že by Izrael zatiahol USA do konfliktu, pričom zdôraznil autonómiu rozhodovania amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Päť európskych štátov a Japonsko chcú prispieť k bezpečnosti v Hormuze

Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko spolu s Japonskom odsúdili kroky Iránu v Perzskom zálive a deklarovali pripravenosť zapojiť sa do snáh o zaistenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv.

Podľa spoločného vyhlásenia Teherán útočí na obchodné lode aj civilnú infraštruktúru a fakticky blokuje jednu z najdôležitejších svetových trás pre ropu. Krajiny vyjadrili hlboké znepokojenie nad eskaláciou konfliktu a vyzvali Irán, aby okamžite zastavil mínovanie, raketové a dronové útoky.

Situácia má podľa nich globálne dôsledky najmä pre zraniteľné ekonomiky. Argumentujú, že sloboda plavby je kľúčovým princípom medzinárodného práva.

V oblasti Hormuzu uviazli tisíce lodí s desaťtisícmi námorníkov a rast cien ropy naznačuje širšie ekonomické dosahy. Štáty zároveň podporili uvoľnenie strategických zásob ropy a avizovali ďalšie kroky na stabilizáciu trhu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Slovinsko žiada EÚ o vyšetrovanie možného zásahu do volieb

Slovinský premiér Robert Golob vyzval Európsku komisiu, aby preverila podozrenia zo zasahovania izraelskej firmy Black Cube do domácej volebnej kampane, píše portál Politico.

Podľa dostupných informácií mali jej agenti v krajine vykonávať nelegálne sledovanie a odpočúvanie. Prípad sa dostal do popredia po zverejnení uniknutých nahrávok spájajúcich politické elity s korupciou.

Golob upozorňuje, že ide o potenciálnu hybridnú hrozbu pre celú EÚ, najmä preto, že sa podobné operácie objavili už v minulosti aj v iných krajinách, napríklad v Maďarsku alebo Rumunsku. Zároveň zdôraznil, že načasovanie krátko pred voľbami zvyšuje riziko narušenia demokratických procesov.

Slovinsko sa pripravuje na tesný volebný súboj medzi Robertom Golobom a opozičným lídrom Janezom Janšom.

(pir)

Minúta  |  

NASA našla pod povrchom Marsu stopy niekdajšej rieky

Rover Perseverance agentúry NASA pomocou georadaru objavil podzemné pozostatky niekdajšej riečnej delty na Marse, ktoré predstavujú jeden z najstarších dôkazov o prítomnosti vody na planéte. Útvary sa nachádzajú v hĺbke 35 metrov pod povrchom v kráteri Jezero, kde rover prešiel viac ako šesť kilometrov.

Vedci identifikovali vrstevnaté sedimenty a erodované povrchy typické pre deltové prostredie, ktoré vzniká pri ústí rieky do väčšej vodnej plochy. Táto delta vznikla približne pred 3,7 až 4,2 miliardami rokov, teda pomerne skoro po vzniku Marsu. Podľa výskumníkov ide o útvar starší ako blízka Západná delta.

Dáta získal prístroj RIMFAX, ktorý vysiela radarové impulzy do podložia a umožňuje trojrozmerné mapovanie. Zistenia vychádzajú z meraní zozbieraných od septembra 2023 a do februára 2024.

Vedci sa domnievajú, že kráter Jezero bol kedysi zaplavený a nachádzalo sa v ňom jazero, do ktorého ústili rieky. Takéto prostredie mohlo byť vhodné na zachovanie biologických podpisov, teda dôkazov o minulom živote.

Rastúci počet dôkazov o dávnej prítomnosti vody naznačuje, že Mars mal kedysi hustejšiu atmosféru a teplejšiu klímu. Rover Perseverance skúma túto oblasť od roku 2021.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.