Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu: Irán je po útokoch USA a Izraela bez jadrových kapacít

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že po približne 20 dňoch americko-izraelských vzdušných útokov Irán prakticky prišiel o schopnosť obohacovať urán aj vyrábať balistické rakety. Podľa jeho slov je iránsky raketový a dronový arzenál výrazne oslabený a prebieha ničenie výrobných kapacít.

K týmto tvrdeniam však neposkytol konkrétne dôkazy.

Konflikt sa vyhrotil po zlyhaní rokovaní, keď USA a Izrael koncom februára zaútočili na Irán, ktorý reagoval raketovými útokmi a obmedzením dopravy cez Hormuzský prieliv.

Netanjahu zároveň pripustil, že je priskoro odhadovať, či by sa iránske obyvateľstvo mohlo postaviť proti režimu. Naznačil aj možnosť pozemnej operácie, detaily však neuviedol.

Odmietol aj tvrdenia, že by Izrael zatiahol USA do konfliktu, pričom zdôraznil autonómiu rozhodovania amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Päť európskych štátov a Japonsko chcú prispieť k bezpečnosti v Hormuze

Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko spolu s Japonskom odsúdili kroky Iránu v Perzskom zálive a deklarovali pripravenosť zapojiť sa do snáh o zaistenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv.

Podľa spoločného vyhlásenia Teherán útočí na obchodné lode aj civilnú infraštruktúru a fakticky blokuje jednu z najdôležitejších svetových trás pre ropu. Krajiny vyjadrili hlboké znepokojenie nad eskaláciou konfliktu a vyzvali Irán, aby okamžite zastavil mínovanie, raketové a dronové útoky.

Situácia má podľa nich globálne dôsledky najmä pre zraniteľné ekonomiky. Argumentujú, že sloboda plavby je kľúčovým princípom medzinárodného práva.

V oblasti Hormuzu uviazli tisíce lodí s desaťtisícmi námorníkov a rast cien ropy naznačuje širšie ekonomické dosahy. Štáty zároveň podporili uvoľnenie strategických zásob ropy a avizovali ďalšie kroky na stabilizáciu trhu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Slovinsko žiada EÚ o vyšetrovanie možného zásahu do volieb

Slovinský premiér Robert Golob vyzval Európsku komisiu, aby preverila podozrenia zo zasahovania izraelskej firmy Black Cube do domácej volebnej kampane, píše portál Politico.

Podľa dostupných informácií mali jej agenti v krajine vykonávať nelegálne sledovanie a odpočúvanie. Prípad sa dostal do popredia po zverejnení uniknutých nahrávok spájajúcich politické elity s korupciou.

Golob upozorňuje, že ide o potenciálnu hybridnú hrozbu pre celú EÚ, najmä preto, že sa podobné operácie objavili už v minulosti aj v iných krajinách, napríklad v Maďarsku alebo Rumunsku. Zároveň zdôraznil, že načasovanie krátko pred voľbami zvyšuje riziko narušenia demokratických procesov.

Slovinsko sa pripravuje na tesný volebný súboj medzi Robertom Golobom a opozičným lídrom Janezom Janšom.

(pir)

Minúta  |  

NASA našla pod povrchom Marsu stopy niekdajšej rieky

Rover Perseverance agentúry NASA pomocou georadaru objavil podzemné pozostatky niekdajšej riečnej delty na Marse, ktoré predstavujú jeden z najstarších dôkazov o prítomnosti vody na planéte. Útvary sa nachádzajú v hĺbke 35 metrov pod povrchom v kráteri Jezero, kde rover prešiel viac ako šesť kilometrov.

Vedci identifikovali vrstevnaté sedimenty a erodované povrchy typické pre deltové prostredie, ktoré vzniká pri ústí rieky do väčšej vodnej plochy. Táto delta vznikla približne pred 3,7 až 4,2 miliardami rokov, teda pomerne skoro po vzniku Marsu. Podľa výskumníkov ide o útvar starší ako blízka Západná delta.

Dáta získal prístroj RIMFAX, ktorý vysiela radarové impulzy do podložia a umožňuje trojrozmerné mapovanie. Zistenia vychádzajú z meraní zozbieraných od septembra 2023 a do februára 2024.

Vedci sa domnievajú, že kráter Jezero bol kedysi zaplavený a nachádzalo sa v ňom jazero, do ktorého ústili rieky. Takéto prostredie mohlo byť vhodné na zachovanie biologických podpisov, teda dôkazov o minulom živote.

Rastúci počet dôkazov o dávnej prítomnosti vody naznačuje, že Mars mal kedysi hustejšiu atmosféru a teplejšiu klímu. Rover Perseverance skúma túto oblasť od roku 2021.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump prirovnal útoky na Irán k Pearl Harboru

Prezident USA Donald Trump počas stretnutia s japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou vo Washingtone vyvolal pozornosť, keď prirovnal americké útoky na Irán k historickému útoku na Pearl Harbor z roku 1941.

Reagoval tak na otázku, prečo o vojenských plánoch neinformoval spojencov, pričom zdôraznil moment prekvapenia.

Jeho poznámky, najmä ironická narážka na Japoncov ako „na expertov na prekvapenie“, pôsobili rozpačito a podľa dostupných záberov zaskočili aj samotnú Takaičiovú.

Trump zároveň obhajoval vojenský postup voči Teheránu, no jeho historické prirovnanie vyvolalo otázky o vhodnosti takéhoto porovnania.

Útok na Pearl Harbor, pri ktorom zahynulo viac ako 2 300 Američanov, totiž predstavoval kľúčový moment vstupu USA do druhej svetovej vojny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vojna s Iránom zdražuje letenky aj palivo, varujú aerolinky

Európske letecké spoločnosti varujú, že konflikt na Blízkom východe začne citeľne predražovať letenky a môže narušiť dodávky paliva.

Uzavretie veľkej časti vzdušného priestoru nad Perzským zálivom núti aerolinky lietať dlhšími trasami, čo zvyšuje náklady. Ceny leteckého paliva už prudko vzrástli – v Európe sa podľa dostupných údajov zdvojnásobili.

Hoci si dopravcovia zatiaľ chránia ceny paliva vopred uzavretými zmluvami, tie čoskoro vypršia a následne budú čeliť vyšším nákladom. Šéfovia aeroliniek preto vyzývajú EÚ, aby odložila časť ekologických regulácií, najmä povinné používanie syntetických palív. Brusel to však odmieta.

Niektoré spoločnosti už avizujú zdražovanie leteniek a upozorňujú aj na možné problémy so zásobovaním palivom. Zároveň sa zdá, že cestujúci môžu čoraz viac preferovať kratšie lety v rámci Európy. Podľa predstaviteľov odvetvia však zatiaľ nie je jasné, do akej miery konflikt zasiahne celý sektor.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.