Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán tvrdí, že zasiahol F-35. USA hovoria o núdzovom pristátí

Incident s americkou stíhačkou F-35 nad Iránom vyvoláva otázky aj protichodné interpretácie. Dva zdroje CNN tvrdia, že lietadlo núdzovo pristálo na americkej leteckej základni na Blízkom východe po tom, ako ho zasiahla streľba pravdepodobne z Iránu.

Hovorca Centrálneho veliteľstva USA (CENTCOM) Tim Hawkins uviedol, že stroj „vykonával bojovú misiu nad Iránom“, keď musel núdzovo pristáť. To sa bezpečne podarilo, stav pilota je stabilný a incident sa vyšetruje.

Iránske médiá však situáciu vykresľujú inak – hovoria o zostrelení lietadla a zverejnili aj video údajného zásahu. Jeho pravosť zatiaľ nebola potvrdená.

Ak by sa zásah potvrdil, mohlo by ísť o prvý zdokumentovaný prípad úspešného iránskeho útoku na F-35, jeden z najmodernejších strojov americkej armády v hodnote sto miliónov dolárov.

(pir, cnn)

Minúta  |  

Zelenskyj chce obnoviť rokovania, varuje pred posilnením Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Kyjev chce obnoviť prerušené rokovania s Ruskom a jeho vyjednávači už smerujú do Spojených štátov na víkendové stretnutie. Podľa jeho slov je potrebné ukončiť súčasnú pauzu a dosiahnuť zmysluplný posun v riešení viac než štyri roky trvajúcej vojny.

Zároveň však upozornil na viaceré faktory, ktoré by mohli posilniť pozíciu Moskvy pri rokovaniach, píše Ukrajinska pravda.

Spomenul napríklad napätie na Blízkom východe, ktoré zvyšuje ceny ropy, ale spôsobuje aj riziko nedostatku protivzdušnej obrany pre Ukrajinu.

Problémom je podľa neho aj zablokovaný balík sankcií EÚ či zmiernenie niektorých amerických opatrení voči Rusku, čo môže podporiť vojenský rozpočet Ruska.

Zelenskyj zároveň poukázal na meškajúcu finančnú pomoc z Európy vo výške 90 miliárd eur.

Rokovania medzi Ukrajinou, USA a Ruskom sú momentálne pozastavené, no podľa oboch strán ide len o dočasný stav. Kremeľ vo štvrtok uviedol, že vojna na Blízkom východe by mohla Kyjev prinútiť ku kompromisu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Washington sa nechal vtiahnuť do cudzej vojny, varuje Omán

Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí kritizoval Spojené štáty za ich postup voči Iránu. Tvrdí, že Washington stratil kontrolu nad vlastnou zahraničnou politikou, píše MEM.

Podľa jeho komentára pre Economist boli USA a Irán tesne pred dosiahnutím dohody, no situáciu zásadne zmenili spoločné americko-izraelské útoky z 28. februára, ktoré prišli len niekoľko hodín po kľúčových rokovaniach. Tento krok označil za šok, ale nie prekvapenie.

„Toto nie je americká vojna a neexistuje žiadny pravdepodobný scenár, v ktorom by Izrael aj Amerika dosiahli to, čo od nej očakávajú,“ podotkol politik.

Pokračoval, že „izraelské vedenie zrejme presvedčilo Ameriku, že Irán bol sankciami, vnútornými rozkolmi a americko-izraelskými bombardovaniami jeho jadrových zariadení v júni minulého roka natoľko oslabený, že po úvodnom útoku a zavraždení najvyššieho vodcu by rýchlo nasledovala bezpodmienečná kapitulácia“.

Badr al-Búsajdí poznamenal, že dosiahnutie tohto cieľa by si vyžadovalo dlhú vojenskú kampaň a pravdepodobne aj nasadenie amerických pozemných síl. Takýto scenár podľa neho odmieta nielen americká vláda, ale aj verejnosť.

(pir)

Minúta  |  

Netanjahu: Irán je po útokoch USA a Izraela bez jadrových kapacít

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že po približne 20 dňoch americko-izraelských vzdušných útokov Irán prakticky prišiel o schopnosť obohacovať urán aj vyrábať balistické rakety. Podľa jeho slov je iránsky raketový a dronový arzenál výrazne oslabený a prebieha ničenie výrobných kapacít.

K týmto tvrdeniam však neposkytol konkrétne dôkazy.

Konflikt sa vyhrotil po zlyhaní rokovaní, keď USA a Izrael koncom februára zaútočili na Irán, ktorý reagoval raketovými útokmi a obmedzením dopravy cez Hormuzský prieliv.

Netanjahu zároveň pripustil, že je priskoro odhadovať, či by sa iránske obyvateľstvo mohlo postaviť proti režimu. Naznačil aj možnosť pozemnej operácie, detaily však neuviedol.

Odmietol aj tvrdenia, že by Izrael zatiahol USA do konfliktu, pričom zdôraznil autonómiu rozhodovania amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Päť európskych štátov a Japonsko chcú prispieť k bezpečnosti v Hormuze

Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko spolu s Japonskom odsúdili kroky Iránu v Perzskom zálive a deklarovali pripravenosť zapojiť sa do snáh o zaistenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv.

Podľa spoločného vyhlásenia Teherán útočí na obchodné lode aj civilnú infraštruktúru a fakticky blokuje jednu z najdôležitejších svetových trás pre ropu. Krajiny vyjadrili hlboké znepokojenie nad eskaláciou konfliktu a vyzvali Irán, aby okamžite zastavil mínovanie, raketové a dronové útoky.

Situácia má podľa nich globálne dôsledky najmä pre zraniteľné ekonomiky. Argumentujú, že sloboda plavby je kľúčovým princípom medzinárodného práva.

V oblasti Hormuzu uviazli tisíce lodí s desaťtisícmi námorníkov a rast cien ropy naznačuje širšie ekonomické dosahy. Štáty zároveň podporili uvoľnenie strategických zásob ropy a avizovali ďalšie kroky na stabilizáciu trhu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Slovinsko žiada EÚ o vyšetrovanie možného zásahu do volieb

Slovinský premiér Robert Golob vyzval Európsku komisiu, aby preverila podozrenia zo zasahovania izraelskej firmy Black Cube do domácej volebnej kampane, píše portál Politico.

Podľa dostupných informácií mali jej agenti v krajine vykonávať nelegálne sledovanie a odpočúvanie. Prípad sa dostal do popredia po zverejnení uniknutých nahrávok spájajúcich politické elity s korupciou.

Golob upozorňuje, že ide o potenciálnu hybridnú hrozbu pre celú EÚ, najmä preto, že sa podobné operácie objavili už v minulosti aj v iných krajinách, napríklad v Maďarsku alebo Rumunsku. Zároveň zdôraznil, že načasovanie krátko pred voľbami zvyšuje riziko narušenia demokratických procesov.

Slovinsko sa pripravuje na tesný volebný súboj medzi Robertom Golobom a opozičným lídrom Janezom Janšom.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.